Ria Zelisková bežne prevádza ženy a páry cez historické pivnice a dáva im ochutnávať produkciu Vína Zeliska. Nás previedla životom Vinárovej ženy z blogu a skutočnej vinárovej ženy a maminy troch detí zo Svätého Jura.
Inšpiratívna a kreatívna mladá žienka Ria Zelisková stíha popri materstve byť aj manželovou oporou a v neposlednom rade plnohodnotnou vinárkou. Venuje sa aj marketingu a propagácii vinárstva Víno Zeliska. V interview (nielen) o víne sa rozhovorila o starých svätojurských tradíciách ale aj o tom, kam radi s rodinou zájdu na koláčik či ako sa dá efektívne a s láskou skĺbiť práca a materstvo.
Ria, priblížte našim čitateľom značku vášho svätojurského vína Zeliska.
Víno Zeliska funguje neoficálne dlhé roky. Manželov tato i dedo robili svoje víno. Oficiálnu podobu s názvom „Víno Zeliska“ dostalo naše víno vďaka môjmu mužovi až v roku 2010. Vtedy sme sa aj prvýkrát zúčastnili na otvorených pivniciach vo Svätom Jure. Na stole sme mali tuším štyri vína, prevažne červené.
Dnes je naša produkcia neporovnateľne vyššia. Staráme sa o 11 vinohradov. Zvyšné odrody si kupujeme zo svätojurského chotára, tak aby sme mali približne 6000 fliaš ročne. Tento rok nám to vychádza na 12 rôznych odrôd. Uvidíme, čo prinesie ďalší rok. Keďže vinohradníctvo je nevyspytateľná práca, zostáva nám snažiť sa a trochu aj dúfať, že k nám bude príroda štedrá aj tento rok.
Ako vznikla myšlienka rodinného vinárstva Zeliska v jeho dnešnej podobe?
S manželom (vtedy ešte len priateľom) sme chodievali na dni otvorených pivníc. On sa vždy zakecal s vinármi, práca okolo vína ho fascinovala. Časom sa pridal do vinohradníckeho spolku, keďže víno doma v pivnici vyrábal aj on so svojím otcom a zaradil sa medzi skúsenejších. Zbieral veľa informácií a skúseností.
Vo Svätom Jure sa voľakedy vyrábalo víno takmer v každom dvore, Zeliskovci neboli výnimka a v pivnici boli vždy demižóny plné vína. Manžel to len pretvoril do podoby fľaškovaného etiketovaného vína. Voľakedy veľa vinárstiev predávalo na spôsob „sudovky“, to neznamená, že to víno nebolo kvalitné. Dnes je skrátka trend fľaškového vína a preto nastal posun aj u nás.
Ste mamou troch krásnych a určite aj veľmi živých detí. V akej miere sa momentálne zúčastňujete vy sama na chode vinárstva?
Ak sa dá, pomáham manželovi vo vinohradoch pracovať – viazanie vinohradov, zelená práca, oberačky. Ďalej v pivnici pomáham baliť objednávky a etiketovať fľaše. No môj podiel práce je hlavne za počítačom. Riešim eventy, objednávky, komunikáciu so zákazníkom a celkovú prezentáciu nášho vinárstva.
Ak by ste mali povedať jednu vlastnosť vášho vína, ktoré ho odlišuje od ostatných, ktorá by to bola?
Raz sa ma moja dobrá priateľka spýtala, prečo naše víno chutí úplne inak, ako keď si ho kúpi niekde v supermarkete. Prečo chutí tak „divoko“. Toto nám vraví veľa zákazníkov – že vína, ktoré si kúpia v obchodoch, im pripadajú mdlé. Dovolím si povedať, že keď si nalejete naše víno, máte pohár plný vôní a bohatej plnej vínovej chuti, ktorá na jazyku ešte dlho doznieva. Tiež chceme, aby v našom víne bolo cítiť lásku. Asi v tom spočíva jeho divokosť. 😊
Venujete sa blogovaniu o víne, o rodinnom živote, o radostiach aj starostiach vinárskej rodiny. Aké sú ohlasy na váš blog?
Ohlasy sú úžasné. Blog sa stal miestom radosti, pozitívnych myšlienok a dobrých nápadov. Zrkadlo našej práce. 😊 Ľudia mi posielajú krásne správy, že nám držia palce a máme pokračovať ďalej. Myslím, že by sa našli aj nejakí “dudroši”, ktorí prekrúcajú očami. Hlavne sa vždy zamýšľam, čo si asi myslia ostatní jurskí vinári, ktorí nás poznajú. Zopár ma na ulici zdraví veľmi stroho, odkedy sa môjmu blogu darí. Snažím sa to nebrať osobne a pokračovať vo svojej práci.
Ktorá činnosť zo všetkých, ktorým sa venujete je vám je najbližšia? Dokázali by ste si vybrať jednu?
Veľmi to záleží od aktuálneho stavu u nás doma. Keď sú choré deti, tak ma nebaví ani jedna činnosť a mám výčitky svedomia, že nie som iba na materskej. Veľmi rada si ulietavam na organizovaní degustácii, ale ak ma pritom najmladšia Marína stále ťahá za nohu a chce byť na rukách, je to pre mňa psychicky veľmi náročné.
Momentálne je mi najbližšia asi práca vo vinohrade, lebo mi to už chýbalo. Zima bola dlhá a nemohla som s Marínou chodiť do tuhých mrazov s mojím manželom. Teraz vydrží na mne v nosiči, kým pracujem a ja si užívam to ticho, keďže staršie deti sú v škôlke.
Pravidelne organizujete aj ochutnávky vína pre ženy. Ako ste sa dopracovali k tomuto nápadu?
Chodilo mi veľa správ na otázky, ako by sa zákazník vedel dostať k ochutnávke našich vín. V tom čase som mala za sebou úspešné začiatky s kváskovaním a tak mi napadlo vytvoriť degustáciu s názvom Chlieb a víno. Spočiatku to boli ochutnávky len pre ženy, lebo som im chcela dopriať čas od detí (aj sebe).
No dopyt bol taký obrovský, že som pridala aj párové ochutnávky. Je krásne sledovať, ako sú dva typy tej istej ochutnávky úplne rozdielne. Zatiaľ čo na dámskych degustáciách sa ženám nezavrú ústa a v podstate ich ani nezaujímajú moje príbehy o víne, na párovej degustácii, kde beriem aj môjho muža, je ticho a všetci poctivo počúvajú. Možno je to tým, že chlapi so svojimi ženami nie sú zvyknutí byť sami tri hodiny a plniť čas vzájomnou komunikáciou. Dokonca odchádzajú oveľa skôr, ako je oficiálny záver. Ženy so ženami si vychutnávajú, že sú samy bez detí a do poslednej minúty zotrvávajú v pivnici.
Dočítali sme sa, že spoločne so svojím manželom máte vinárstvo doslova v génoch. Dúfate, že akúsi pomyselnú štafetu po vás preberú vaše tri deti?
Veľmi v to dúfame, dokonca to sami rozprávajú, že aj oni budú vinári. Ale uvidíme, kam budú smerovať ich životné cesty. Ak sa im to sprotiví, tak ich nútiť, samozrejme, nebudeme.
Zapájate ich do aktívnej činnosti vo vinohradoch už od útleho veku?
Od malička chodia do vinohradov. Ide to ruka v ruke, keď nás pozorujú, ako sa oberá hrozno, ako sadíme štepy. Najradšej majú, keď nám môžu pomáhať. Ak im zadáme úlohy, vydržia vo vinohrade veľmi dlho. Ak sa iba ponevierajú a nevedia si nájsť zábavu, tak chcú ísť rýchlo domov. Najkrajšie bolo pre nás vždy sledovať, ako sa maličkí ledva postavili k réve a načahovali sa za svojím prvým dozretým hrozienkom. A potom to slastné mľaskanie.
Dotknime sa aj gastronómie v tuhej forme. Ako vyzerá vaša kuchyňa? Varíte rada?
Varím každý deň a veľmi rada. Ráno máme spoločné raňajky, o dvanástej sa vracia manžel ku mne na obed a večer večeriame už všetci spolu. Moja kuchyňa je cez týždeň prevažne bezmäsitá, s množstvom zeleniny. Veľmi rýchla a jednoduchá. Občas si manžel zažiada klasické jedlá ako segedínsky guláš, tak sa premôžem a ešte aj domácu kváskovú knedľu mu k tomu spravím. Ale nevyhľadávam to.
Doobedie je vždy veľmi rýchle. Upratujem, starám sa o Marínu, odpisujem zákazníkom na správy, chystám blog. Nemám čas tráviť v kuchyni dve hodiny s náročným menu. Preto sú to najmä jedlá ako rizoto, talianske cestoviny, bulgur s rôznymi dusenými zeleninami, strukoviny alebo zapekané jedlá, keď len nahádžem všetko na jeden pekáč a odchádzam robiť.
Je vaše víno súčasťou vášho stolovania?
Iba v nedeľu. Cez pracovný týždeň manžel chodí stále niekam autom a ja stále dojčím, takže víno pijem veľmi málo. Ale keď je nedeľa, tak si k obedu doprajeme. Asi to bude aj tým, že v nedeľu mávame mäso a k tomu sa nám víno doslova žiada.
Máte vo svojom okolí obľúbené reštaurácie, na ktoré nedáte dopustiť?
Sme v štádiu, že s troma malými deťmi reštaurácie vôbec nevyhľadávame. Ísť s nimi niekam jesť je pre nás veľký stres a vychutnať si pri nich kvalitné jedlo je nadpozemský výkon. Obedujeme doma a potom radi chodíme na koláčik a kávičku do svätojurského Čokokafé. Ak ideme s deťmi na výlet do Bratislavy, tak jesť chodíme do Be About, lebo okrem skvelých burgrov majú detský kútik. 😊
A vinárstva? Pijete a ochutnávate len vlastne víno alebo dáte šancu aj konkurenčným?
Čo by sme to boli za vinárov, ak by sme nepili iné vína, všakže? 😊 To je taká príjemná povinná jazda, ktorú radi absolvujeme. V jurskom podniku Vinocentrum sa sem-tam konajú tématické večery, počas ktorých sa obmieňajú vinári a každý týždeň nalieva svoje vína iný. Rozpráva o svojom vinárstve a procese, ako vznikalo dané víno. Sú to skvelé akcie.
V čom by ste sa ako Ria, Vinárova žena, chceli v blízkej budúcnosti zlepšiť? Aké sú vaše plány?
Pomaličky prichádza sezóna krásnych eventov. Náš kalendár je už riadne zaplnený. Okrem našich akcií nás pozývajú nalievať aj firmy a školy na ich konferencie. Ozývajú sa snúbenci, že potrebujú svadobné víno. Už je toho tak veľa, že som musela posunúť zákazníkov na iné vinárstva.
Takže na toto nastávajúce obdobie mám záväzok, aby naša prezentácia bola dokonalá. Ak budeme nalievať na trhoch, chcem aby sa u nás zákazník cítil príjemne a dôležito. Lebo pre nich to robíme a bez nich by sme neboli. Môj najväčší plán sa už splnil. Túžila som, aby sa nám sami od seba ľudia a firmy ozývali, že nás „chcú“ a nemusela som všetko zháňať sama. To sa už deje, za čo som neskutočne vďačná a vždy ďakujem Bohu. 😊
Viac informácii o Víne Zeliska a blogu Rie Zeliskovej nájdete na týchto odkazoch:
Foto: archív Rie Zeliskovej
zdieľať tento článok na: