Boutique Hotel Dubná Skala**** dokáže svojím hosťom ulahodiť po každej stránke, či už je reč o výbornej gastronómii, milom a šikovnom personáli alebo o rôznych akciách a podujatiach. Tentoraz sa v priestoroch hotela konala degustácia whisky, na ktorej som sa zúčastnila spolu s priateľom.

Whisky, klenot vo svete alkoholu, buď milujete alebo nenávidíte. Preto som bola veľmi nadšená, keď som dostala možnosť zúčastniť sa ochutnávky šiestich whisky, ktoré pochádzajú z rôznych kútov sveta. Priateľ, ktorý išiel so mnou, má whisky rád, ja som si nebola úplne istá, či som ju už niekedy ochutnala. Nevadí, aspoň zistím, ako na tom moje chuťové poháriky vlastné sú, povedala som si.

Pred degustáciou som si čo-to o whisky naštudovala, všetko som zhrnula aj v tomto článku. Ako som už spomenula, akcia sa konala v žilinskom Boutique Hotel Dubná Skala****, ktorého kaviareň s barom ponúka perfektné priestory na podobné eventy.

Whisky večer začína

Zasúťažte si o chutné ceny v našej veľkej vianočnej súťaži

Ochutnávka začínala o 19:00 a bolo nám jasné, že predtým sa treba posilniť dobrým jedlom. Privítala nás usmiata recepčná, ktorá nás nasmerovala na to správne miesto. Už z diaľky sme počuli hudbu a smiech, atmosféra sa zdala byť perfektná. Pri vstupe do miestnosti nám ponúkli welcome drink a usadili nás na naše miesta za stolík, na ktorom bol džbán s vodou, dva whisky poháriky a dva poháre na vodu.

Degustáciou nás sprevádzal Miroslav Balla, veľmi šikovný pán, ktorý, ako sme sa dozvedeli, v tomto hoteli robil napríklad aj degustáciou rumov. Nezačali sme hneď zhurta – pitím, ale najskôr nám someliér (áno, nielen víno má svojich someliérov) povedal o histórii whisky, odkiaľ vlastne pochádza, prečo majú v Škótsku whisky a v Írsku whiskey a tiež to, čo sú základné a potrebné suroviny na výrobu tohto alkoholu. Následne sme prešli k ochutnávke prvého výberu.

Ballentine´s 17YO blended whisky (Škótsko) bola prvá a pre mňa zároveň najchutnejšia whisky. Mala sladkastý podtón, veľmi príjemnú vôňu a v dubových sudoch dozrievala dlhých 17 rokov. Vedeli ste, že whisky vo fľaši už nezreje? Počet rokov zrenia sa počíta iba počas obdobia, kedy alkohol odpočíva v sudoch.

Pridaná hodnota

Someliér Miroslav nás celý čas zahŕňal množstvom zaujímavých informácií, no nerozprával len on. Priestor dával aj nám, hosťom, celé to malo veľmi priateľskú atmosféru, ja osobne som sa veľmi bavila. Dokonca nás potešil a motivoval, aby sme sa snažili zapamätať si čo najviac informácií. Pred koncom degustácie totiž sľúbil súťaž o tri skvelé ceny, ktorá mala prebiehať formou troch otázok o whisky.

Druhá whisky – Jefferson´s Bourbon Kentucky (USA) nepatrila k tradičným whisky, ale je považovaná za bourbon, ktorý musí obsahovať minimálne 51 % kukuričného sladu (na rozdiel od pravej whisky, ktorá kukuricu v sebe mať nemusí). Ako som si všimla na sebe a na ostatných, bourbon nemal až taký úspech ako predchádzajúca „ballentineska“. Bol horkastejší a nie tak lahodný, no našiel si aj svojich fanúšikov.

Aby som nezabudla, počas celého večera sme mali možnosť vybrať si z pochutín, ktoré nám usmiata čašníčka kedykoľvek priniesla na stôl. Medzi občerstvením sa nachádzal mix syrov, hovädzí tatarák alebo taliansky tanier – mix syrov, parmskej šunky a olív s chrumkavou bagetkou.

Ako tretia prišla na rad silná whisky z Japonska – Nikka from the Barrel, ktorá mala takmer 52 % alkoholu. Jej silu bolo cítiť nielen v chuti, ale aj vo vôni. Napriek tomu v nej prerážala aróma ovocia a karamelu. Degustácia japonskej whisky bola doplnená zaujímavým výkladom o jej histórii. Dozvedeli sme sa aj to, že je to veľmi oceňovaný druh, ktorý vyhral aj cenu najlepšej whisky na svete za rok 2007 a 2001.

Nasledovala krátka prestávka, počas ktorej sme si mohli kúpiť kubánske cigary, ktoré sa podľa someliéra k pitiu whisky skvele hodia. Ten cez prestávku neodišiel, ale chodil po stoloch, zisťoval, ako sa nám páči a ochotne nám odpovedal na otázky, ktoré nás zaujímali. Vždy posrandoval a šíril okolo seba dobrú náladu a energiu.

Štvrtá prišla na rad 18-ročná škótska whisky Glenfiddich, ktorá zreje v dubových sudoch, v ktorých predtým zrela cherry. Chuť ovocia bolo cítiť už zo samotnej vône, po ochutnaní sa na jazyku rozľahla chuť škorice a pečených jabĺk. Táto whisky patrí do kategórie single malt, čo znamená, že je vytvorená iba z jedného druhu sladu. Ako nám prezradil someliér Miroslav, práve jednosladové whisky sa považujú za špecifickejšie a viac oceňované.

Nasledovali posledné dve whisky, ktoré boli schválne nechané na koniec degustácie. A prečo? Ich aróma je totiž taká silná a špecifická, že sa rozliehala nielen do našich nosov, ale doslova po celej miestnosti. Obe whisky sú sušené na rašeline a je v nich cítiť silná aróma dymu. Dáma pred nami sa dokonca so smiechom spýtala, či je divné, že v nich cíti slaninu. Asi to divné nebolo, pretože som ju cítila aj ja :)

10-ročná Ardbeg whisky pochádza z ostrova Isle of Islay a v roku 2008 sa stala „majsterkou sveta“. Špecifickosť jej dodáva aj fakt, že je vyrábaná na ostrove, kde sa rozlieha morský vzduch a soľ. Keď nás na tento fakt upozornil someliér, ihneď som si uvedomila, že v chuti whisky sa skutočne odráža morský vzduch. Whisky bola napriek horkastej a štipľavej aróme lahodná, no ja by som ostala verná skôr sladším druhom. Naopak, páni z nej boli unesení.

Po piatej whisky prišla na rad sľúbená vedomostná súťaž. Každý sme dostali papierik a ceruzku, mohli sme začať. Čakali nás tri otázky, myslím, že všetci sme sa snažili zapamätať si najmä ťažké a špecifické údaje. Miroslav nás ale celkom pobavil – dal nám veľmi jednoduché otázky, šancu na výhru chcel dopriať každému :) Keď sme mali odpovede napísané (Čo musí obsahovať bourbon, Odkiaľ pocháza whisky Nikka from the Barrel, Či sa na Slovensku vyrába whisky a jej názov), všetci sme papieriky hodili do nádoby, odkiaľ losoval výhercov. Medzi cenami bola fľaša whisky, kubánska cigara a tekvicový olej. Ja ani priateľ sme, bohužiaľ, nevyhrali, no tešilo nás, že si odnášame minimálne kopec zaujímavých a nových vedomostí.

Posledná šiesta whisky Arran Machrie Moor ma veľmi prekvapila. Po naliatí do pohárika a ovoňaní mi doslova zaslzili oči – whisky mala neuveriteľných, až takmer 59 % alkoholu. Bola veľmi ostrá, štipľavá a osobne som si ju nedokázala vychutnať tak ako tie prechádzajúce. Taktiež z nej bol cítiť dym, morskú soľ a dávku rašeliny, na ktorej bola sušená.

Večer sa blížil ku koncu, Miroslav nás zahrnul poslednou dávkou vedomostí, poďakoval nám za účasť. Myslím si, že každý sme si našli svojho favorita a zistili sme, že nie je whisky ako whisky. Nasledovala voľná zábava, pootvárané fľašky z degustačných whisky bolo predsa treba podopíjať :)

Boli ste už niekedy na degustácii alkoholu alebo na degustačnej večeri? Dajte nám vedieť do komentára a napíšte aj to, kde sa degustácia konala.