Vznikli pred desiatkami rokov a milujeme ich dodnes. Slovenské produkty spája ich zaujímavá história

980
foto: FB Chrumky / FB Retro spomienky na detstvo (O.R.)

Bez čoho si nedokážete predstaviť svoj deň vy? Mnohí z nás majú na obľúbenom jedálnom lístku slovenské produkty, o ktorých bohatej histórii nič netušíme. Aj my sa však môžeme pochváliť dobrotami, ktoré vďaka unikátnej receptúre prežili desiatky rokov a stále sa tešia veľkej obľube spotrebiteľov.

Príbehy slovenských produktov pritom nie sú o nič menej zaujímavé ako história niektorých veľkých potravinových značiek. Aj za chutnými pochutinami, ktoré si akosi automaticky hádžeme do košíka dodnes, stoja húževnatí a nadšení ľudia, ktorí chceli niečo dokázať. A skutočne to dokázali – ich slovenské produkty prežili často vojnu, socializmus aj turbulentné zmeny v moderných stravovacích návykoch.

BB puding

Azda najsilnejší príbeh stojí za ikonickým čokoládovým BB pudingom z Piešťan. Je úzko spätý s vojenskou históriou a keď si prečítate jeho príbeh, bude vám celý koncept práškovej lahôdky ešte viac sympatický. Jeho vynálezca Ľudovít Winter pracoval pôvodne v piešťanských kúpeľoch, ktorým pomohol v rozkvete. V roku 1947 však priniesol na trh aj sušený puding s usmiatym chlapcom na obale, ktorý nájdete (v upravenej verzii) vo všetkých obchodoch dodnes.

On sám bol počas druhej svetovej vojny väznený v koncentračnom tábore Terezín. Po návrate z Terezína podľa vlastných slov vyzeral ako „kostra“, mal problémy s konzumáciou tuhej stravy a zároveň vnímal, že na trhu je akútny nedostatok dostupných a kvalitných výživných potravín. Chodil s otvorenými očami a všimol si, že nedostatkom výživy po vojne trpia najmä malé deti.

Práve pre ne začal v roku 1945 vyvíjať nový produkt, BB puding. Bol špecifický najmä vysokým obsahom ľahko stráviteľnej keksovej múčky a určený na posilnenie organizmu pre slabé, chudokrvné a rachitické deti, ženy v tehotenstve, dojčiace matky a všeobecne aj pre posilnenie organizmu dospelých. Predával sa najprv v lekárňach a drogériách, až sa postupne stal obľúbeným pokrmom v bežných domácnostiach a prepracoval sa na predné pulty potravín.

foto: piestanskydennik.sk / IG @dr_oetker

Roxové lízanky

Kto si pamätá sladké tvrdé lízanky v celofánovom obale s obrázkom uprostred? Milovali sme ich a prosili mamy, aby ich hodili do košíka vždy, keď sme detskými očami blúdili po sladkostiach pri pokladni. S ružovým, zeleným či žltým okrajom – všetky chutili rovnako a po nejakom čase lízania sa v nich urobili dierky, ktoré náš škriabali na jazyku.

Roxové lízanky začala vyrábať spoločnosť Figaro niekedy v 60. rokoch minulého storočia. Boli masovo spájané s akýmikoľvek oslavami a ich špeciálne edície sa vydávali dokonca pri športových príležitostiach. Takto ich bolo vyrobených napríklad 160 tisíc kusov pre Majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách v roku 1970. Ich história však siaha oveľa ďalej.

V medzivojnovom období ich začal vyrábať cukrár Štefan Paserin. Po znárodnení malej fabriky na výrobku lízaniek v roku 1948 preniesol receptúru do trnavského Figara, kde pracovníčky vyprodukovali až 900 ton tejto sladkosti ročne. Väčšina išla na export do ZSSR, Rakúska, Kanady, západného Nemecka či Francúzska napriek tomu, že boli roxové lízanky predovšetkým slovenské produkty.

Treska v majonéze

Vedeli ste, že pôvodne sa treska nevolala treska v majonéze, ale v remuláde? Za jej vznikom stojí kuchár Július Boško, ktorý je autorom pôvodného konceptu. V povojnovom období, keď ľudia tvrdo fyzicky pracovali a potrebovali dostatok výživných látok, sa do popredia dostala aj potreba konzumovať ryby a s ňou aj starší recept na prípravu tresky. Záhadná a neznáma remuláda bola nahradená známejšou majonézou a tradičná treska bola na svete. Stalo sa tak konkrétne v roku 1954.

„Kúpiť sa dala v mliečnych baroch a lahôdkach, často vybavených stolom a táckami. Ľudia sem chodili na šaláty a treska jednoznačne bodovala. Treska sa predávala odjakživa na váhu. Vážená sa balila do voskového papiera, do voskových pohárov s nezameniteľným povrchom, ale taktiež len tak do novín. Dnes niečo nepredstaviteľné, ak ste si doma rozbalili rozmočený papier a v ňom tresku s arómou tlače (nehovoriac o tlačiarenskom olove),“ písal o legendárnej treske pri príležitosti jej výročia portál Zaujímavé novinky.

foto: Wikimedia Commons

Horalky

Ročne v Seredi vyrobia približne 160 miliónov kusov keksíkov Horalka. Niet sa čomu čudovať, ide o skutočne kultovú záležitosť a Horalky patria medzi rýdze slovenské produkty. Ľudia ju so sebou nosia po celom svete a fotografujú ju ako symbol Slovenska – tak sa Horalka dostala už do takmer všetkých krajín sveta a potešila napríklad aj malé africké deti, ktorým ju priniesli dobrovoľníci.

Horalka sa začala vyrábať už v roku 1959. Jej tradičná receptúra však vznikla až v roku 1965. Traduje sa, že za všetko môže náhoda. Pôvodne boli lieskovcové, tých však bol nedostatok, preto skúsili do receptúry primiešať arašidy. Z náhody sa tak stala výborná chuť, ktorá na slovenskom trhu ešte nebola. Spojenie arašidovej náplne, chrumkavých oblátok a nezvyčajne námačaných hrán Horalky bolo jedinečné a Slováci si ho okamžite obľúbili. Odvtedy prešli zmenami obalu, výrobcovia experimentovali s chuťami a pridaním anglických variantov do názvu. Najobľúbenejšie však stále zostávajú pôvodne klasické Horalky s kvietkom na obale a chrumkavým čokoládovým okrajom, na ktorých chuť sa môžete už dlhé desaťročia spoľahnúť.

DRU tyčinky

Najlepšie slané tyčinky na svete? Existuje len málo z nás, komu by v tom momente nenapadla ikonická, sladko-slaná chuť zvolenských DRU tyčiniek. Tradícia ich výroby siaha už viac ako 50 rokov dozadu. Prvým výrobkom boli práve DRU tyčinky v malom obale s hmotnosťou 45 gramov, ktoré si môžeme ako slanú pochutinu bežne kúpiť aj dnes. Viete si pri ich ľahkosti predstaviť ten objem, keď sa ich dodnes ročne vyrobia stovky ton?

Podstatné je aj to, že na ich kvalite sa nič nezmenilo a každá jedna tyčinka prechádza prísnou kontrolou kvality. V máji 1996 bola ochranná známka DRU zaregistrovaná na úrade priemyselného vlastníctva a používa sa na všetkých výrobkoch DRU a.s. Firma sa dnes vo svojej činnosti zameriava predovšetkým na výrobu slaných tyčiniek, sladkých trubičiek a rezov a neustále pracuje na rozširovaní svojich výrobkov o nové príchute. Dbá pritom najmä na vysokú kvalitu výrobkov a na tradičné receptúry na báze prírodných surovín, ktoré jej boli dané do vienka jej predchodcami.

foto: FB DRU tyčinky

Kofola

Tušili ste, že naša vynikajúca, lahodná Kofola s unikátnou receptúrou sa môže chváliť podobne dlhou históriou ako jej slávnejšia sestra CocaCola? Lekárnik Gustav Hell založil už na konci 19. storočia firmu G. Hell a Comp. Rodina Hellovcov vyrábala okrem farmaceutických výrobkov a cukroviniek aj Syrupus Colae compositus Hell obsahujúce tekutý extrakt semien koly (kolovník).

V roku 1952, v náročnom povojnovom období, bol založený podnik na výrobu liečiv, tinktúr a pestovanie rastlinných kultúr. O päť rokov bola práve týmto smerom nasmerovaná požiadavka štátu – vytvoriť rýdzo česko-slovenský nápoj, ktorý bude krajinu reprezentovať. Tím doktora Zdeňka Blažka následne 2 roky kreoval sirup KOFO, ktorý je dodnes základom legendárnej Kofoly.

Prvýkrát ju vyrobili v roku 1960 a tešila sa obrovskému úspechu. Tak veľkému, že byliny na jej výrobu sa museli začať dovážať zo zahraničia. Osviežujúca Kofola sa stala bežnou súčasťou života v socializme – v krčmách, obchodoch aj samoobsluhách či domácnostiach, stretli ste sa s ňou všade. Patrí aj medzi vaše obľúbené slovenské produkty?

Arašidové chrumky

Kukuričné chrumky arašidové, pochúťka k nápojom. Všimli ste si niekedy, že takto znie plný názov známych arašidových chrumiek, ktorým občas ľudovo hovoríme komunistické? Spolu s vyššie menovanými produktmi patria k absolútnym ikonám socializmu, ktoré prežili dodnes a patria ku každému rodinnému posedeniu.

Arašidové chrumky začali vyrábať Nitrianske mlyny a cestovinárne v roku 1974. Dnes sa chrumky vyrábajú rovnakou receptúrou a predávajú v nezmenenom červeno-modro-bielom obale. Majiteľ výrobne Dušan Kuča s médiami a vlastne aj s verejnosťou komunikuje minimálne. Príbeh chrumiek nikde nenájdete, predávajú sa vraj preto, že ľudia si ich kvalitu chvália ústnym podaním. Zdá sa, že má pravdu. Chrumky v pôvodnom obale sa stále tešia obrovskému úspechu doma aj v zahraničí a dočkali aj svojho merchu, napríklad chrumkových ponožiek.

foto: FB Chrumky
zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
reklama