Strach z vína či zákaz pitia pre ženy: Prečítajte si tie najzaujímavejšie fakty o víne k poháru červeného

885
foto: Canva

Ak hľadáte tipy na to, ktoré víno sa hodí k akému jedlu alebo sa chcete dočítať viac o procese jeho výroby, asi vás trošku sklameme. Naopak, potešíme tých, ktorí si na tento článok klikli, lebo ich skutočne zaujímajú nevšedné a iné fakty o víne, o ktorých doteraz pravdepodobne ani netušili.

Nalejte si čistého vína (alebo ho pokojne aj zmiešajte s minerálkou či kolovým nápojom) a pohodlne sa usaďte. A prečítajte si fakty o víne, ktoré vás prekvapia, a ak nie, minimálne obohatia vaše znalosti a konverzácie o tomto zázračnom hroznovom nápoji.

Hrozno na výrobu vína je najpestovanejšou plodinou sveta.

Z tony hrozna je možné vyrobiť asi 720 fliaš výsledného vína.

Vedeli ste, že existuje strach z vína? Nazýva sa oenofóbia.

V čase Rímskej ríše bolo pre ženy vyslovene zakázané piť víno. Ak ich manžel pri tom prichytil, mohol ich potrestať smrťou.

V antickom Grécku si zasa hostiteľ musel z čaše vína upiť ako prvý pred pohľadom hostí, aby ich ubezpečil, že nie je otrávené. Predpokladá sa, že odtiaľto pochádza etymologický pôvod pozdravu na pripíjanie si, „na zdravie“.

Najväčšími producentmi vína na svete sú Francúzsko, Španielsko a Taliansko. Na štvrtom mieste sa nachádza americká Kalifornia, nasledovaná Čínou.

Čína je zároveň najväčším producentom červeného vína z veľmi jednoduchého dôvodu – červená farba je v tejto krajine považovaná za šťastnú.

Pôvodná fľaša na víno bola výlučne zelenej farby a vynašiel ju Brit, Sir Kenelm Digby v prvej polovici 17. storočia. Dovtedy sa víno uschovávalo v nádobách vyrobených z kozej kože.

Víno ma viac organických zlúčenín ako krv cicavcov.

Červené víno skutočne obsahuje mnoho prospešných látok, avšak len v určitom objeme. Publikovaný prehľad klinických skúšaní z rokov 2006 až 2018, ktoré boli zamerané na sledovanie účinku polyfenolov z červeného vína, ako aj hrozna na našu črevnú mikrobiotu ukázal, že polyfenoly z vína, dokážu zvýšiť populáciu zdraviu prospešných mikróbov a potlačiť rast tých zlých.

Víno v starovekom Grécku sa po naliatí do pohára následne dochucovalo bylinkami, medom či korením.

foto: Canva
Na konci 19. storočia bolo viac ako 80 % talianskej populácie finančne závislej na produkcii vína.

Najviac korkových zátok na svete vyprodukuje Portugalsko.

Najstaršia známa vínna pivnica je na Titanicu. Keď potápači zišli k vraku, prekvapivo bola väčšina fliaš stále neporušená.

Najčastejšie pestovanou odrodou viniča je Cabernet Sauvignon.

Víno v skutočnosti viac cítite nosom než jazykom.

Počas histórie patrili medzi najplodnejších a najdôslednejších vinárov kláštory. Najmä cisterciti a benediktíni boli neuveriteľne talentovaní vinári. Traduje sa, že doslova ochutnávali zem, aby zistili, kde je najchutnejšia.

V stredoveku sa verilo, že zvuk cinkajúcich pohárov odháňa zlých duchov, ktorí by mohli ublížiť konzumentom vína. Na niektorých miestach, ako napríklad v Nemecku, konzumenti hlasno búchajú pohármi o stôl a kričia, aby vystrašili duchov.

zdroje: Newsweek.com, Inamatchbox.com, Funfactsabout.com

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
reklama