Jedlá, ktoré nás pália na jazyku a niekedy aj v hrdle fungujú na princípe skutočného tepla, preto si ich väčšina z nás dopraje skôr počas chladnejších mesiacov. Potom sú tu však milovníci, ktorí štipľavé jedlá jedia počas celého roka – bez ohľadu na to, či je vonku leto alebo chladné predvianočné obdobie. Prečo niektorí ľudí obľubujú tak veľmi štipľavosť a ako kapsaicín vplýva na naše zdravie?
Ak potrebujete zahriať, doprajte si štipľavé jedlá. Väčšina druhov populárneho korenia v podobe čili papričiek síce vyrástla v teplých krajinách (kde ich, mimochodom, obľubujú napriek horúcemu podnebiu), pre naše končiny sú však pikantné pokrmy typické skôr pre chladnejšie mesiace v roku.
Okolo konzumácie čili sa vyformovali dve skupiny ľudí, ktorí zastávajú názory z protiľahlých pólov. Štipľavé buď milujete alebo nenávidíte – len ťažko nájdete niekoho s neutrálnym názorom na jedlo dochutené čili. Pokúsili sme sa zhrnúť odpovede na najčastejšie otázky, ktoré sa s týmito malými papričkami spájajú. Vedeli ste, že sú pre naše zdravie prospešné a že kapsaicín nie je jediná látka, ktorá nás na jazyku štípe?
Prečo je čili štipľavé a prečo nás páli na jazyku?
Z evolučného hľadiska je pikantnosť čili papričiek ich šikovným obranným mechanizmom. Kapsaicín, hlavná látka zodpovedná za pálivý efekt, sa vyvinul ako ochrana pred určitými škodcami a predátormi, ktorí by papričkám mohli uškodiť. Mnoho cicavcov – vrátane človeka – totiž reaguje na túto látku citlivo a pikantnosť je pre nich ako varovný signál.
Kapsaicín je zlúčenina, ktorá sa viaže na špecifické receptory v ústach a na jazyku. Tieto receptory sú inak citlivé na teplotu, najmä na teplo. Keď ich kapsaicín zasiahne, náš mozog dostane signál, ktorý interpretuje ako „horúci“ alebo „pálivý“ pocit, hoci fyzicky sa teplota nemení. Sústredí sa predovšetkým na dráždenie tzv. trojklaného nervu (nervus trigeminus). Výsledkom je intenzívny pocit pálenia, ktorý sa niekedy šíri aj do nosa alebo hrdla, najmä ak je jedlo mimoriadne pikantné.
Vedeli ste, že…? Obranný efekt čili nefungoval na vtáky. Tie pikantnosť vôbec necítia – ich receptory nedokážu vnímať kapsaicín. Zatiaľ čo cicavce sa držia bokom, vtáky si na čili papričkách rady pochutnávajú a zároveň šíria ich semená na nové miesta. Práve vďaka tomuto triku dokáže rastlina rozširovať svoje územie a zvyšovať svoje šance na prežitie v prírode.
Chutí jedlo lepšie, keď je trochu pikantné?
Áno, pre mnohých z nás je jedlo jednoducho lepšie, keď je pikantné. Štipľavosť v jedle totiž dokáže jedinečným spôsobom oživiť každé sústo jednoduchým podráždením. Keď sa kapsaicín, látka zodpovedná za štipľavosť, dostane na chuťové poháriky, prebudí ich a zvýrazní všetky ostatné chute. Náhle je slané ešte slanšie, sladké trochu výraznejšie a kyslé o čosi ostrejšie. Štipľavosť dodáva jedlu hĺbku a špeciálny twist, vďaka ktorému aj jednoduché jedlo získa nový rozmer.
Pikantné jedlo prináša nielen nový chuťový zážitok, ale aj jedinečnú fyziologickú reakciu. Keď si doprajeme niečo naozaj pálivé, naše telo reaguje uvoľňovaním endorfínov – takzvaných hormónov šťastia. Endorfíny pomáhajú zmierňovať pocit pálenia, ktorý pikantnosť vyvoláva, a zároveň prinášajú jemný pocit eufórie, čo zvyšuje pôžitok z jedla. Tento efekt je jedným z dôvodov, prečo si mnohí ľudia pikantné jedlá tak obľúbili.
Ako vplýva štipľavosť na naše zdravie?
Štipľavé jedlá môžu mať pre naše zdravie viaceré zaujímavé prínosy. Kapsaicín dokáže za určitých podmienok stimulovať metabolizmus a podporiť spaľovanie kalórií. Konzumácia pálivých jedál môže tiež krátkodobo zvýšiť telesnú teplotu, čo tiež napomáha zrýchliť metabolické procesy. Kapsaicín sa z tohto dôvodu často využíva aj v doplnkoch výživy pre športovcov.
Ďalším pozitívom štipľavého jedla sú jeho antioxidačné a antibakteriálne vlastnosti. Pomáhajú telu bojovať proti niektorým druhom baktérií a plesní. To môže byť výhodou najmä v oblastiach s horúcim a vlhkým podnebím, kde sú čili papričky bežnou súčasťou stravy. Pikantné jedlá môžu prispieť k posilneniu imunity, čím nám pomáhajú chrániť sa pred niektorými infekciami.
Aké druhy pikantnosti existujú?
Druhy pikantnosti môžeme rozdeliť podľa pôvodu pálivosti a typu látok, ktoré ju spôsobujú. Každý druh pikantnosti má špecifický charakter a ovplyvňuje chuťový zážitok trochu inak:
Čili pikantnosť
Najznámejší druh pálivosti, spôsobený kapsaicínom, ktorý sa nachádza v čili papričkách. Tento typ pálivosti pocítite na jazyku a na perách a často zanecháva dlhotrvajúci pocit pálenia, ktorý sa môže šíriť do celej ústnej dutiny a hrdla. Čili pikantnosť je typická pre mexickú, thajskú či indickú kuchyňu.
Korenistá pikantnosť
Pochádza z korenín ako je čierne korenie, biele alebo farebné korenie, kde látka piperín vytvára jemný hrejivý pocit v ústach. Korenistá pikantnosť má menej intenzívny charakter než čili, je však hlbšia a trvá kratšie. Často sa používa na zvýraznenie chuti v európskych a ázijských kuchyniach.
Horčicová a chrenová pikantnosť
Horčica, chren a wasabi spôsobujú pálivosť vďaka izotiokyanátom. Prejavuje sa skôr v nose a dýchacích cestách než na jazyku. Tento druh pikantnosti je prchavý, rýchlo odznie, a je typický pre japonskú a východoeurópsku kuchyňu.
Zázvorová pikantnosť
Pikantnosť zázvoru spôsobuje látka gingerol. Je jemná a mierne sladká. Zázvorová pálivosť zahrieva ústa, ale je menej intenzívna než kapsaicín a piperín. Tento druh pálivosti často sprevádza jedlá v ázijskej kuchyni a dodáva im hrejivý, exotický nádych.
Môžeme sa štipľavým jedlom predávkovať?
Pikantným jedlom, resp. množstvom kapsaicínu sa skutočne môžete predávkovať. Konzumácia veľmi veľkého množstva pálivého jedla naraz vedie takmer vždy k rôznym nepríjemným príznakom ako sú bolesti žalúdka, nevoľnosť, zvracanie. V niektorých prípadoch nasledujú aj pocity dezorientácie alebo silného potenia. Kapsaicín pôsobí ako dráždidlo pre sliznice, preto spôsobuje nepríjemné reakcie najmä u ľudí s citlivejším tráviacim systémom.
Ak máte podozrenie, že ste sa mohli predávkovať štipľavým jedlom alebo pociťujete niektorý z nepríjemných, pretrvávajúcich príznakov, vyhľadajte v čo najkratšom čase lekársku pomoc.
Vedeli ste, že existuje mnoho bežných látok a ingrediencií, ktorými sa môžete predávkovať? Väčšinu z nich konzumujete denne, pozrite sa, na čo si treba dávať pozor »
Nie každý z nás zvládne rovnakú úroveň pikantnosti. Naša tolerancia závisí od viacerých faktorov. Dôležitú úlohu zohráva napríklad genetika. Niektorí ľudia majú prirodzene citlivejšie receptory na kapsaicín, a preto vnímajú pikantné jedlá intenzívnejšie než iní. Táto citlivosť spôsobuje, že aj mierne pikantné jedlá môžu pre niekoho pôsobiť extrémne ostro.
Toleranciu na štipľavosť si však dokážeme vypestovať. Ľudia, ktorí pravidelne jedia pikantné jedlá, postupne zvyšujú svoju odolnosť. Ich telo si na kapsaicín zvykne a receptory reagujú menej citlivo. Aj kultúrne prostredie tu hrá svoju rolu: v krajinách, kde je štipľavosť v jedlách bežnou súčasťou kuchyne, býva táto hranica prirodzene vyššia.
zdroje: Heathotsauce.com, Sciencedirect.com, Aktin.sk
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na:
