„Život je natoľko krátky a úžasný, že vydať sa jednou cestou by bola škoda,“ hovorí Václav Mika, manažér, podnikateľ a aktuálne kandidát na primátora Bratislavy nielen o jedle, ale o celkovom vnímaní krásnych chvíľ v živote. 

Je o vás známe, že ste gurmán a jedlo si dokážete skutočne vychutnať. Ako by ste charakterizovali svoj jedálniček? Dbáte o vyváženú životosprávu?

To, že som známy ako gurmán ma veľmi teší. (úsmev) Je to však večný boj medzi tradíciou a spoznávaním nových kuchýň. V detstve som prešiel zabíjačkami a všetkými neresťami stravy nášho regiónu. Mám na to nostalgické spomienky a rád sa k nim vraciam. A čo sa týka spoznávania, tak u mňa hrá prím Stredomorie, najmä Taliansko, ale aj Ázia, Thajsko a prirodzene Mexiko, odkiaľ pochádza väčšina potravinového základu spomínaných kuchýň. Snažím sa nájsť rovnováhu medzi tým, čo je dobré a dostupné. Nie som milovník fast foodov, práve naopak, jedlo si rád vychutnám a venujem mu pozornosť a úctu. Ale niekedy čas nepustí.

Václav Mika: Bez kávy sa jeho deň nezačne, foto: archív V.M.
Bez kávy sa jeho deň nezačne, foto: archív V.M.
Ako to teda vyzerá, stíhate napríklad každý deň raňajky?

Okrem dovolenkových únikov sú to ľahké raňajky – prevažne ovocie a jogurt, káva až v práci. Bez nej mi nezačne deň, to vedia aj moji kolegovia. (úsmev) Obed  je momentom toho, kde sa nachádzam, ale dbám naň. Večera predstavuje množstvo alternatív, často je pracovná alebo doma. To je však o tom, ako stíhame popri dcérke, tá hrá prím.

Predtým ako riaditeľ RTVS, teraz podnikateľ, manažér a najnovšie aj kandidát na primátora mesta Bratislava – je jasné, že vás pracovný čas sa nedá vopred naplánovať. Ako sa vám darí zosúladiť prácu a stravovacie návyky? 

Mal by som povedať, že svoj čas si striktne plánujem, ale niekedy je to ďaleko od ideálu. Doma je prioritou rodina, ako som už spomínal. Pracovný režim je veľmi odlišný. Mnohokrát nie je čas venovať stravovaniu toľko času, ako by som chcel, často je to improvizácia. Ideálny model je taký, že s kolegami využívam obed na to, aby sme vyriešili aj pracovné témy.

Mali ste ako riaditeľ RTVS možnosť ovplyvniť kvalitu stravovania tejto verejnoprávnej inštitúcie?

Mal som priamu možnosť, moji kolegovia mali v tejto oblasti nielen ambície, ale aj jasné ciele. Odvážne poviem, že za to obdobie, ktoré som v RTVS pôsobil, sa to kvalitatívne zmenilo. Nebolo nič výnimočné stretnúť ma na obede v jednom z televíznych bufetov.

Václav Mika: Počas pôsobenia v RTVS sa stravoval v tejto inštitúcii, foto: archív V.M.
Počas pôsobenia v RTVS sa stravoval v tejto inštitúcii, foto: archív V.M.
Ako odborník na média máte prehľad o fungovaní tejto sféry. Ako hodnotíte ponuku gastronomických programov na slovenskom mediálnom trhu?

Slovensko, našťastie, nie je izolovaný ostrov, tieto trendy prenikli aj k nám. Vezmime si len naše hlavné mesto a to, ako sa za posledných pár rokov zmenili podmienky stravovania. Street food, kvalita, šírka ponuky, ale aj nároky zákazníkov. Myslím, že to nie je len môj pocit, ale v Bratislave sa dá naozaj vybrať. Gastronómia nie je len obmedzená téma uzavretej komunity, je to spoločenský fenomén. A tomu zodpovedá aj mediálna ponuka. Niekedy to bolo až na hrane únosnosti, keď všetky televízne spoločnosti mali niekoľko gastronomických šou. To už je nad rámec toho, čo trh unesie. Je však nepochybné, že táto téma bude dominovať ako sociálna a kultúrna a bude mať presah nad jednu či dve generácie.

Prečo myslíte, že je popularita takéhoto typu programov stále vysoká, obzvlášť v poobednom vysielacom čase?

Pretože to nie je iba trend, ale súčasť životného štýlu. Zoberme si to tak, že dnes to nie je len o úrovni gastronómie ako takej, ale je to širšie – budúcnosť ľudstva, obezita, ekológia, potravinové zdroje, udržateľnosť. To všetko sem spadá.

Václav Mika: Každé jedlo, vôňa a chuť sú pre neho zážitkom, foto: archív V.M.
Každé jedlo, vôňa a chuť sú pre neho zážitkom, foto: archív V.M.
V súčasnosti hýbu svetom trendy, ktorým neunikla ani gastronómia. Frutariáni, vegáni, paleo, raw – podľahli ste niektorej špeciálnej diéte aj vy?

Ani náhodou. (smiech) Ja sa nepripravím o žiadny gastronomický zážitok, naopak. Nikdy som o takom niečom ani neuvažoval a našťastie to nie je ani súčasť mojej komunity. Som zástancom názoru, že život je natoľko krátky a úžasný, že vydať sa jednou cestou by bola škoda. Avšak neodsudzujem to, je to každého voľba, moja cesta to nie je. Nepreferujem žiadnu konkrétnu stravovaciu diétu, ale nedávno som čítal prieskum, ktorý monitoroval stravu a jej vhodnosť z pohľadu dlhovekosti a zvíťazila stredomorská.

Ste otcom malej dcérky, ktorá pomaly spoznáva svet. Pozorujete na nej, že zdedila niektoré chuťové preferencie po vás?

To by bolo asi predčasné, Miška mala nedávno jeden rok. Aktuálne je to kombinácia príkrmov materského mlieka, ktoré je u nej stále trendy. (smiech) Ale môžem prezradiť, že má veľmi rada syry, napríklad ementál jej veľmi chutí. Samozrejme s mierou, všetko ako má byť.

Apropo, detstvo. Na aké dobroty a vône z tohto obdobia najradšej spomínate?

Moja maminka má cez 90 rokov a nerezignovala, stále varí a my sme ako deti vyrastali na mäse. To mi zostalo.

Václav Mika: S dcérou Miškou, foto: archív V.M.
S dcérou Miškou, foto: archív V.M.
Je niečo, čo vašim chuťovým pohárikom veľmi neulahodilo a doteraz to nemáte rád?

Áno, odpoveď na toto je z mojej strany jednoznačná – nemám rád hríby.

K novým chuťovým zážitkom sa človek neraz dostane prostredníctvom cestovania. Ktorá gastronomická kultúra vám doteraz najviac utkvela v pamäti? 

Už som z časti odpovedal vyššie, ale som kuchár, ktorý vie urobiť veľmi slušné curry, to naozaj milujem. Nebojím sa však pustiť ani do experimentov, ale podotýkam, že keď sú kvalitné a autentické suroviny, tak to nie je taký veľký problém. Ale urobiť taký dobrý segedín tiež nie je sranda. (smiech) Môj dobrý priateľ a výborný kuchár Mirko zvykne hovoriť, že urobiť nejakú „vymýšľaninu,“ keď niekto nevie, ako to má chutiť, je jednoduché. Ale urobiť niečo tradičné tak, aby to vaši stravníci ocenili ako klasiku, na takej úrovni varenia ani zďaleka nie som.

Slovenská kuchyňa je pre mnohých špecifická. Ako je to u vás, máte ju rád? Čo by ste na nej zmenili, pridali do nej?

Úprimná odpoveď – ja neviem čo je slovenská kuchyňa. Veď my sme v každej oblasti spoločenského a kultúrneho života inšpirovaní. Napríklad tu v Bratislave je naša kuchyňa dolnozemská – je to kombinácia tradičnej maďarskej, rakúskej kuchyne Prešporku. Na východe a v strede je to zase niečo iné. Ja by som zostal asi na tom západe, ale mne chutí u nás doma všade.

Václav Mika: Označeniu gurmán sa veľmi teší, foto: archív V.M.
Označeniu gurmán sa veľmi teší, foto: archív V.M.
Ako by ste charakterizovali svoj vzťah k vareniu ako takému? Ak varíte, odkiaľ najčastejšie čerpáte inšpiráciu?

Často je to o tom, že chcem zažiť doma to, čo v reštaurácii. Ale nie vždy je to možné a sú dostupné aj suroviny. Ale na Slovensku sa toto podstatne zlepšilo. Pred desiatimi rokmi by som si netrúfol urobiť niečo na báze curry doma, dnes zoženiete prakticky všetko.

K pravému gurmánstvu patrí aj návšteva kvalitných reštaurácií, ktorých máme na Slovensku z roka na rok viac. V ktorých podnikoch majú naši čitatelia možnosť vás stretnúť? 

Nie je na mne robiť promo, to by sa mnohí mohli uraziť a ja mám veľa obľúbených miest, ale často som v širšom centre mesta. Mám rád aj podniky na druhej strane Dunaja, v Petržalke alebo v Ružinove. V Bratislave máme veľmi veľa autentických talianskych reštaurácií. Nájdete tu tiupico Italiana, v Bratislave žije veľa mojich priateľov Talianov a mám rád, keď vytvoria taliansku autenticitu u nás.

Václav Mika: Vareniu a experimentovaniu v ňom sa nebráni, foto: archív V.M.
Vareniu a experimentovaniu v ňom sa nebráni, foto: archív V.M.
Vidíte budúcnosť vzrastajúceho turizmu v bratislavskom regióne aj v kvalitných gastronomických službách?

Určite sú to spojené nádoby, Bratislava má jasné ciele, musí sa stať vstupnou bránou turizmu na Slovensku. Takisto musí zmeniť jednodňový koncept turizmu na viacdenný, aby nebola iba Partyslava, ale mohla privítať aj širší okruh návštevníkov.

Netajíte sa tým, že ste milovníkom kvalitného vína. Kedy ho najradšej pijete, s akými príležitosťami sa vám spája?

Víno je absolútne prepojené s atmosférou. Keď si na unikátnom mieste dáte fľašku vínka a spája sa vám s prítomným okamihom a atmosférou, je to niečo úplne iné, ako keď si ho dáte niekde, kde sa necítite dobre. A pritom je to to isté víno. Neradím nikomu piť vínko, keď nemá čas alebo náladu. Je to premrhaná príležitosť toho vína, ale aj čas samotný.

Ktoré konkrétne víno by ste odporučili našim čitateľom?

Na Slovensku sme fantastickí v odrodách, ktoré sem patria a sú to mladé svieže vína. Rozhodne veltlín, tramín, rizling. V červených vínach som tu skeptickejší, ale mladé ľahké červené vnímam v pohode. Čo sa týka nášho regiónu, je skvelý. Máme blízko Panóniu, Wachau, to všetko sú lokality, ktoré sú dostupné autom a sú skvelé.

Vymenili by ste život v Bratislave za nejaké iné miesto?

Vedel by som si to predstaviť v ktoromkoľvek z tých desiatok, čo mám rád, ale tak maximálne na tri mesiace. Chcem žiť tu a chcem, aby sa tu žilo ešte lepšie.

Zdroj foto: archív Václav Mika

Pozývame vás na tieto akcie, kde budeme aj my. Radi sa s vami stretneme :)

Vložiť komentár