Byť mamou a venovať sa deťom alebo svojej kariére? Túto otázku riešila aj Veronika Bošková, grafická a webová dizajnérka, a podarilo sa jej oba smery vzájomne skĺbiť. Má rada krásne veci, a preto je pre ňu dôležité, aby jedlo dobre vyzeralo. V rubrike Čo má rada sa Veronika s nami porozprávala o tom, že skúšať nové reštaurácie je zážitkom aj o tom, ako jej chutilo islandské žraločie mäso. 

Možno ste už počuli o handmade výrobkoch z dielne Nikkita – krásne zrkadielka, manžetové gombíky či lyžičky s nápismi, to je len zlomok toho, čo všetko dokáže šikovná mamina Veronika vyrobiť. Jej srdcovou záležitosťou je však grafický a web dizajn, ako aj podpora malého businessu. Ako sama vraví, snažila sa nájsť cestu, aby mohla skĺbiť materstvo s tým, čo ju baví v profesijnom živote. Dnes vám veľmi rada pomôže, ak rozbiehate vlastný projekt, ukáže vám cestu a dá vám veľa dobrých rád. Viac o Veronike nájdete na jej stránke www.veronikaboskova.com. Nás zaujímalo, akou je kuchárkou a aký je jej vzťah dobrému jedlu.

Veronika, považuješ jedlo za radosť? Máš k nemu pozitívny vzťah? 


ODPORÚČAME VÁM:

Ste zákazník reštaurácií?
Pozrite si denné menu v okolí. Ste majiteľ alebo manažér reštaurácie?
Pridajte sa na portál Menučka
a uverejňujte tu Vaše menu.
Priama registrácia tu.

Jedlo a ja, to je jedna veľká láska. Priam osudová. Zbožňujem dobré jedlo, dokáže ma nielen nasýtiť, ale aj pozitívne naladiť, očividne sa vo mne začnú vyplavovať hormóny šťastia. Úplne najobľúbenejším jedlom je dobre pripravený steak. Tým nepohrdnem nikdy a vyhľadávam každú príležitosť, keď si ho môžem dopriať. S chutnou prílohou a pohárikom vína, nebo na zemi. V tesnom závese sú potom krevety, kalamáre a iné morské plody. Z Ameriky som si tiež priniesla lásku k mexickej kuchyni. Bývala som pri mexickej reštaurácii, kde varili božsky. Odvtedy sa snažím nájsť niečo podobné aj v našich končinách, no zatiaľ neúspešne. Asi si budem musieť jednu sama otvoriť. A sushi, na sushi som skoro zabudla!

Veronika Bošková: "Skúšať nové reštaurácie je zážitok," hovorí Veronika.
“Skúšať nové reštaurácie je zážitok,” hovorí Veronika.

Máš rada dobre pripravené jedlo. Baví ťa stáť aj pri sporáku, na strane kuchárky? 

Ako mama dvoch detičiek varím veľa. Aj keď sa musím priznať, že skôr z povinnosti než z rozkoše. Dcéra zbožňuje bryndzové halušky, tie sú u nás minimálne raz do týždňa. Manžel preferuje slovenskú klasiku – slivkové gule, ryžový nákyp či žemlovka sú uňho top jedlami. Obľúbený je u nás tiež losos s grilovanou zeleninkou. Vtedy sa oblizujeme všetci. Moja sestra, keď sa k nám chystá na návštevu, nezabudne pripomenúť, že musíme spraviť jej milované bruschetty a mojím top jedlom je zase quesadillas s fazuľkami, syrom a guacamole.

Spomínala si steak, quesadillas či lososa – dáš si ich rada aj v nejakej obľúbenej reštaurácii? 

V Bratislave mám niekoľko obľúbených miest – na steak chodím zásadne do novootvorenej reštaurácie Peter´s v Slnečniciach. Nielenže majú ozaj výborné jedlo, ale vytvárajú tak pozitívne prostredie, že sa k nim človek vždy rád vráti. Majiteľ sa očividne pohybuje v gastro biznise už dlhšie a všetky svoje skúsenosti zúročil do jednej fantastickej reštaurácie. Má tam dokonca čašníčku, ktorá pečie také koláčiky, že sa vždy zalizujeme blahom. Ak sa chystám na pracovný obed, takmer vždy si vyberiem reštauráciu Flamender, pretože nielen fantasticky varia, ale majú aj výborný servis. Pod domom má reštauráciu Grunt, kam si zájdem vždy, keď sa mi nechce variť a viem, že sa o mňa výborne postarajú. A nedá mi nespomenúť Penzión & Restaurant Divá kačica v Komárne. Boli sme tam na víkend a odvtedy sa mi o ich jedlách sníva. Fantázia na tanieri.

Veronika Bošková: Malá ukážka z Veronikinej dielne
Malá ukážka z Veronikinej zbierky

Čo je pre teba dôležitým faktorom pri výbere reštaurácie? 
Isť sa niekam najesť je pre mňa jeden z top zážitkov. Vyskúšať novú kuchyňu, nové jedlo, novú reštauráciu, to je vždy čarovné. Preto ma vždy zarazí, keď je výborná reštaurácia, ktorá však nedbá na ostatné dôležité faktory. Napríklad na prostredie či na personál. Každý druhý majiteľ vám povie, že vytrénovať a udržať si kvalitných ľudí je nesmierne ťažké. Samozrejme, že je. Tak ako všade. Ale je obrovská škoda, keď je dojem z fantastického jedla totálne pokazený zamračenou čašníčkou či neochotným čašníkom. Nie raz sa nám stalo, že nám niekde chutilo, cítili sme sa príjemne, no servis bol katastrofálny. A už nikdy sme sa nevrátili, napriek tomu, že nám chutilo.

Veľa si cestovala, a s cestovaním sa spájajú aj nové chute. Čo najexotickejšie si mala možnosť ochutnať? 

Keď som bola pred pár rokmi na Islande,  chcela som ochutnať niečo tradičné. Takže okrem ich miestnej pálenky prezývanej čierna smrť (brennivín – vyrobená je zo zemiakov, obilia a ochutená kmínom) som odhodlala na žraločie mäso – hákarl. V Taliansku som už žraloka ochutnala, tak som si myslela, že to bude podobné, ak nie rovnaké. Keď však predo mňa položili kocky niečoho šialene smradľavého, čo smrdelo rybacinou a čpavkom, nebolo mi všetko jedno. Hákarl totiž nie je len tak nejaká ryba. Ide o žraloka grónskeho, ktorého mäso je bez spracovania nejedlé a najmä prudko jedovaté. Preto ho najskôr na niekoľko týždňov až mesiacov uložia asi pol metra pod zem, navŕšia naň vrstvu piesku či hliny a zaťažia kameňmi, ktoré žraloka stlačia a pri kvasení vytlačia z tela jedovaté látky. Takže vlastne zhnitá ryba. Po dlhom boji samej so sebou som so zapchatým nosom ochutnala a musím povedať, že chutí lepšie ako vonia. Ale už by som si to nikdy nezopakovala.

Veronika Bošková: Island je prekrásny, no žraloka by už znova neouchutnala
Island je prekrásny, no žraloka by už znova neouchutnala

Určite ti však nejaká zahraničná kuchyňa poriadne učarovala. Spomínala si mexickú…

V zahraničí vyhľadávam lokálne tradičné kuchyne, rada ochutnávam miestne špeciality, a ak je to možné, tak si doprajem morské plody od rána do večera. Tých sa nikdy neprejem. Som ochotná za jedlom cestovať, najmä ak je v kombinácii s dobrým vínom a príjemnou spoločnosťou. Preferujem taliansku a a áno, aj spomínanú mexickú kuchyňu, tie u mňa hrajú prím. V Amerike som ulietavala na morských reštauráciách, kde sa to len tak hemžilo ustricami, krevetami a homármi. Určite sa tam jedného dňa ešte vrátim.

Venuješ sa grafickému dizajnu. Prepájaš aranžmány aj s varením počas bežných dní? 

Vizuálna rovina je pre mňa naozaj veľmi dôležitá. Pekne naaranžované jedlo mi rozhodne chutí viac ako kopček ryže rozplesknutý na tanieri. Rada sa na jedlo pozerám, a keď mám pred sebou niečo pekné, tiež si to odfotím a potom na to s láskou spomínam. Vytváram si vlastne taký svoj spomienkový denníček dobrých a pekných jedál. Môžete sa inšpirovať aj na mojom instagrame. Ulietavam tiež na krásnych tanieroch a príbore. Zbieram poháre a zaujímavé lyžičky.

Tvoja práca je veľmi kreatívna a určite aj náročná. Ako popri nej (okrem varenia) najradšej relaxuješ?

Veľmi rada sa smejem, a keď pracujem na jednom počítači, na druhom si často púšťam rôzne talkshow – Jimmy Kimmel live, The Tonight show with Jimmy Fallon, Show Jana Krausa alebo samostatné standup vystúpenia. Niekedy majú možno drsnejší humor, ale práve ten cynizmus či sarkazmus mi je sympatický. Navyše, keď sa musím vizuálne sústrediť na grafiku alebo web, na ktorom práve pracujem, pomáha mi to dostať sa do nejakej zvláštnej hladiny, a práve vtedy prichádzajú tie najlepšie nápady.

Zdroj foto: Veronika Bošková

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
Sledujte nás na Facebooku