Prečo niektoré jedlá chutia lepšie až na druhý deň? Tento dôvod vás možno prekvapí

862
odležané jedlo
foto: Canva

Odležané jedlo, zvyšky – to sú slovné spojenia, ktoré zatiaľ v mnohých domácnostiach nemajú miesto. Je to škoda, lebo existujú jedlá, ktoré naozaj chutia lepšie až po niekoľkých hodinách, dokonca na druhý deň. Ak netrpíte histamínovou intoleranciou (a môžete konzumovať odležané jedlo), dovoľte mi vás inšpirovať.

Odležané jedlo znie hrozne, no skutočne existujú prípady, keď sa potrebujú jednotlivé ingrediencie spoločne “zžiť” a pokrm bude chutiť o čosi lepšie. A to ešte nehovoríme o tom, že konzumovanie jedla do poslednej omrvinky chráni našu peňaženku a planétu.

Zaujíma vás téma udržateľného varenia a stravovania? Pozrite si náš výber článkov na túto tému »

Prečo je pre nás odležané jedlo menej atraktívne?

Dôvodov existuje niekoľko. Jedným z nich je napríklad to, že ľudia majú odležané jedlo spojené s nižším socioekonomickým statusom. Nebudem predsa jesť niečo, čo som jedol včera. To je – neprekvapivo – ten druhý dôvod, keď sme si zvykli každý deň konzumovať niečo iné a (často z psychologického hľadiska) už na druhý deň nemáme chuť na to isté.

odležané jedlo Menučka
foto: Canva

Tretím, asi najpádnejším dôvodom je, že odležané jedlo do určite miery mení svoju chuť aj štruktúru. Napríklad také mäso naberá aj inú vôňu, no aj s týmto problémom dokážete bojovať, napríklad ohrievaním v rúre alebo na panvici namiesto mikrovlnnej rúry. A potom – stále je tu odležané jedlo, ktoré spomínam od začiatku. To, ktoré jednoducho po pár hodinách chutí lepšie.

Toto sú jedlá, ktoré chutia lepšie neskôr

Zamerajme sa na polievky, mäso na šťave či iné omáčkové jedlá. Mnohé z nich nám zostávajú a dokážeme ich na druhý deň trochu prerobiť či ozvláštniť. Často však bez toho, aby sme ich predtým ochutnali a zistili, že možno chutia ešte lepšie ako deň predtým.

“Máme tendenciu myslieť si, že keď jedlo odstavíme z panvice či vyberieme z rúry, prestanú sa v ňom diať chemické procesy. Opak je však pravdou, odležané jedlo si aj naďalej žije svojím vlastným životom,” objasnila pre portál The Washington Post Pamela Dalton z inštitútu Monell Chemical Senses Center.

Podľa Pamely je jeden z hlavných procesov, ktoré zabezpečia lepšiu chuť jedla, takzvaná absorpcia korenín. A tej sa najlepšie darí – presne tak, v tekutých jedlách, ako sú polievky či omáčky. Ako príklad uviedla korenie karí. Pri konzumácii jedla s karí bezprostredne po príprave môžeme na jazyku a podnebí cítiť jeho drsnejšiu štruktúru. Dajte si karí omáčku na druhý deň a bude krásne hladká, s plnou korenistou chuťou.

karí
foto: Canva

Chemické procesy zlepšujú chuť jedla

Ak by som chcela byť poetická, poviem, že chute, ktoré boli na začiatku jednotlivými strofami, sa na druhý deň zložia do perfektne ladiacej piesne s tým najlepším refrénom na jazyku. Nie je to však poézia, ale chémia, ktorá stojí za tým, že odležané jedlo chutí lepšie a plnšie než predošlý deň.

Pokiaľ ide o mäso, bielkoviny v ňom sa viac rozložia a bude mäkšie. V dôsledku tohto rozpadu sa uvoľňujú aminokyseliny, ktoré môžu zlepšiť jeho chuť umami a celkový zážitok z konzumácie.

Viete, čo je to piata chuť UMAMI? Viac o tomto fenoméne sa dočítate v našom článku »

Vďaka tomu, že jedlo neustále pracuje, sa v ňom rozkladajú cukry, uvoľňuje sa v ňom aj glukóza a sacharóza a jedlo môže nabrať mierne sladkastý nádych. Táto dodatočná sladkosť môže mať potenciálne nepriaznivý účinok na utlmenie korenia a kyslosti.

Oxidácia je primárne spojená s hnednutím nakrájaných jabĺk alebo zemiakov, ale môže ovplyvniť aj chuť. V prípade produktov s vysokým obsahom síry, ako sú napríklad cesnak či hlúbová zelenina, nastáva skôr pozitívny efekt. Vystavenie kyslíku im pomôže, aby boli menej horké.

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
referencie