Na Slovensku je to väčšinou kapustnica, hubová polievka so smotanou, niekde aj polievka so suchým hrachom. Vianočné polievky sa aj u nás menia a vďaka menu na štedrovečernom stole by ste dokázali odhadnúť, v akom regióne sa nachádzate. Vo svete je pestrosť ešte väčšia – polievky sú však takmer vždy hrejivé a plné sviatočných chutí.
Vianočný stôl má v každej rodine svoje nepísané pravidlá. Stolovanie často otvárajú práve vianočné polievky, ktorých vôňa sa šíri kuchyňou už od skorého rána. Každá rodina má svoj overený recept, ktorý sa dedí z generácie na generáciu, často bez presných mier a s jednou či dvoma tajnými ingredienciami.
Regionálne rozdiely, dostupné sezónne suroviny aj historické zvyklosti vytvorili pestrú mozaiku chutí, ktorá siaha od jednoduchých pôstnych polievok až po sýte sviatočné varianty plné mäsa, húb či smotany. Ktoré vianočné polievky by ste neváhali zaradiť do svojho štedrovečerného menu?
Tradičné vianočné polievky
História varenia tradičných vianočných polievok siaha hlboko do čias, keď zima nebola romantickým obdobím svetielok, ale skúškou prežitia. Dlhé, chladné dni a obmedzené zásoby nútili ľudí variť z toho, čo vydržalo celú zimu.
Kvasená kapusta, sušené huby, strukoviny, cesnak či rybie kosti boli dostupné aj v období, keď čerstvé potraviny chýbali. Práve preto sú vianočné polievky hutné, výrazné a často kyslé alebo inak chuťovo výrazné.
Slovenské vianočné polievky
Na Slovensku má absolútne dominantné postavenie kapustnica. Či už kyslá, sladkokyslá, bez mäsa, s údeným mäsom, klobásou, sušenými hubami alebo slivkami: v každom regióne chutí trochu inak. Niekde sa zahusťuje zápražkou, inde ostáva číra a výrazná len vďaka kapuste a koreninám.
Druhým silným pilierom Vianoc je rybacia polievka, najčastejšie z kapra. Tradične sa varí z hláv, ikier a kostí, dopĺňa sa koreňovou zeleninou a jemne korení. V minulosti sa na mnohých miestach podávala aj jednoduchá cesnaková alebo hrachová polievka, najmä počas pôstu. Cesnak bol považovaný za ochranu pred chorobami a zlými silami, preto mal na Vianoce osobitné postavenie.
Štedrá večera naprieč Slovenskom: zemiakový šalát, makové pupáčky aj rybacia polievka »
Poľsko – vianočný boršč
V Poľsku patrí k Štedrému večeru neodmysliteľne číry červený boršč z fermentovanej cvikly. Ide o pôstnu polievku, ktorá sa podáva bez mäsa, často s malými hubovými pirohmi uszka. Boršč má hlbokú, zemitú chuť a symbolizuje očistu aj pokoru.
Ukrajina – hubová polievka zo sušených húb
Na Ukrajine je súčasťou štedrovečernej večere tradičná číra hubová polievka varená zo sušených lesných húb. Je pôstna, bez mäsa a smotany, no mimoriadne aromatická. Huby sa zbierali počas leta a sušili na zimu, preto mali počas Vianoc výnimočný význam. Polievka predstavuje spojenie človeka s prírodou a rešpekt k cyklom roka.
Litva – kūčiukai s makovým mliekom
Hoci ide o netradičné poňatie polievky, v Litve sa na Štedrý večer podáva makové mlieko s malými kúskami pečiva kūčiukai. Konzumuje sa lyžicou a má charakter sladkej, studenej polievky. Mak bol symbolom hojnosti a ochrany, pričom jedlo sa viaže výlučne na vianočný večer.
Nemecko – Weihnachtssuppe alebo silný vývar
V niektorých oblastiach Nemecka sa počas vianočných sviatkov podáva silný hovädzí alebo hydinový vývar ako úvod slávnostnej večere. Polievka býva doplnená pečeňovými knedličkami, rezancami alebo krupicovými haluškami. Vývar symbolizuje čistotu, poriadok a rovnováhu po pôstnom období a pripravuje sa z kvalitných surovín, ktoré si domácnosti šetrili práve na sviatky.
Rakúsko – Rindsuppe
Rakúska vianočná kuchyňa nadväzuje na cisársku tradíciu a číra hovädzia polievka tu zohráva dôležitú rolu. Rindsuppe sa varí pomaly, často celý deň, a podáva sa s rôznymi prílohami podľa regiónu. Je jemná, no výživná, a odráža predstavu Vianoc ako obdobia pokoja, dôstojnosti a rodinného stretnutia pri stole.
Taliansko – Brodo di Natale
Aj v Taliansku má vianočný vývar osobitné postavenie. Brodo sa pripravuje z hydiny alebo hovädziny a podáva sa s plnenými cestovinami tortellini alebo cappelletti. Tento pokrm je typický najmä pre sever krajiny a podáva sa výhradne počas sviatkov.
Mexiko – morčacie pozole
Hovoríme o modernej variácii tradičnej mexickej polievky pozole, ktorá sa v Mexiku pripravuje najmä počas Vianoc, Nového roka a rodinných osláv. Kým pôvodná verzia sa varí zo bravčového alebo kuracieho mäsa, morčacie pozole vzniklo ako spôsob, ako využiť morčacie mäso po sviatočnej hostine. Má výraznú, hrejivú chuť a podáva sa s čerstvými prílohami ako sú kapusta, reďkovky, limetka či koriander.
Netradičné vianočné polievky
Netradičné vianočné polievky nemusia byť len výstrelok, ktorý sa objaví na internete v decembri a o týždeň zmizne. V mnohých krajinách sa totiž práve počas sviatkov na stôl dostávajú polievky, ktoré by sme u nás považovali skôr za dezert, ľahké občerstvenie alebo niečo, čo sa vymyká našej predstave štedrovečernej polievky.
Zaujímavým príkladom sú sladké polievky, ktoré sa v niektorých krajinách podávajú práve počas sviatočného obdobia. V severských krajinách sa tradične objavujú husté ryžové a mliečne polievky so škoricou, niekedy doplnené sušeným ovocím.
Paradoxne sa s Vianocami viažu aj studené polievky. V Pobaltí a v niektorých ďalších častiach severovýchodnej Európy sa počas sviatkov objavujú cviklové polievky so smotanou, kôprom a nakladanými ingredienciami, podávané vychladené.
V prímorských krajinách sa zase počas Vianoc často pripravujú krémové polievky z morských plodov, napríklad z kreviet, mušlí alebo rýb. Kladú dôraz na jemnosť, vôňu a slávnostný charakter. Inde sa zas robia husté polievky z kukurice, koreňovej zeleniny či strukovín, ktoré sa podávajú ako jedlo pre celú rodinu, často s možnosťou dochutiť si porciu priamo pri stole.
Vedeli ste, že…?
V niektorých slovenských regiónoch sa kedysi prvá lyžica vianočnej polievky nevkladala do úst, ale symbolicky sa ňou pokropil stôl alebo podlaha, aby bol dom celý rok chránený pred nešťastím.
V Poľsku a na Ukrajine sa štedrovečerné polievky tradične varili bez mäsa nielen z dôvodu pôstu, ale aj preto, aby sa rodina naučila skromnosti pred príchodom hojnejších sviatočných dní.
Kapustnica sa v minulosti často varila deň či dva vopred, pretože sa verilo, že čím dlhšie „odstojí“, tým lepšie prepojí chute aj osudy ľudí pri jednom stole.
V stredovekej Európe sa husté zimné polievky na sviatky považovali za ochranu pred hladom a smrťou a ich vyliatie alebo pokazenie sa vnímalo ako zlé znamenie pre celú domácnosť.
V niektorých častiach Európy sa vianočná polievka jedla z jedného spoločného hrnca, čo malo pripomínať súdržnosť rodiny a fakt, že počas zimy boli všetci odkázaní jeden na druhého.
zdroje: Bbc.co.uk, Deliciousmagazine.co.uk, Varimespolu.svetevity.sk
