Lokálne potraviny sú cesta k zelenšej budúcnosti. Či sa nám to páči alebo nie, existujú desiatky výskumov, ktoré dokazujú, že práve podporovanie lokálnych farmárov a chovateľov môže do veľkej miery pozitívne ovplyvniť klímu okolo nás.
Dnes, keď si po celom svete pripomíname Deň Zeme, sme sa rozhodli pozrieť na to, čo môžeme zmeniť my ako jednotlivci. Samozrejme, že našou najväčšou silou je v prvom rade zaujímať sa o verejné dianie a voliť politické strany, ktorých záujem skutočne leží na strane našej klímy. Aj drobné a dlhodobé zmeny ako napríklad nakupovanie lokálnych potravín však môžu mať v globálnom meradle obrovský dopad na planétu.
Čoskoro sa naplno začne sezóna trhov. Dokonca aj popri cestách natrafíte často na lokálne potraviny ako špenát, špargľa či neskôr ovocie v stánkoch s miestnymi predajcami. Majitelia záhrad a skleníkov stoja na začiatku vegetačného obdobia tých najchutnejších plodín, aké sa počas celého roka na našom tanieri objavia. Po takmer nekonečnej zimnej sezóne máme o dôvod viac oslavovať jar a lokálne potraviny. Pozrite sa s nami na zopár dôvodov, prečo sú najlepšou voľbou pre nás aj pre planétu!
🌍Majú plnšiu chuť
Veľká časť dovážaného ovocia a zeleniny sa zbiera dlho pred úplným dozretím. Aby sa zachovala čerstvosť, proces zrenia sa zvyčajne zabezpečuje neskôr pri preprave s nízkymi teplotami alebo plynom. Akonáhle sa dostanú k našim hraniciam, položky ako banány, paradajky a avokádo sú umelo dozrievané etylénom.
To sa odráža na chuti aj farbe potravín. Lokálne potraviny jednoducho chutia inak, majú viac prirodzených živín a často obsahujú menej pesticídov, pretože nemusia prežiť následný dovoz a pobyt na pultoch obchodov.
🌍Lokálne potraviny = nulové emisie z dovozu
Väčšina produktov v našich potravinách stále pochádza z dovozu. Hoci sa dopyt po lokálnej ponuke zvyšuje, na pultoch predajní stále dominujú španielske ryby či talianske paradajky. Je prinajmenšom podozrivé, že si môžeme jahody alebo čučoriedky až na pár výnimiek kúpiť počas celého roka.
Veľká časť našich potravín musí prekonať značné vzdialenosti. Táto vzdialenosť, známa aj ako potravinové kilometre, môže prispieť k množstvu environmentálnych problémov, ktorým čelíme na celom svete. Všetko, čo podlieha skaze alebo má relatívne krátku trvanlivosť (ako ovocie a zelenina) bolo takmer určite prepravené letecky. Možno nie je prekvapením, že letecká preprava našich potravín uvoľňuje viac znečisťujúceho C02 ako akákoľvek iná forma dopravy (cestná alebo lodná). Existuje jednoduchý spôsob ako tieto emisie eliminovať – nakupovať viac lokálnych potravín.
🌍Naše telo ich najlepšie spracuje
Sme evolučne prispôsobení jesť v každom období potraviny, ktoré práve vtedy dozrievajú. Získavame z nich najviac benefitov pre zdravie, výhody sezónnych produktov teda ďaleko presahujú ich nevýhody, ku ktorým môže patriť napríklad mierne vyššia cena.
Napríklad obsah vitamínu C v brokolici pestovanej v sezóne aj mimo nej bol zásadne rozdielny. Sezónna brokolica obsahuje takmer dvakrát toľko vitamínu C ako menej prirodzene produkovaná mimosezónna vzorka. Sezónne produkty sú preto jasným dôvodom na to, aby sme kupovali domáce lokálne potraviny.
🌍Podporujú miestnu ekonomiku
V prvom rade nám napadnú starké a starkí na tržnici, ktorí s východom slnka poctivo rozkladajú stánky s mrkvou a domácimi uhorkami. Aj to je lokálna ekonomika, ktorá však v širšom slova zmysle znamená jednoducho Slovensko.
Aj keď hovädzie mäso precestuje pol republiky, stále bude čerstvé a chutnejšie ako to z dovozu. Podporiť miestnu ekonomiku teda neznamená len nakupovať v mieste bydliska, ale aj navštevovať farmárske trhy po celom Slovensku alebo uprednostniť v obchode potraviny so slovenskou vlajočkou. Možnosti je dnes neúrekom – od online objednania cez pravidelné farmárske trhy v mestách až po celé festivaly. Najbližší z nich, jarné Vegánske hody, sa bude konať symbolicky už zajtra, 23. apríla 2023 v obľúbenej Starej tržnici v Bratislave.
🌍Šancu majú aj škaredšie kusy
Pri dovážaní potravín do supermarketov sú víťazmi len pekné kusy. Aby vôbec mali šancu dostať sa do dopravného prostriedku, ktorý ich prevezie cez pol sveta, musí spĺňať ovocie a zelenina určité vzhľadové atribúty. Takýto do oči bijúci food waste vieme pri nákupe lokálnych potravín úplne odstrániť. Šancu dostanú aj pokrivené mrkvy alebo jabĺčka, ktoré sú často ešte chutnejšie ako vyslovene vyleštené kusy.
🌍Pomáhajú nám vytvoriť si s jedlom zdravý vzťah
Jedlo je dar, ktorý v minulosti nebol samozrejmosťou. Opravíme sa – dodnes existujú desiatky krajín, v ktorých je hladomor, preto by sme jedlom za žiadnych okolností nemali plytvať. Na rozdiel od minulých desaťročí však dnes mnohí spotrebitelia teraz oveľa menej chápu, odkiaľ ich potraviny pochádzajú.
Pre lepšiu predstavu, prieskum British Nutrition Foundation zistil, že desatina žiakov na základných školách verí, že paradajky rastú pod zemou. Zatiaľ čo takmer tretina si myslela, že syr vyrábame z rastlín.
Pri lokálnom nákupe priamo od farmára alebo pestovateľa sa spotrebitelia dozvedia o potravinách, ako sa pestujú a odkiaľ pochádzajú. Spojenie ľudí s tým, odkiaľ ich jedlo pochádza, im nevyhnutne pomáha sa lepšie rozhodovať pri nákupe, varení a šetrení potravinami.
🌍Pochopili to už aj reštaurácie
Dnes máme na Slovensku viacero reštaurácií, ktoré sa môžu pýšiť varením takmer výlučne z lokálnych surovín. Vynikajúcim príkladom je gurmánska reštaurácia Gašperov mlyn, ktorá sa vďaka lokálnemu a zero waste konceptu dostala až do relácie na HBO. Majitelia si v okolí podniku založili vlastnú záhradku, ktorej plodmi potešia pri každej návšteve vaše chuťové bunky.
Spotrebitelia dnes už takmer automaticky vyhľadávajú podniky, ktoré majú lokálnu ponuku. Nie je hanbou opýtať sa napríklad na pôvod mäsa či iných surovín. Majitelia podnikov sa na vlastné oči presvedčili, že ľudia sú ochotní zaplatiť o niečo vyššiu cenu v prípade, že skutočne dostanú na tanieri chutné jedlo z čerstvých surovín. Populárne sa takto stali napríklad sezóne šaláty, polievky či dokonca čajové zmesi z byliniek natrhaných v okolí.
zdroje: Canr.msu.edu, Trvst.world
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na:
