Slovensko nemá na šírku ani 500 kilometrov, no na tradície je skutočne bohaté. Obzvlášť na tie vianočné. Na štedrovečernom stole nájdete takmer v každom okrese o trochu iné tradície, ktoré vyplývajú zo zvykov našich predkov. Niektoré sa zakorenili tak silno, že už ani nevieme, odkiaľ skutočne pochádzajú.
Jednu vec má (takmer) celé Slovensko spoločnú. Štedrá večera sa je 24. decembra večer. Touto najväčšou oslavou v predvečer 1. sviatku vianočného začínajú pokojné dni, vrcholia oslavy a po jedle si rozdávame darčeky s našimi najbližšími. To, čo sa na stole nachádza, sa však už od regiónu k regiónu líši. Niekedy však prekvapivo iba názvom.
Západné Slovensko neholduje kapustnici
Aspoň nie celé. Hoci v okolí Bratislavy a neskôr aj na Hornom Považí je základom Štedrej večere kapustnica s hubami a smotanou, v strednej časti západného Slovenska prevládajú iné polievky. V okolí Nitry môžete pre veľkú maďarskú komunitu naraziť na halászle (rybacia polievka), na úplnom západe je to zase kapustová polievka s fazuľou, hrachom a šošovicou. Horná Nitra / Dolné Považie si pochutnávajú na dvoch druhoch polievok – hubovej so smotanou na kyslo a sladkej hrachovej. Motá sa vám z toho hlava? To sme ešte len na začiatku.
Západ dodržiava tradíciu šupiny z kapra pod obrusom – má celej rodine priniesť hojnosť a bohatstvo v nadchádzajúcom roku. Na štedrovečernom stole nesmú chýbať sviečky, plná misa ovocia a jabĺčko, ktoré sa pred večerou prekrajuje. Pekná hviezdička symbolizuje dobré a pevné zdravie členov rodiny. V mnohých rodinách na stole nesmie chýbať oblátka s medom (niekde v kombinácii s cesnakom) a štedrák, koláč s tvarohovou, makovou, lekvárovou a orechovou náplňou. Ryba ako druhý chod prevláda vo väčšine domácností, v Bratislave zvyknú byť ako príloha opekané zemiaky a napríklad v Trenčíne zemiaková kaša.
Stredné Slovensko predstavuje zlatý stred
Tradície okolo Banskej Bystrice sa snúbia s tými zo západu aj východu Slovenska. Pred večerou jedia strúčik cesnaku a najviac Stredoslovákov má na stole práve bezmäsitú kapustnicu s vyprážaným kaprom. Pred večerou otec tradične potiera čelá detí (prípadne aj manželky) medom, aby si udržali krásu a zdravie.
Aj tu sa však recepty na kapustnicu líšia, najmä v závislosti od vierovyznania. Zatiaľ čo katolícke rodiny dodržiavajú najprísnejší pôst, niektorí aj celý deň (aby videli povestné zlaté prasiatko), v evanjelických rodinách sa počas dňa jedli múčne jedlá. Tieto tiež do kapustnice pridávali aj počas Štedrého dňa údené mäso alebo klobásu. Čo spája celé Slovensko, stred nevynímajúc, sú sladké makové buchtičky s maslom a mliekom. Líšia sa v názve – niekde rodiny podávajú opekance, pupáky či pupáčky, inde sú to bobále. Recept na ne je však všade takmer identický.
Východné Slovensko sa líši najviac
Na východnom Slovensku musí byť Štedrá večera skutočne štedrá. Nie div, tento kraj si pamätá chudobu. Štedrá večera sa začína modlitbou, nasledujú oblátky a potom tradičná východniarska kapustnica s ryžou a paradajkovým pretlakom. Niekde ju aj tu nahrádza hubová polievka. Čo ich však od zvyšku Slovenska odlišuje najviac sú pirohy. Plnia sa buď bryndzou, sladkou kapustou alebo zemiakmi a až po nich nasleduje kapor s majonézovým alebo cibuľovým zemiakovým šalátom. Na východnom Slovensku je aj veľa pravoslávnych rodín, ktoré sa prispôsobili našim zvykom. Štedrú večeru si však zopakujú aj 6. januára, kedy oficiálne začínajú pravoslávne Vianoce.
Odkiaľ sa vzal kapor a čo máme na stole najčastejšie
Kapor sa ako ryba na vianočnom stole nachádza u viac ako polovice Slovákov. Podľa agrárneho prieskumu Katedry rastlinnej výroby Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre je zloženie na našich sviatočných stoloch približné nasledovné:
- zemiakový šalát (88,2 %)
- oblátky (79,8 %)
- kapustnica (74,3 %)
- kapor (60,0 %)
- orechy (49,3 %)
- iná ryba (39,8 %)
- rezeň (25,2 % )
- šošovicová polievka (18,6 %)
- rybacia polievka (14,3 %)
- opekance, nazývané tiež pupáky, bobáľky či bobáky (11,0 %).
Odkiaľ sa tu ale kapor vzal a prečo sa stále teší takej popularite? Bude to mať pravdepodobne niečo dočinenia s našou národnou hrdosťou. V pomerne nedávnej minulosti by ste kapra na našich stoloch hľadali márne. Holdovanie tejto sladkovodnej rybe u nás naplno prepuklo až počas rokov socializmu po prevrate v roku 1948.
„Po vzniku Československa začali na slovenské územie prenikať viaceré české vianočné zvyky. Popri vianočke aj typické české jedlo „kuba“, teda krúpová kaša s hríbami. Zďaleka najciteľnejšou zmenou však bola vyprážaná ryba, konkrétne kapor s majonézovým šalátom. Vyprážané jedlá boli dovtedy skôr výnimkou a vianočný šalát Slováci poznali vo verzii nakyslo, s cibuľou a bez majonézy. Novinka sa najprv uchytila vo väčších mestách, ale postupne prenikala na celé územie,“ píše vo svojom článku o príchode kapra k nám Juraj Hajko.
Bol lacný a dostupný, dnes predstavuje skôr utrpenie
Prečo práve kapor? V Česku to bola jedna z najrozšírenejších rýb, kapor bol lacný a jednoducho sa prepravoval. Po roku 1948 sa teda kapor stal niečím „našim“, čo nás odlišovalo od západného sveta a pomerne rýchlo sa uchytilo ako vianočná tradícia, hoci Štedrá večera ešte pred 100 rokmi vyzerala úplne inak.
V posledných rokoch najmä organizácia Humánny pokrok prostredníctvom iniciatívy Kaprie peklo hlasno upozorňuje na to, že cesta kapra na vianočný stôl je naozaj strastiplná a bolestivá. „Jej cieľom je informovať ľudí o krutých podmienkach, ktorým sú kapry pri tejto forme predaja vystavované. Združenie hovorí o bolestivých a drastických praktikách, ktoré sprevádzajú tieto zvieratá na ceste z rybníka na tradičný vianočný stôl,“ písal o iniciatíve ešte v roku 2020 portál StartitUp. Odvtedy sa k iniciatíve pridali tisíce ľudí aj veľké obchodné reťazce, ktoré sa zaviazali v dohľadnej dobe skončiť s predajom živých kaprov.
Najmä mladí ľudia si dnes volia alternatívy bez krutosti – vegánske verzie vianočného kapra zo zeleru a morskej riasy či zeleninové fašírky.
Štedrá večera by mala byť pre všetkých
Dokážete si predstaviť, že by ste na Vianoce nemali vy a vaši blízki čo vložiť do úst? Chutné jedlo je neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov. Hoci sa aj naprieč naším malým Slovenskom štedrovečerné menu líši v závislosti od regiónov, u väčšiny z nás patrí k najobľúbenejším jedlám z celého roka.
Projekt Stedravecera.sk túži zabezpečiť na Štedrý večer typické pokrmy pre tých, ktorí si to nemôžu dovoliť. Organizácia už štvrtý rok pripravuje tradičné štedrovečerné jedlo desiatkam ľudí bez domova. Pridať sa k nim a kúpiť štedrú večeru niekomu, kto na jej chuť už možno dávno zabudol, môžete teraz aj vy.
Na ich internetovej stránke môžete do košíka virtuálne vložiť porciu kapustnice alebo tradičnej hríbovice, hlavné jedlo v podobe ryby so šalátom, ale aj menej tradičnú kombináciu, rezeň so zemiakovým pyré. Jedna porcia stojí 2 – 3 € a zakúpiť ich môžete, koľko uznáte za vhodné. Tento rok pribudla možnosť dokúpiť aj sladký dezert v podobe vianočných medovníčkov.
zdroje: slovenka.zenskyweb.sk, vedanadosah.sk, svetbedniciek.sk, noviny.sk, rodinka.sk, startitup.sk, standard.sk
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na:
