Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. V tomto prípade navštívilo gréckych farmárov, ale aj ich ovce a kozy, ktoré už od roku 2024 trápi neustále sa rozširujúci vírus ovčích a kozích kiahní. Epidémia dosiahla také rozmery, že sa syr feta, tradične vyrábaný v tomto regióne, môže stať nedostatkovým tovarom.
Milovníci tradičného gréckeho šalátu si ho možno tento rok budú musieť pripravovať inak. Syr feta sa zatiaľ na našich pultoch objavuje bez väčších výpadkov, predikcie však nevyzerajú dobre.
Rozsah epidémie je natoľko vážny, že Grécko po prvý raz otvorene hovorí o riziku nedostatku pravého syra feta. Po vypuknutí ovčích a kozích kiahní museli farmári zlikvidovať státisíce kusov hospodárskych zvierat, čo vedie k neustálemu poklesu produkcie mlieka a mliečnych výrobkov.

Syr feta je biele zlato, za svoju výnimočnosť vďačí biodiverzite
Hádate správne: syr feta patrí medzi hlavné grécke exportné produkty. Unikátna slaná pochúťka, často označovaná ako biele zlato, má v rámci legislatívy Európskej únie chránené označenie pôvodu (PDO). Aby sa mohol legálne nazývať feta, musí obsahovať minimálne 70 % ovčieho mlieka, zvyšok tvorí kozie mlieko. Kravské mlieko sa použiť nesmie.
Chuťový profil fety je priamo viazaný na miestne podmienky, pastvu a druhové zloženie oviec a kôz, ktoré sa mimo Grécka nedajú plnohodnotne napodobniť. Na jeho výrobu sa dodnes používajú tradičné metódy, vďaka čomu je jeho slaná chuť okamžite rozpoznateľná.
Farmári chovajú iba pôvodné druhy oviec a kôz, ktorých mlieko je na výrobu syru feta ideálne. Aby ho mohli používať, musí prirodzene obsahovať minimálne 6 % tuku.

Mlieko sa následne nechá zraziť, aby sa tuhá časť oddelila od tekutiny. Hmotu potom vkladajú do foriem, kde ju nechajú dokonale odkvapkať, až potom ju krájajú a pripravujú na dodatočné zrenie. Samotný proces zrenia trvá minimálne dva mesiace a až po jeho ukončení získa feta svoju typickú chuť a vôňu.
Vedeli ste, že…? Feta a fetta nie sú to isté. Feta je originálny grécky syr s chráneným označením pôvodu, vyrába sa výhradne v Grécku z ovčieho a kozieho mlieka a má výraznejšiu, jemne slanú chuť. Fetta je len syr v podobnom štýle, často z kravského mlieka, bez ochrany pôvodu a s jednoduchšou chuťou.
Ovčie a kozie kiahne ako nepriateľ číslo 1
Ovčie a kozie kiahne sú dva rozdielne vírusy, oba však spôsobujú kmene vírusu Capripoxvirus. World Organization for Animal Health uvádza ako hlavné symptómy ochorenia horúčky, pľuzgiere či lézie na pľúcach. Choroba môže viesť až k úhynu zvierat.
Vírus je navyše pomerne odolný: vo vlne dokáže prežiť dva mesiace, v priestoroch, kde zvieratá chovajú, sa drží až pol roka. Európska komisia tiež upozornila, že je vysoko nákazlivý a šíri sa cez sliny, moč, mlieko a ďalšie telesné výlučky zvierat. Hoci na človeka prejsť nemôže, stále má katastrofálne environmentálne dôsledky.
„Od prvého výskytu ochorenia v severnej časti Grécka v roku 2024 úrady zlikvidovali viac než 470 000 oviec a kôz a uzavreli približne 2 500 fariem po celej krajine,“ písal portál Politico v polovici januára 2026.

Zdá sa, že grécki farmári naliehavo žiadajú o vakcíny proti tomuto ochoreniu. Brusel im ich ponúka bezplatne, aténska vláda ich však odmieta a uprednostňuje likvidáciu infikovaných zvierat.
Grécky minister poľnohospodárstva Konstantinos Tsiaras uviedol, že celoštátna vakcinačná kampaň by viedla k tomu, že Grécko by bolo oficiálne označené za endemickú krajinu tohto ochorenia. To by mohlo podľa ministra vážne ohroziť export.
Chov oviec a kôz v Grécku sa tak v dôsledku situácie nebezpečne oslabuje a celý sektor sa dostáva pod silný tlak. Dopad priamo zasiahne aj výrobu tradičného syra feta, keďže až 80 % ovčieho a kozieho mlieka v krajine končí práve tu.
„Ak nepríde okamžitá reakcia, feta sa stane luxusným tovarom,“ hovorí Vaso Fasoula, chovateľka oviec z gréckeho regiónu Thessália. Svojich 2 500 oviec drží v izolácii, aby ich ochránila pred nákazou. Ani to jej však nedáva úplnú istotu.

Pocíti nedostatok syru feta aj Slovensko?
Situácia v Grécku môže mať dosah na celý európsky trh. Pravý grécky syr feta je viazaný na presné regióny a prísne pravidlá výroby, čo znamená, že výpadok surovín sa nedá jednoducho nahradiť. Menej mlieka logicky znamená menej syra a vyššie výrobné náklady.
V rámci Európy sa to prejaví najmä obmedzenou dostupnosťou autentickej fety s chráneným označením pôvodu a postupným rastom cien. Netýka sa to len veľkých trhov ako Nemecko či Francúzsko, ale aj menších krajín vrátane Slovenska.
Pravá feta sa tak môže stať sezónnejším a drahším produktom, najmä v gastroprevádzkach, kde zohráva kvalita kľúčovú rolu. Pre bežných spotrebiteľov to však neznamená prázdne regály.
Obchody budú naďalej ponúkať syry typu feta vyrábané mimo Grécka, často z kravského mlieka. Rozdiel pocíti najmä ten, kto vie, čo kupuje – a pre koho nie je syr feta len biely syr, ale produkt s pôvodom a príbehom.
zdroje: Delicious.com.au, 2 Delicious.com.au, Discovermagazine.com, Politico.eu










