Travel blogerka Martina z Cestujeme bez cestovky: Dobré jedlo je veľkou súčasťou zážitku z cestovania

1354
Cestujeme bez cestovky

Martina Magulová si chcela založiť blog o varení, no jej život sa začal uberať úplne iným smerom. Dnes ponúka rady, tipy a návody na to, ako cestovať bez cestovky a spoznávať svet za málo peňazí. A keďže dobré jedlo je súčasťou jej života, prečítajte si tento zaujímavý a inšpiratívny rozhovor.

Maťka, kedysi ste chceli mať blog o varení, napokon ste skončili pri cestovaní. Ako jedlo prepájate s cestovaním dnes?

Dobré jedlo je veľkou súčasťou zážitku z cestovania po svete. Veľmi rada ochutnávam typické miestne dobroty. Milujem street food – stánky s jedlom, obzvlášť v ázijských krajinách sa tak dajú ochutnať fantastické jedlá za málo peňazí. Rada navštevujem lokálne reštaurácie, sú pre mňa oveľa zaujímavejšie ako neosobná hotelová reštaurácia. Aj preto chodíme málokedy na all inclusive pobyty a nerezervujeme si pobyty so stravou.

Zdroj: Martina Magulová

A ako sa to vlastne stalo, že z varenia to bol zrazu blog o cestovaní?

Varenie bolo dlhší čas mojou radosťou, bavilo ma skúšať nové recepty, ktoré som si často pomenila podľa seba, zapisovala a fotila, aby som si ich zapamätala. Občas som hodila foto na Facebook, kde priatelia začali pýtať recepty, a tak som sa začala pohrávať s myšlienkou založiť blog. Mala som nakúpené pomôcky na pestré servírovanie, vymyslený názov blogu atď. V tom čase som však prežila ťažké chvíle spojené so stratou dieťatka počas tehotenstva a ako terapiu som automaticky zvolila cestovanie, ktoré vždy poteší moju dušu a vytrhne myseľ z reality bežných dní.

Ešte počas cestovania som na sociálnych sieťach narazila na kurz venovaný tvorbe blogu, spravovaniu sociálnych sietí, písaniu ebookov a marketingu, na ktorý som sa po návrate vrhla. A počas jedného z cvičení som si uvedomila, že cestovanie má oproti vareniu o niečo navrch, ťahalo ma to týmto smerom skrátka viac a viac. A tak som do toho vhupla a úspešne rozbehla blog, ktorý má (za čo som veľmi vďačná) každým rokom viac sledovateľov a už ôsmy rok inšpiruje ľudí v cestovaní bez cestovky.

Precestovali ste veľkú časť sveta. V ktorej krajine vás najviac oslovila miestna gastronómia a prečo?

Uf, to je ťažká otázka. Hneď prvé mi však bliklo Thajsko. Jednoduché rýchle jedlá, ktoré chutia fantasticky. “Obyčajné” kura na špajdli robené na grile v stánku u starej babičky za pár drobných, rezance Pad Thai, polievka Tom Yum či môj obľúbený dezert Mango Sticky Rice sú jedlá, pre ktoré som ochotná kúpiť okamžite letenku do Bangkoku. :)

Prezraďte, čo najlepšie a čo najbizarnejšie ste vo svete doteraz ochutnali?

Najbizarnejšie asi rôzne sušené nasolené šváby, škorpióna a podobnú “háveď” v Thajsku. Čo milujem sú napríklad hrebenatky – mušle Sv. Jakuba, či už grilované, alebo v cestovinách, prípadne v kombinácii s krabom, krevetami alebo homárom je to fantastická pochúťka.

Keď vyberáte ďalšiu destináciu na cestovanie, zaujíma vás, aká je miestna gastronómia alebo sa radšej nechávate prekvapiť?

Áno, často si už pred cestou alebo hneď na začiatku vygooglim typické jedlá danej krajiny, alebo si nechám priamo v reštaurácii poradiť. V prímorských krajinách väčšinou automaticky volím obľúbený seafood – jedlá s mušľami, krevetami, kalamármi či rybami, ktoré milujem.

Ako to máte s výberom podnikov v neznámom prostredí? Stavíte skôr na istotu a hľadáte podľa recenzií alebo idete „kam vás nohy zavedú“?

Takmer vždy si pozriem v appke Google Maps aké majú reštaurácie v okolí hodnotenie a cenovú úroveň, pozriem pár fotiek prípadne aj menu a podľa toho vyberiem. Dá sa tak spraviť za minútku aj priamo z ulice pred podnikom. Lebo je rozdiel či budeme jesť v reštaurácii s hodnotením 3,1 z 5, alebo 4,7. Aj keď stalo sa, že sme boli aj v dobre hodnotenej reštaurácii sklamaní, takže niekedy je to skôr o šťastí na aký personál natrafíme, aké jedlo si vyberieme a podobne. Ak sme však už veľmi hladní a nie je viac reštaurácií v okolí, tak vojdeme do akejkoľvek. Obzvlášť teraz s deťmi. :)

Najčastejšie cestujete aj so svojou rodinou. Je jednoduché vyhovieť, čo sa jedla týka, najmladším členom vašej posádky?

Starší syn nebol nikdy veľmi dobrý jedák, takže s ním bolo chodenie do reštaurácií dosť náročné, keď bol malý. Nevydržal sedieť pri stole a zjedol máličko. Už je to oveľa lepšie, ale na cestách vyberáme väčšinou radšej stále dokola rovnaké jedlá, ktoré viem, že ich zje (hranolky s grilovaným mäsom, cestoviny s mäsovo – rajčinovou omáčkou a podobne). Experimenty s miestnou gastronómiou nie sú zatiaľ preňho. S mladším Miškom je to zatiaľ úplne bez problémov. Do roka som mu väčšinou nosila vlastné zdravé jedlo bez soli, prípadne dala trocha zeleniny a rybu. Teraz mu už objednám tanier polievky, ktoré miluje a oddelím niečo z nášhojedla. On je veľmi dobrý jedák a väčšinou vydrží aj dosť dlho sedieť pri stole, takže už si môžeme v kľude užiť aj reštaurácie a gastronomické pochúťky.

Zdroj: Martina Magulová

Nedávno ste sa vrátili z dovolenky na Maldivách. Ako by ste popísali miestnu gastronómiu?

Z toho čo sme jedli my išlo o chute, ktoré nevynikali nejakými exotickými koreninami, takže ich v pohode jedli aj deti. Väčšinou sme mali jedlá z ryže, mäsa a vajíčka, cestoviny, šaláty, grilovanú rybu so zeleninou, ale aj pizzu, ktorá bola predpokladám len upečený polotovar. Na raňajky nám veľmi chutilo ich typické jedlo mas huni – lokše, ku ktorým sa podáva tuniakovo – kokosová zmes. Na výber sme však mali aj klasiku ako vajíčka, lievance, toasty a podobne. Ostrov Thoddoo má veľké plantáže s ovocím a zeleninou, a tak sme si každý deň kupovali ovocie od miestnych predajcov a to jedli počas dňa na pláži, mňam.

Zaujíma vás jedlo na Maldivách? V tom prípade si prečítajte aj cestovateľský blog z tejto exotiky TU »

Keď sa vrátite domov z výletu/dovolenky, preberáte v kuchyni žezlo a rada pripravujete jedlo pre svoju rodinu?

Väčšinou varím doma, ale milujem ísť občas na raňajky alebo obed s niektorou kamarátkou, alebo si objednám obed domov. Celá rodina sa sem tam zastavíme na večeru v rámci prechádzok, gro našej stravy je však doma. Vtedy sa snažím zahŕňať do jedálnička čo najviac zeleniny, keďže na cestách to nie je vždy jednoduché tak, aby to deťom chutilo. Milujú napríklad zeleninové halušky s bielym jogurtom, krémové zeleninové polievky a vývary, alebo k bežným jedlám dávam časť prílohy hrášok či naparenú zeleninu.

Ktoré slovenské podniky sú vaše najobľúbenejšie a vždy sa do nich radi vraciate?

Najlepší gastronomický zážitok som vždy mala v Kaštieli Čereňany v reštaurácii Afrodita. To je podnik na TOP úrovni, kde sa o zákazníka dokonale starajú od jeho príchodu až po odchod a jedlo je tam naozaj vynikajúce chuťovo aj na pohľad. Okrem tohto miesta mám pár obľúbených reštaurácií v rôznych kútoch Slovenska, kde sa rada zastavím ak sme v okolí. Žiaľ, mnohé časom (počas pandémie, alebo kvôli iným problémom) zanikli, a tak len nostalgicky spomínam. V Trenčíne, kde som najčastejšie, mám rada napríklad taliansku reštauráciu La Piazetta, prípadne Oyshi sushi, rada sa zastavím aj v chorváskej reštaurácii Adriano. Keď ideme smer Liptov/Tatry, často sa zastavíme v Habanero Steak pub vo Vrútkach. Z hotelov, kde sme boli ubytovaní, nám asi najviac chutili bufetové stoly v Salamandra rezorte. Bratislava je kapitola sama o sebe, tam je z čoho vyberať.

Máte vo svojom repertoári jedlo či dezert, ktorý keď pripravíte, tak sa všetci zalizujú?

Teraz už často varenie prispôsobujem deťom, tak nevarím tak často niektoré jedlá ako kedysi. Muž však miluje moju ostrokyslú polievku – recept mám z jednej internetovej stránky, je s ňou papračka, ale je vynikajúca. A tiež viaceré ďalšie pikantné jedlá svetových kuchýň, niektoré som sa naučila na školách varenia (pár hodinové varenie spojené s konzumáciou jedla) tu na Slovensku. Z dezertov majú úspech klasiky ako creme brulee alebo Pavlova torta.

A ak by ste to mali zhodnotiť, ste fanúšičkou typickej slovenskej kuchyne alebo máte radšej exotické chute?

Ja som všežravec, pochutím si tak na bryndzových haluškách, vyprážanom syre, ako na sushi, burgri, steaku, či cestovinách s morskými plodmi. Mám rada pestrosť, takže v reštauráciách sa snažím vyberať si jedlá, ktoré doma často nevarím a obzvlášť v zahraničí vyhľadávam chute, ktoré nájdem doma len výnimočne. Mám veľmi rada aj bufetové stoly, kde môžem kadečo ochutnať. V USA sme navštívili viacero all you can eat reštaurácií, kde manžel len otváral oči, kde všetky tie taniere plné dobrôt miznú. Za tie roky čo sme spolu sa čudujem, že ho to ešte dokáže prekvapiť.. :) Málokedy však chodíme v zahraničí na pobyt do all inclusive hotela, radšej sa stravujeme v miestnych reštauráciách. Keď však ideme na výletnú loď, kde sú väčšinou viaceré bufetové aj servírované reštaurácie, viem si tam všetko naplno vychutnať (a pribrať nejaké tie kilečká :)).

Váš každý deň vyzerá inak. Raz doma plánujete ďalší výlet, o chvíľu ste už na cestách a následne spisujete postrehy z výletov. Dá sa pri takomto životnom štýle mať pravidelný stravovací režim?

Ale áno. Nehovorím, že jeme na minútu presne rovnako. Raňajky u mňa musia byť, to už ako sa podarí vstať aj vzhľadom na časové posuny, skoré alebo neskoré príchody. No bez raňajok ani na krok. Väčšinou máme na cestách ubytovanie bez stravy, tak si nakúpime hneď po príchode zásoby v supermarkete, z ktorých potom robíme raňajky a snacky na cesty. Obed doma plus mínus v podobnom čase, na cestách je to časové rozpätie dlhšie, niekedy počas výletov dávame viac snackov, ovocia a maškŕt doobeda, a tak sa obed v reštaurácii posunie na neskoršie popoludňajšie hodiny.

No a večera záleží od programu a únavy detí. Ak sú ok, ideme do reštaurácie, ak je únava a máme apartmán, pripravím rýchle cestoviny alebo suchú večeru. Riešime teda za pochodu podľa situácie, základ je mať vždy v ruksaku nejaké ovocie, maškrty, dru tyčinky a podobné drobnosti na zahnatie akútneho hladu, lebo nie je nič horšie ako hladné dieťa. A ani ja nie som zrovna najlepšie naladená, keď som už veľmi hladná.. :)

V Thajsku ste si vyskúšali kurz varenia, čo vám dal a v čom bol zaujímavý?

Och, to bola úžasná skúsenosť, ktorú jednoznačne odporúčam zažiť každému. My sme na ňom boli v Bangkoku, kde je viacero miest čo tieto kurzy robia, stačí sa prihlásiť vopred online. Trvá to niekoľko hodín, počas ktorých si varíte rôzne thajské jedlá a postupne po uvarení ich aj jete. Thajská kuchyňa má výhodu v tom, že sa všetko uvarí veľmi rýchlo, takže nejde o žiadne dlhé státie nad sporákom. A musím povedať, že podľa ich postupov chutili jedlá v našom podaní vynikajúco, takže sme si domov doniesli nové recepty, ktoré raz za čas varíme. Počas kurzu sme stretli ľudí z rôznych kútov sveta, rozhovory boli teda tiež zaujímavé.

Zdroj: Martina Magulová

Keďže máte veľa precestovaného (aj ochutnaného), ako sa pozeráte na slovenskú gastro scénu oproti tej svetovej?

Typické slovenské jedlá sú dosť ťažké a nie všetky sú zrovna z kategórie zdravých. Zišlo by sa zaradiť oveľa viac zeleniny, či už čerstvej v podobe šalátov, alebo pripravenej šetrným spôsobom (napríklad na pare, prípadne pečenej) a nahradiť ňou časť zemiakových príloh, knedlí a podobne. Mne sa napríklad veľmi páči zvyk v ázijských krajinách jesť polievku na raňajky, v západných krajinách zase dať si sendvič alebo šalát na obed a až na večeru si dať teplé jedlo.

Naše obedové menučka v zložení polievka a sýte teplé jedlo totiž často človeka “odpália” a poobede má čo robiť, aby sa ešte sústredil na prácu a povinnosti. Kedysi bol u nás problém aj so servisom v reštauráciách, čašníci na mnohých miestach boli vyslovene nepríjemní, chladní, bez úsmevu, bez otázok a odporučení. To sa už našťastie rapídne mení, obzvlášť vo veľkých mestách, kde je väčšia konkurencia a uvedomili si staré známe “Náš zákazník náš pán.”

Ovplyvnili nejako tradície a gastronómia z iných krajín váš celkový prístup k jedlu?

Určite áno. Naša domáca kuchyňa nie je len typicky slovenská, ale pravidelne varíme jedlá svetových kuchýň a zvykli sme si kupovať a konzumovať jedlá, ktoré nie sú pre mnohých Slovákov bežné. Prípadne už predtým spomínaná polievka na raňajky nie je u nás nič nezvyčajné a podobne.

Stretávate sa aj s nejakými predsudkami, ktoré sa ľuďom spájajú so svetovou gastronómiou?

Keďže medzi krajiny, kde som bola najviac krát patrí USA (tento rok to bola moja 9ta návšteva), napadla mi predstava mnohých Slovákov, že strava v USA je o burgroch a nezdravých fast foodoch. Áno, majú ich všeobecne v obľube, no USA ponúka špičkovú gastronómiu, kde nájdete veľké množstvo svetových kuchýň, vynikajúce ryby a plody mora, fantastické šaláty či reštaurácie založené na organických (BIO) produktoch. Typické sú však aj presladené dezerty, ktorým málokedy odolám :)

A na záver niečo na odľahčenie – máte nejaký vtipný či zapamätateľný zážitok spojený s jedlom?

Zapamätateľné bývajú buď nejaké negatívne zážitky, u mňa je to napríklad “chlpaté” mäso v hoteli v Tunisku, keď som sa ja, ktorá zje ozaj (takmer) čokoľvek, mala problém najesť. Tiež jedno jedlo v Thajsku, pri ktorom som sa okamžite spotila a očervenela a zjedla len trocha kvôli pálivosti. Vtipné bolo “ten krát poprvé” v USA, keď som dostala pred seba krabie nohy a rôzne morské živočíchy a nástroje a čakala, kým niekto iný začne jesť, lebo som si s tým nevedela poradiť. :) A ešte z tých naj zážitkov by som vybrala efektné servírovanie, milujem, keď v reštaurácii použijú napríklad pri dezerte suchý ľad a krásne to dymí. Alebo flambujú priamo na stole. Takisto rada sledujem prípravu jedla, z ktorej si v niektorých reštauráciách spravili show, a teda už čakanie na jedlo predstavuje zážitok.

Zdroj: Martina Magulová
zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
reklama