Ako inak, aj čokoláda, obľúbená sladkosť mnohých z nás, má svoj deň v kalendári. Práve na 7. júla pripadol Svetový deň čokolády, ktorý by sme mali patrične osláviť. Čo tak si bez výčitiek dopriať tú svoju obľúbenú alebo si prečítať nejaké zaujímavosti o tejto dobrote?
Patríte k ľuďom, ktorí si hľadajú zámienky, aby si bez výčitiek mohli dopriať čokoládu? Na tento prístup zabudnite. Žiadne jedlo samo o sebe nie je zlé, ani čokoláda.
Niektoré potraviny sú pre nás nutričnejšie, iné nám zas dodajú radosť a robia nás šťastnými. Ak by ste si totiž dlhodobo čokoládu (alebo akúkoľvek inú potravinu) zakazovali, príde čas, keď sa jej jednoducho zatúžite prejesť.
Načo to podstupovať, keď si kúsok tejto maškrty môžete dopriať kedykoľvek? Ako povedala výživová špecialistka Tatiana Kyseľová v našom rozhovore: „O tom, či je jedlo pre nás dobré alebo zlé, rozhoduje jeho množstvo“.
Vedeli ste, že…? Deň čokolády si pripomíname dvakrát ročne. Dňa 7. júla 1550 bola čokoláda uvedená na európsky trh a stala sa tak dostupnejšou aj pre tunajšie obyvateľstvo. Niektorí však čokoládu oslavujú aj 13. septembra, čo je deň narodenín Roalda Dahla, autora populárnej knižky Charlie a továreň na čokoládu.
Odkiaľ k nám čokoláda prišla?
Na čokoláde, respektíve na plodoch kakaovníka, si ľudia pochutnávajú tisíce rokov. Mayovia, Aztékovia a Inkovia používali kakaové bôby na výrobu nápoja, ktorý dochucovali rôznymi koreninami či vanilkou.
Tomuto nápoju hovorili chocolātl a používali ho ako náboženský dar aj obchodný artikel. Vtedy bola čokoláda drahá vzácnosť a dnes, v čase klimatických zmien, sa opäť dostáva na zoznam počasím ohrozených položiek.
Do Európy sa čokoláda dostala až v 16. storočí, na trh bola uvedená práve 7. júla 1550. Zo svojich objavných ciest ju priniesli Španieli vo forme nápoja horkej chuti.
Až v 19. storočí bola svetu predstavená klasická tabuľková čokoláda, ktorá bola výrazne horká a neopracovaná. Mliečna čokoláda vznikla v roku 1875. Proces jej výroby zdokonalil Rodolphe Lindt, ktorý zjemnil jej chuť a spravil z nej nevídanú pochúťku. Jeho značka dodnes patrí k svetovo uznávaným a vyhľadávaným výrobcom čokolády.
Od kakaovníka až po umenie
Strom kakaovníka je pôvodom z Ameriky, dnes sa bežne vyskytuje na 5 kontinentoch. Na to, aby rástol, potrebuje vlhké rovníkové prostredie. Najlepšie sa mu darí v krajinách ako Madagaskar, Ghana, Kongo, Peru, Bolívia, Kuba, Brazília či Mexiko.
Kým sa však z kakaovníka, respektíve zo stromu Theobroma cacao stane tabuľková čokoláda, musí prejsť proces zberu, fermentácie, sušenia, triedenia, praženia, drvenia, previevania, mletia, rafinovania, konšovania, tuhnutia, temperovania a formovania. Až potom, ako suroviny prejdú celým spracovateľským procesom, pristane čokoláda na pultoch obchodov a následne v našich žalúdkoch.
Niektorí túto pochúťku povýšili dokonca na umenie. Robia tak najmä čokolatieri, teda ľudia, ktorí sa profesionálne venujú práci s čokoládou. Vytvárajú z nej hotové umelecké diela, ktoré sú akousi alternatívou k sladkým tortám. Pozrite si aj:
→ rozhovor so slovenskou čokolatierkou Kate Baranovič
→ prácu Amauryho Guichona, najslávnejšieho čokolatiera sveta
Aby bola čokoláda férová
Aj výroby čokolády sa dotýkajú nekalé praktiky, za ktorými sa skrýva najmä veľmi zle platená práca či nehumánne pracovné podmienky. Čo by ste však povedali na fairtrade čokoládu so zeleným certifikátom?
Ide o výrobok, ktorý sa vyrába s dôrazom na spravodlivý obchod a dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem.
Týmto spôsobom sa zabezpečuje, že farmári a pracovníci v oblasti pestovania kakaa sú spravodlivo platení za svoju prácu a majú primerané pracovné podmienky. Taktiež sa pri tomto procese dbá na udržateľné pestovanie kakaa, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na životné prostredie.
Pri nákupe si všímajte obal daných výrobkov. Hľadajte označenie fairtrade a dajte prednosť takémuto druhu čokolády. Nielen, že vám bude chutiť o čosi viac, ale tiež podporíte spravodlivý obchod a udržateľné hospodárstvo.
Na druhej strane chápeme, že takéto výrobky môžu byť o čosi drahšie a nie každý si ich môže dovoliť. Preto je úplne v poriadku pochutiť si na akejkoľvek čokoláde, ktorá vám spraví radosť.
Čokoláda a jej základné druhy
- Horká čokoláda – v jej zložení nájdete iba kakaové bôby, kakaové maslo a cukor. Napríklad 70% čokoláda obsahuje 70 % kakaa a 30 % cukru.
- Mliečna čokoláda – obsahuje aj mlieko a viac cukru. Najčastejšie sa stretnete s pomerom 40 % kakaa, 35 % cukru a 25 % mlieka.
- Biela čokoláda – keďže neobsahuje kakaové bôby, je celkom diskutabilné, či vôbec ide o čokoládu. Skladá sa z kakaového masla, cukru a sušeného mlieka v pomere 30 % kakaové maslo, 30 % sušené mlieko a 40 % cukru.
- Ruby čokoláda – je prirodzene ružová, keďže pri výrobe sa vynecháva proces fermentácie a praženia kakaových bôbov. Ide o pomerne nový druh čokolády, ktorého výrobné tajomstvo si výrobcovia dobre strážia.
Vedeli ste, že…
- Čokoláda sa v minulosti používala ako oficiálne platidlo.
- Najväčším výrobcom čokoládových maškŕt je americká firma Mars Inc..
- Čokoláda bola jedným z prvých pokrmov, ktoré jedli astronauti na Mesiaci.
- V roku 2018 bola v Brazílii vytvorená najväčšia čokoládová socha (budova), ktorá vážila viac ako 10 ton.
- Prvá čokoládová továreň bola postavená v Mexiku v roku 1728.
- Mozart napísal operu Così fan tutte, ktorá obsahuje áriu na čokoládu.
- V roku 2010 vytvorili v Taliansku najväčšiu tabuľku, v tomto prípade tabuľu, čokolády na svete. Merala 5 metrov a vážila 1,5 tony.
- Najväčší konzumenti čokolády sú Švajčiari. Priemerný Švajčiar zje ročne takmer 9 kg čokolády.
- Existujú rôzne druhy čokolády, napríklad s príchuťou tabaku, slaniny, syra, cibule či húb.
- Najväčší dôvod, prečo nám tabuľková čokoláda tak chutí, je jej roztápajúca sa textúra. Môžete si o tom prečítať aj náš starší článok.
