Spisovateľka Katarína Mayer: Detské kútiky v reštauráciach majú veľkú nevýhodu

3361
Katarína Mayer
Katarína Mayer je príjemná a otvorená žienka, ktorá si cieľavedomo ide za svojím snom. Zakrátko ju čaká krst jej novej knižky Gamblerky, v ktorej sa zaoberá ženskou tematikou. Okrem toho je aj scestovaná gurmánka, čo nedá dopustiť na kvalitné reštaurácie.
Katka, aký je tvoj vzťah k jedlu?

Myslím, že veľmi pozitívny. Napríklad s manželom nás spája aj láska k dobrému jedlu. (úsmev) Máme radi zážitkovú gastronómiu a poteší nás príjemný kulinársky zážitok pri každej významnej príležitosti alebo len tak pre zábavu.

Dokážete si s manželom a rodinkou vytvoriť zážitok s jedla aj doma, počas všedného dňa?

Vo varení som veľmi praktická, čo mi ale doma neprechádza. Mám rada jedlá, ktoré viem pripraviť rýchlo a najlepšie vo veľkom, nech mám niekoľko dní pokoj. Mne nevadí doma jesť to isté chutné jedlo aj tri dni po sebe. Musím priznať, že ma nebaví tráviť čas v kuchyni. Takže som tam len nevyhnutne, keď treba. Tento prístup však nevyhovuje zvyšku rodiny, takže mnohokrát varí manžel. Rada ale dopredu plánujem menu na celý týždeň, lebo to pomáha odbúravať stres, ktorého je už aj tak dosť pri práci, tvorbe, výchove, domácnosti a podobne.

foto: Gabriela Teplická
Spomínala si praktickosť varenia. Čo najčastejšie nájdeme u vás doma na tanieri?

S pribúdajúcimi rokmi a spomaľujúcim sa metabolizmom čoraz viac vyhľadávame “čistú” stravu – kvalitné a dobre pripravené makro potraviny. Doma pripravujeme veľa zeleniny v akomkoľvek stave – surovú, parenú, grilovanú. Dúfam, že pomaly si aj naši synovia nájdu k zelenine cestu. Ale musím čestne priznať, že zatiaľ často varíme pre nich akúsi detskú stravu, lebo ani príklad rodičov im ešte chuťové poháriky nenastavil správnym smerom. Starší syn sa už ale začína otvárať aj iným chutiam.

Oslava, sviatok alebo len spríjemnenie bežného dňa. To sú, myslím, bežné dôvody na návštevu reštaurácie. Kam sa najradšej v spoločnosti blízkych vyberieš ty?

Celá rodina milujeme sushi a celkovo ázijskú kuchyňu. Radi chodíme do Sajado v Eurovea, ale je to skôr o pomere cena a kvalita. Mám troch chlapov, ktorí naozaj dokážu zjesť veľa. Radi chodíme do Hanil sushi vo Viedni. Keď hľadáme klasiku, tak zavítame do Dunajského Pivovaru. Často chodievame do Tatier a  nevynecháme reštauráciu v Penzióne Fortuna v Spišskej Sobote alebo Fabriku v Poprade.

A čo pracovné obedy? Kam zvykneš pozvať svojich stálych či potenciálnych kolegov?

Pri pracovných obedoch rada chodím do Mercado v Auparku – dobrá zdravá strava, pekný výhľad na Sad Janka Kráľa a parkovanie urobili z tejto reštaurácie moju obľúbenú. Škoda, že sú v nákupnom centre, to považujem za jediné negatívum.

https://www.instagram.com/p/BtiQ7CGl5yq/
Máš v poslednej dobe s nejakým podnikom u nás veľmi pozitívnu skúsenosť, s ktorou by si sa rada podelila s našimi čitateľmi?

Poké v Bratislave. Je to, v podstate, taká malá „tackáreň“, ktorá ponúka havajské jedlo poké. Ide vlastne o akési rozobrané sushi. Robia ho výborne. Neviem odkiaľ kupujú rybu, ale je skvelá a chutná, takže im aj odpustím vyššiu cenu.  (smiech) Tiež ma nesmierne zaujal nový koncept Moment v Batizovciach, kde sme boli na valentínsku večeru a bolo to skvelé!

Pôsobila si a stále pôsobíš v zahraničí. Ako by si porovnala našu gastronómiu s tou kanadskou?

Na Slovensku sú už určite reštaurácie, ktoré sú porovnateľné s tými zahraničnými. Prekáža mi ale napríklad fakt, že voda k obedu alebo obedovému menu nie je u nás samozrejmosťou.

V Kanade sú gastronomické zariadenia trochu viac rozdelené podľa toho, akej klientele sa venujú. S deťmi sa chodí do reštaurácií rodinného typu. Menu je prispôsobené aj pre malých jedákov a procesy sú nastavené tak, že jedlo dostanete veľmi rýchlo, lebo deti predsa len nemajú trpezlivosť. Dostanú napríklad farbičky, aby sa zabavili. Ale ostanú sedieť pri stole s rodičmi. Mňa dosť prekvapilo, koľko detských kútikov je v reštauráciách na Slovensku. Podľa mňa to má mnoho výhod, ale jednu obrovskú nevýhodu. Deti sa neučia stolovať s rodičmi. Rodičia sa síce môžu nerušene najesť, kým sa dieťa hrá, ale keď vidím, ako sa potom snažia dieťa presvedčiť, aby si prišlo dať aspoň jednu lyžičku, tak sa zamýšľam, či to má zmysel.

Aká svetová kuchyňa okrem ázijskej si ešte našla stále miesto v tvojom živote?

Mám rada aj mexickú alebo španielsku kuchyňu. Ale vlastne rada ochutnám akúkoľvek. Keď cestujeme, tak vždy skúšame miestne jedlá, navštevujeme lokálne trhy a spoznávame kultúru aj prostredníctvom gastronómie. Neviem si to inak ani predstaviť. My nechodíme na all inclusive dovolenky. Vždy sa miestnych spýtame, kam chodia jest oni a vyberieme sa tam. (úsmev)

A čo tá slovenská? Považuješ sa za jej milovníčku?

Áno aj nie. Raz do roka si dám vyprážaný syr – veľmi mi chutí, kým ho jem, ale potom mi je z neho dosť ťažko, tak si opäť dám rok pauzu. (smiech) Podobne to mám s haluškami. Vyrastala som v Tatrách, takže dobrá kapustnica je pre mňa vôňa detstva a lyžovačky, ale už aj z tej mi často býva ťažko. Takže moje chuťové kanáliky milujú našu kuchyňu, len môj žalúdok už trochu protestuje.

foto: Gabriela Teplická
Spája sa ti jedlo alebo nápoje s konkrétnymi životnými rituálmi, na ktoré nedáš dopustiť?

Ja milujem čaj. Earl Grey alebo Asam s trochou mlieka. Je to môj ranný rituál. High tea je môj najobľúbenejší zážitok, keď cestujem do Anglicka alebo Kanady. Dokonca som si už dvakrát vybehla aj do hotela Ritz vo Viedni, kde podávajú typický anglický high tea. Je to moja úchylka.

Priblíž nám na záver, čomu sa aktuálne venuješ.

Práve mi vyšla kniha, román Gamblerky. Úryvok z nej si môžete prečítať na mojej stránke www.katarinamayer.sk. Je to príbeh troch žien, ktoré žijú zdanlivo normálny život žien v domácnosti, ale skrývajú pred svetom veľké tajomstvo, ktoré im dovoľuje uniknúť z bežnej reality. Uvedenie knihy na trh mi momentálne zaberá najviac času, ale stále sa snažím venovať písaniu. Pravidelne prispievam do troch online magazínov a dokončujem svoju druhú knihu.

Viac informácií o Katkinej novej knihe Gamblerky nájdete na TOMTO ODKAZE.

Zopár ukážok z Katkinej tvorivej redaktorskej práce môžete nájsť na nasledujúcich odkazoch:

Zdroj foto: archív Kataríny Mayer (autorka Gabriela Teplická), Instagram Kataríny Mayer

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
referencie