Vianočný víkend v meste Vilnius: To je nočná prohibícia, sýte jedlo aj nečakané davy

663
Vilnius
foto: autorka

Dávno sme tu nemali článok zo série cestovateľských, ktoré ste si veľmi obľúbili. Cestovateľské blogy s tipmi na zaujímavé miesta, miestnu kuchyňu, kaviarne aj celé štvrte sme teraz obohatili novým prírastkom. Strávili sme (pred)vianočný víkend v meste Vilnius, hlavnom meste Litvy, a takto sa nám tam pozdávalo.

Vilnius je najväčšie z troch hlavných miest pobaltských štátov – vyníma sa popri Rige a Talline. Najmä počtom obyvateľov a rozlohou je najväčšie. Ľudia, ktorí Vilnius navštívili, ho prirovnávajú k Bratislave – tieto dve mestá sú demograficky veľmi podobné a ich minulosť má tiež mnoho styčných bodov.

Vilnius je viac Viedeň ako Bratislava

Tam sa však – aspoň podľa mňa – výrazná podobnosť medzi týmito dvoma mestami končí. Vilnius je viac Viedeň ako Bratislava. Je to poriadne multikultúrne mesto plné svetových podnikov a reťazcov, obrovských výkladov, dlhých promenád a historických pamiatok na každom rohu.

A je tu definitívne chladnejšie. Ak sa rozhodnete toto mesto navštíviť (aj mimo Vianoc), nezabudnite si poriadne skontrolovať predpoveď počasia. Raz darmo, je to zhruba o 1000 kilometrov vyššie a je to poznať, hoci Vilnius neleží pri mori. Nefúka tam preto taký prudký vietor ako napríklad v Rige, ktorú sme počas Vianoc navštívili minulý rok.

Jedlo a káva dostávajú plný počet bodov

Prejdime k tomu, čo vás najviac pri foodblogu zaujíma. Kde sa najesť a čo ochutnať v meste Vilnius? Nuž, nešli sme podľa typických cestovateľských príručiek, vyberali sme skôr podľa Google hodnotení a toho, na čo sme mali chuť. A tak sme obišli legendárnu litovskú reštauráciu Etno Dvaras s ich typickými pokrmami, hoci sme okolo nej prechádzali niekoľkokrát.

Namiesto toho sme vyberali takpovediac srdcom a neľutujeme ani jedno utratené euro, ktoré tento víkend padlo za jedlo a nápoje všetkého druhu. Ako prvú sme navštívili malú nenápadnú reštauráciu Beigelistai (až neskôr sme zistili, že je to sieť a má viaceré pobočky). Za veľmi férovú cenu (okolo 6-7 €) sme si dali bagel s náplňou podobnou hamburgeru a môžem s čistým svedomím povedať, že to bol najlepší bagel, aký sme kedy jedli. Mňam!

bagel vo Vilniuse
foto: autorka

Tržnica nesklamala architektúrou ani ponukou

Bola nám zima, nie neznesiteľná, ale predsa taká, ktorá sa po chvíľke dostane pod kožu, a tak sme vyhľadávali skôr vnútorné aktivity. Voľba padla na miestnu tržnicu Hales Turgus v krásnych historických priestoroch.

Vo vnútri to bola klasická tržnica so staršími predavačkami a predavačmi, množstvom lokálnych produktov aj mäsa. No príjemne nás prekvapili podniky rozmiestnené po okraji, ktoré ponúkali všetko od výmyslu sveta. Pousmiali sme sa napríklad nad instantným kimchi, no úsmev na tvári nám vyčarovali aj miestne pražiarne s kvalitnou výberovou kávou. Jediné mínus dostáva tržnica za to, že tam bola naozaj zima . Možno ešte väčšia ako vonku.

Čo by na instantné kimchi povedal jeho slovenský výrobca Ervin Polívka? Prečítajte si rozhovor s ním a zistite viac o kórejskom jedle a kultúre »

foto: autorka

India a Vilnius majú krásny vzťah

Stalo sa už akýmsi pravidlom, že na našich potulkách ochutnávame indické jedlo. Patríme k jeho veľkým milovníkom, preto sa niet čomu čudovať. Pri svojom jedlom to-do liste pred návštevou Vilniusu si však hrubou čiarou podčiarknite, aby ste navštívili miestnu Namaste Indian Restaurant. Interiérovo nijak nevynikala (takže by ste ani náhodou nezistili, v akom meste sa nachádzate), ale obsluha a chuť jedla boli skvelé. Do-ko-na-lé!

Veľkou výhodou bolo, že sme tu nečakali na stôl, hoci zopár z nich bolo obsadených. V centre mesta, okolo Katedrály sv. Stanislava, kde boli hlavné vianočné trhy, sa totiž do podnikov prakticky nedalo dostať. Nečakané davy v okolí vysvieteného stromčeka nás nemilo prekvapili. Na provizórnom pódiu vytvorenom zo svetielkujúcich darčekov vystupovala akási miestna litovská hviezda, všetko snímali televízie, drony a do areálu trhov vás jednoducho, nuž… nevpustili.

foto: autorka

Prohibícia, to je realita Litvy každý večer a ráno

Severské krajiny sú neslávne známe svojím (príliš) pozitívnym vzťahom k alkoholu. A tak u nich zhruba 5 rokov dozadu vstúpil do platnosti prohibičný zákon, ktorý znemožňuje akýkoľvek predaj alkoholu po 20:00 večer (do 10:00 ráno). To sme ale netušili, a tak keď sa nám nepodarilo ochutnať punč či varené víno na trhoch, chceli sme si ho kúpiť v lokálnom supermarkete. Neúspešne, nestihli sme to o pár minút, a tak sme skončili bez trhov a punču pod perinou s čajom.

Davy ľudí a neúspešnú návštevu trhov nám na druhý deň kompletne vynahradili raňajky. Len pár minút chôdze od nášho ubytovania bola Vero Café (Her Excellency), jedna z mnohých sietí litovských kaviarní a raňajkární. Nielenže mali (opäť) na hlavné mesto veľmi prijateľné ceny a skvelú ponuku jedál. Mali aj svoju vlastnú kávu a priamo pri objednávaní vám dali na výber. Pre kávičkárov hotový raj, z ktorého ste si mohli odniesť domov aj suvenír v podobe čerstvo upraženej vianočnej kávy či kávového príslušenstva.

foto: autorka

Obeda by sme sa nedočkali

Podľa hodnotení Google sme si vybrali aj reštauráciu Grill House London. Bola pár minút chôdze od námestia a už nie úplne v čase obeda, no aj tak sme sa dnu nedostali. Had ľudí sa vinul až von a po pár minútach sa zdalo, že z neho jednoducho neubúda. Našťastie bola hneď vedľa veľmi pekná reštaurácia Piano Piano. Jedlo v nej menej ľudí, mala príjemné ceny a fantastické talianske jedlo. Nakoniec sme boli víťazi my, ktorí sme, pochutnávajúc si na lasagnách, videli mrznúcich ľudí čakajúcich na stôl.

foto: autorka

Počas poobedných hodín sa nám na trhoch podarilo uchmatnúť si aj jeden punč a dostať sa do miestnej mačacej kaviarne Cat Café, ktorá bola inak beznádejne plná. Šťastie nám prialo a po tom, ako sme si umyli a vydezinfikovali ruky a obuli dve vrstvy návlekov na topánky, sme si mohli vychutnať (trochu priemernú) kávu v milej mačacej spoločnosti.

foto: autorka

Večera v inej republike? Aj to je Vilnius

Nie, neodskočili sme si do skutočne iného štátu. To si len hipsteri vo Vilniuse vytvorili v bývalej židovskej štvrti svoje bohémske centrum, ktoré nazvali Republika Užupis. Majú svoju prezidenta, svoju hraničnú kontrolu (kde vám s radosťou počas otváracích hodín dajú pečiatku), dokonca aj svoju ústavu. Sršia z nej vysoké ľudské a umelecké hodnoty, koniec koncov, ako z celej tejto štvrte za riekou.

Bolo veľa hodín a čakala nás cesta pešo na ubytovanie, tak sme si dali len rýchlu večeru a pobrali sa späť. Autobusy nechodili, mesto riadili policajti a ľudia sa beznádejne chceli dostať k tým zopár stánkom na námestí, tak upchali celé mesto.

Aj to bola realita mesta Vilnius. Je plné historických pamiatok a svedectiev minulých režimov, ktoré treba vidieť. Niektoré vám pokazia náladu, no ako celok si poviete – dobre, že sme išli. Taký je aj celý Vilnius, ktorý sa určite oplatí navštíviť. Pre ľudí, ktorí, podobne ako my, cestujú len s príručnou batožinou a túžia vidieť čo najviac, by som však toto mesto odporučila skôr v teplejších mesiacoch. Ak sem predsa len zavítate v zime, nemusíte sa báť. Reštaurácie a kaviarne Vilniusu majú zaručene čo ponúknuť. Vždy sa je teda kde zohriať. :)

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
referencie