Je to potvrdené už aj vedcami – čím väčšiu osamelosť cítime, tým väčšiu chuť máme maškrtiť. Týka sa to najmä žien, no tento jav sa nevyhýba ani mužom.
Pred časom vedci z Kalifornskej Univerzity (UCLA) prišli s výsledkami štúdie, ktorá sa zaoberala osamelosťou, hormónmi hladu a mozgom. Vyplýva z nej, že najmä ženy, ktoré sa považujú za osamelé, prejavovali počas skúmania zvýšenú aktivitu v oblastiach mozgu, ktoré sú spojené s túžbou a motiváciou k jedlu. Zvýšená aktivita nastala najmä vtedy, ak sa na obrázkoch objavili vysoko kalorické a ultraspracované potraviny ako sladkosti či rôzne koláče. Navyše, rovnaká skupina žien mala zároveň nezdravé stravovacie návyky a zhoršené duševné zdravie.
O tom, ako si vyskladať vyvážený jedálniček, si prečítajte v tomto informáciami nadupanom článku >>
Ako prebiehal výskum?
Výskum bol pomerne jednoduchý a jednoznačný. Ženám ukazovali rôzne obrázky rozdelené do niekoľkých kategórií. Konkrétne to bolo: jedlo vs. niečo nejedlé, sladké jedlo vs. niečo nejedlé a slané jedlo vs. niečo nejedlé. MRI skeny pritom zaznamenávali mozgovú aktivitu všetkých účastníčok a jednoznačné výsledky prekvapili aj samotných vedcov.
Z výsledkom jasne vyplýva, že ženy, ktoré sa označili ako osamelé, mali počas prezerania si obrázkov so sladkými maškrtami zvýšenú aktivitu mozgu spojenú s túžbou po nich, zároveň mali zníženú aktivitu mozgu spojenú so sebakontrolou voči stravovaciemu správaniu. Ako uvádza zahraničný magazín delicious., hlavný autor výskumu Zhang to zhodnotil tak, že „ak máte depresie z toho, že veľa jete, dovádza vás to k tomu, že budete jesť ešte viac“.
Dopady pandémie na zvýšené maškrtenie
Štúdiu sa vedci rozhodli spraviť aj preto, aby zistili, či mohla mať pandémia COVID-19 negatívny vplyv na to, že sme sa začali horšie stravovať. Na jednej strane síce mnohí zaradili do svojho jedálnička viac čerstvých potravín, vlákninu alebo si namiesto polotovarov začali variť doma, na druhej strane nás izolácia viedla k tomu, že sme častejšie siahali po sladkostiach a dezertoch.
Iné štúdie však zistili aj to, že ľudia sú pri práci z domu výrazne šťastnejší, ide aj o tých, ktorí časť pracovného týždňa strávia doma a druhú časť v kancelárii. Čo z toho teda napokon vyplýva? Nejde ani tak o to, či trávime dni s niekým alebo osamote. Ide skôr o to, či sa kvôli tomu ľutujeme a upadáme do depresií, ktoré nás vedú k častejšiemu prejedaniu sa.
sledujte nás na sociálnych sieťach:zdieľať tento článok na: