Zuzana Madajová z OZ Free Food: Plytvanie jedlom je absurdný problém

761
Zuzana Madajová z OZ Free Food
foto: Zuzana Madajová (autorka Ema Diehelová) / Canva

V lete 2015 vzniklo OZ Free Food s cieľom zmierniť problém plytvania potravinami. Organizovali rôzne podujatia, na ktorých varili z jedla, ktoré by sa inak vyhodilo. Usporiadali aj zbierku potravín pre nocľaháreň sv. Vincenta de Paul, spoločné varenie či komunitné podujatia Zero waste brunch.

Zorganizovali napríklad aj petíciu za zmenu časti zákona o potravinách, ktorá bránila zmierneniu problému plytvania potravinami. Aj vďaka nej schválil parlament novelu zákona o potravinách, ktorá umožňuje použiť potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely

Programová koordinátorka OZ Free Food Zuzana Madajová nám v rozhovore prezradila viac o ich fungovaní aj o tom, čo môžeme ako jednotlivci urobiť, aby sme znížili plytvanie jedlom. Nižšie nájdete aj PDF Príručku ako neplytvať jedlom na stiahnutie ⬇️

Zuzana, ako vznikol nápad založiť OZ Free Food?

Nápad vznikol ešte v roku 2015 po tom, ako sa skupina študentov – zakladateľov OZ Free Food, už nechcela nečinne prizerať tomu, ako sa jedlom neuveriteľne plytvá. Najmä preto, že mnohí z nás majú obmedzený prístup k jedlu. Osadili verejné chladničky v roku 2014 v spolupráci s festivalom Ekotopfilm a v júli 2015 vzniklo OZ Free Food. Práve vďaka dobrým ohlasom verejnosti a potrebe riešiť túto (vtedy relatívne novú) problematiku na Slovensku.

dobrovoľníci OZ Free Food
foto: Rudolf Baranovič

Ak by ste mali definovať tri hlavné ciele Free Food, ako by zneli?

My máme len jeden cieľ, a to znižovať plytvanie jedlom na Slovensku. Najprv sa pritom pozeráme na prevenciu, teda predchádzanie vzniku odpadu pri zdroji, to zahŕňa zodpovednú výrobu a spotrebu. Tam smeruje väčšina našich vzdelávacích aktivít.

V druhom kroku nám ide o to, aby sa prebytky, ktoré vzniknú, využívali naplno a efektívne s ohľadom na životné prostredie. Tam smerujú naše aktivity v oblasti darovania jedla ľuďom v núdzi, kde sme nielen koordinátorom potravinovej pomoci, ale tiež vykonávame advokačné aktivity smerujúce k zmene legislatívy. V tomto smere máme už aj nejaké úspechy. Venujeme sa aj výskumným aktivitám v oblasti spotrebiteľského správania.

Podľa štúdií sa v EÚ každoročne vyhodí okolo 153 miliónov ton potravín, čo je viac ako sa do Európy dovezie. Ako sme na tom na Slovensku?

Slovensko je na tom s plytvaním podľa oficiálnych EUROSTAT štatistík relatívne dobre, sme v tej ,,lepšej polovici“ európskych krajín. Na jedného obyvateľa či obyvateľku pripadá 105 kg potravinového odpadu ročne, pričom priemer EÚ je 130 kg (za rok 2020).

expertná diskusia OZ Free Food
foto: OZ Free Food

Potravinový odpad per capita sa pohybuje od 68 kg za Slovinsko až po 397 kg za Cyprus. To je obrovský rozdiel, no celkovo by som tieto štatistiky brala s rezervou. Tretina krajín ešte stále uvádza odhady. Metodika merania, aj keď spoločná pre všetkých členov EÚ, poskytuje veľký priestor merať jeden údaj rôznymi spôsobmi.

Viete po rokoch praxe pomenovať aj príčiny plytvania jedlom? Prečo potraviny vyhodíme, keď sme na ich kúpu a dopestovanie vynaložili nemalé úsilie?

Hlavným problémom je konzum. Bohužiaľ, vyrábať viac, než vie spotrebiteľ zjesť a kŕmiť tak koše sa stále oplatí viac než dostať kvalitné a výživné jedlo ku všetkým. Tvorba potravinového odpadu v systéme, ktorý sa na potravinu pozerá ako na akúkoľvek inú komoditu, riadi sa ekonomikou škálovania a s tým spojenou nadprodukciou a nadspotrebu, je prirodzeným následkom.

Zaujímavé je pozrieť sa aj na dáta, ktoré jedlo skončí najčastejšie v koši.

Plytvanie jedlom označujeme ako jeden z najabsurdnejších globálnych problémov, ktorý často nevnímame vôbec alebo veľmi skreslene. Dobrá správa je, že keď si náš odpad začneme viac všímať a uvedomíme si, koľko dobrého jedla v ňom končí úplne zbytočne, už podvedome začneme menej plytvať.

Uvedomenie si problému je teda prvý krok k úspechu a hovorí nám to niečo o tom, že vyhadzovanie jedla v skutočnosti nie je ľuďom vôbec prirodzené. Doma najviac vyhadzujeme ovocie a zeleninu, no tiež varené jedlo, čo znamená, že nielen nakupujeme, ale aj varíme viac, než sme schopní spotrebovať.

Čo môžu podniknúť jednotlivci, ktorým záleží na našej planéte?

Náš odpad sa začína tvoriť dávno pred cestou do obchodu, keď nemáme jasnú predstavu o tom, čo budeme v daný týždeň jesť / variť. Plánovanie je teda základ úspechu, ale len keď pri tom berieme do úvahy zásoby, ktoré už doma máme.

Na webstránke, sociálnych sieťach aj v našich prednáškach posúvame ľuďom množstvo tipov ako potraviny správne skladovať, uchovávať čo najdlhšie a tiež ako variť zo zvyškov. Obľúbená je naša príručka (link nižšie) alebo Desatoro neplytvania na chladničku.

desatoro neplytvania oz free food
zdroj: OZ Free Food

Chcete znížiť svoj potravinový odpad? Stiahnite si PDF príručku od OZ Free Food zdarma na TOMTO ODKAZE »

Často spomínate, že alfou a omegou NEplytvania je správne skladovanie. Aké najčastejšie chyby robíme v tomto bode?

Najväčšou chybou je to, že po príchode z obchodu všetko odložíme do chladničky, pritom niektoré potraviny do chladničky vyslovene nepatria alebo tam ísť nemusia. To je napríklad väčšina druhov ovocia, paradajky, zemiaky, cesnak, cibuľa, chlieb a trvanlivé potraviny ako mlieko alebo zaváraniny.

Keď si preplníme chladničku, stratíme v nej prehľad a ,,zožerie“ nám viac energie. V závislosti od druhu nám v napratanej chladničke môže z tohto dôvodu klesnúť teplota a potraviny sa môžu rýchlejšie pokaziť. Ďalšou chybou je, že nevieme skladovať chlieb a pečivo, ktoré kupujeme v plaste alebo ho doň balíme. Takto skôr splesnivie, lebo z pečiva sa neustále uvoľňuje voda, ktorú plast nedokáže prepustiť.

Reaguje vaše publikum na niektoré témy citlivejšie? Povedzme napríklad vtedy, ak sa nájdu v kritike a uvedomia si, že sami plytvajú viac, než musia.

Nikto nemusí plytvať jedlom, je to náš výber. Ale áno, ľudia zvyknú reagovať citlivo. Pred pár rokmi sme mali online kampaň, ktorá upozorňovala na etickú stránku plytvania jedlom. ,,Bežný Slovák vyhodí viac než 100 kg jedla za rok, viete koľko ľudí by sa z toho najedlo?“ Ľudia nám písali, aká je to blbosť, že oni sú teda asi podpriemerní Slováci a že oni doma nevyhadzujú, lebo všetko ide zvieratám. Presne to je ale definícia plytvania.

Existuje v našom právnom systéme infraštruktúra, ktorá pomáha znižovať plytvanie jedlom?

Slovensko je na tom s darovaním jedla oproti ostatným krajinám dosť pozadu čo sa týka množstva a druhu darovaných potravín. Vyhodí sa tu okolo 600 tisíc ton, daruje sa okolo 4000 vrátane potravinových zbierok. Často sa bavíme o takzvaných šedých zónach. To znamená, že chýbajú jasné pravidlá, čo a ako sa dá darovať.

Najzložitejšie je to s teplými hotovými pokrmami, ktoré sa nesmú schladzovať, a teda sa musia vydať do 4 hodín od zhotovenia. To prakticky znamená, že sa nedajú darovať. Maďarsko má jasné pravidlá, ako darovať jedlo z cateringov, v Čechách sa dá porciovať a mraziť. Ďalším problémom je fakt, že na Slovensku absentuje infraštruktúra pre darovanie, a aj preto mnohé obchody nedarujú jedlo z predajní. Nenachádzajú spoľahlivých partnerov, ktorí by vedeli zaručiť okamžitý odber jedla. Toto všetko chceme zmeniť v rámci Platformy potravinovej pomoci Slovensko.

Kde môžeme ako jednotlivci darovať potraviny a ktoré z nich najviac „padnú na úžitok“, povedzme sociálne znevýhodneným ľuďom?

Jednotlivci sa do darovania jedla núdznym vedia najefektívnejšie zapojiť prostredníctvom potravinových zbierok. To ale nerieši problém plytvania jedlom. Ak máme v okolí nejakého človeka bez domova alebo v zlej sociálnej situácii, môžeme ho slušne osloviť, či by od nás prijal nejaké jedlo.

Najlepší spôsob, ako sa ,,zbaviť“ nadbytočného jedla je podeliť sa so susedmi, poprípade kolegami či známymi. Existuje aj facebooková skupina Delené, kde môžete prebytočné jedlo uverejniť a niekto si poň príde. Potom je tu náš foodsharingový projekt Komunitná chladnička, ktorý skvelo zapasuje na internát alebo do komunitného centra.

komunitná chladnička Mlyny
foto: Michaela Prablesková

Aké vzdelávacie aktivity alebo kampane organizujete na zvýšenie povedomia o plytvaní jedlom?

Sme aktívni na sociálnych sieťach a máme niekoľko voľne stiahnuteľných online materiálov. Mávame aj online osvetové kampane. Okrem toho prednášame a dávame workshopy. Ďalšou osvetovou aktivitou je event Zero waste brunch s úžasným jedlom a bohatým programom. Minulý rok v decembri sme tiež usporiadali swap vianočných koláčikov s workshopom a kvízom.

Toto leto je to pravdepodobne prvýkrát po 4 rokoch, čo vynecháme Zero waste brunch a budeme sa venovať príprave projektov a tak trochu aj oddychu. Firmy či jednotlivci si u nás však vedia objednať Zero waste catering.

zero waste brunch
foto: Slavo Uhrín

Koľko ľudí v súčasnosti spolupracuje s vaším OZ?

Dokopy máme viac než 15 dobrovoľníkov, ale náš core team je zložený z piatich ľudí. Plánujeme sa však rozširovať, aktuálne hľadáme posilu pre písanie projektov.

Plánujete v budúcnosti aj nové aktivity, prípadne ďalšie iniciatívy na zníženie plytvania jedlom?

Plánov a nápadov máme viac, než sme schopní realizovať. Od septembra však začíname nový projekt Bystro Gastro, v ktorom budeme vzdelávať stredné školy s gastro odbormi. Aktuálne prebieha aj rebranding projektu Zero waste kantína, ktorý je zameraný všeobecnejšie na školy a školské jedálne.

Okrem toho stále vyrábame Pekné džemy (a najnovšie aj čatní) zo škaredých jabĺk a osádzame komunitné chladničky. Osobne ma aktuálne najviac zamestnáva projekt Platforma potravinovej pomoci Slovensko, čo je spoločná iniciatíva 8 organizácií z mimovládneho sektora, ktorých cieľom je vytvoriť na Slovensku jednotný systém redistribúcie potravinovej pomoci. Teda potrebnú infraštruktúru pre darovanie najmä nepredaných potravín, ktoré sú stále vhodné na ľudskú spotrebu.

Bystro Gastro pilotný projekt
foto: OZ Free Food

Našich respondentov sa vždy na záver pýtame na konkrétne podniky, do ktorých sa vždy radi vracajú. Odporučíte nám nejaké, ktoré obľubujete na Slovensku?

Ja som veľmi pohodlný človek, ktorý si váži svoj voľný čas a cestovať za jedlom (ak nerátam dovolenku) som ochotná len do reštaurácie TERRA, kde sa varí zero waste z lokálnych surovín z okruhu 30 km. Bývam v Bratislave, takže k bratislavským podnikom mám najbližšie, rada si doprajem pomalé a chutné raňajky, naposledy ma veľmi príjemne prekvapil brunch v Grão.

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
reklama