Nápoje riešime čoraz viac, a tak už nestačí poznať len správne názvy káv. Ak ste si doteraz mysleli, že pivo delíme len na svetlé a tmavé, pripravte sa na malý šok. Svet piva je totiž omnoho bohatší – a práve pivné štýly sú kľúčom k tomu, ako mu porozumieť.
V kaviarňach neraz riešime, či si dáme espresso alebo cappuccino. V pivárňach to isté – len v inom prevedení. Pravým pivným gurmánom sa naozaj oplatí poznať pivné štýly. Len tak si môžete byť istý, že pred vás obsluha položí ten správny druh piva podľa vašej chuti.

Tri základné pivné štýly delíme podľa kvasenia
Každý štýl piva má svoj príbeh, krajinu pôvodu aj osobitý charakter. Niekto hovorí o druhoch piva, iní o typoch piva, no v podstate ide o to isté: o spôsob, akým je pivo vyrobené, aké suroviny sa použili a ako kvasilo.
Aby sme sa v tom nevyznali len po druhom pohári, treba začať od úplných základov. Každé pivo na svete patrí do jednej z troch veľkých rodín podľa spôsobu kvasenia.
Vrchné kvasenie
Vrchné kvasenie je spôsob výroby piva, pri ktorom kvasinky pracujú pri vyšších teplotách – zvyčajne medzi 15 až 25 °C – a počas fermentácie stúpajú na povrch mladiny. Práve odtiaľ pochádza aj jeho názov. Tento typ kvasenia vytvára pivo s plnšou chuťou, bohatou arómou a často aj s jemnými ovocnými tónmi.
Domov má v Anglicku a Belgicku, no dnes ho nájdete v každom remeselnom pivovare. Vďaka rôznorodosti kvasiniek a možnostiam experimentovania ponúka nespočetné množstvo štýlov. Medzi jeho najznámejších predstaviteľov patria Pale Ale, India Pale Ale (IPA) či tmavý Porter.
Ak máte radi výraznú horkosť, citrusové vône a trochu experimentu, práve IPA vás nadchne. V moderných verziách sa do nej často pridáva mango, marakuja či kokos, vďaka čomu chutí sviežo a takmer tropicky.

Spodné kvasenie
Spodné kvasenie je spôsob výroby piva, pri ktorom kvasinky pracujú pri nižších teplotách – približne od 7 do 13 °C – a počas fermentácie klesajú na dno kvasnej nádoby. Tento pomalší proces dáva pivu čistý, hladký profil bez výrazných ovocných tónov.
Týmto spôsobom vzniká najrozšírenejší štýl piva na svete – lager, ktorému sa u nás hovorí jednoducho ležiak. Jeho najznámejším zástupcom je Pilsner, legendárny ležiak z Plzne, ktorý zmenil pivnú históriu a stal sa vzorom pre pivovary na celom svete.
Spontánne kvasenie
Spontánne kvasenie je najprirodzenejší spôsob výroby piva. Doslova ho nechávame na vôli prírody. Namiesto kontrolovaných pivovarských kvasiniek tu svoju úlohu preberajú divoké mikroorganizmy prítomné vo vzduchu a v prostredí pivovaru.
Tento starobylý štýl sa zrodil v Belgicku, najmä v okolí Bruselu, kde sa dodnes vyrábajú legendárne Lambiky. Ich chuť býva kyslá, ovocná, často s tónmi jabĺk, hrozna či dreva. Milovníkom piva ponúka naozaj netradičný chuťový zážitok.
TIP na podnik: Chcete ochutnať viacero pivných štýlov na jednom mieste? Odporúčame bratislavskú reštauráciu DOCK 7. V ponuke majú aktuálne osem remeselných pív, od klasických ležiakov až po pivá typu IPA, APA a ALE. Základom pivnej ponuky je 12° ležiak, čapovaný priamo z tanku, ktorý dopĺňa rovnako atraktívny 11° ležiak.

Ochutnávka sveta cez najznámejšie pivné štýly
Pivná mapa sveta je fascinujúca. Každá krajina si pivo upravila podľa seba a niektoré štýly sa stali doslova ikonami. Napriek tomu, že všetky druhy piva patria do jednej z troch vyššie spomínaných skupín, v krajinách sa ďalej delia na nespočetné množstvo variácií.
Nemecko
V Nemecku sa pivo varí s dôrazom na precíznosť a rovnováhu. Typické sú čisté chute, jemná horkosť a príjemná chuť na jazyku. Každý región má svoj vlastný rukopis: sever preferuje suchšie a horkejšie pivá, juh zasa plnšie a sladovejšie.
Česko
Pivo je pre Čechov srdcová tradícia. Miestne pivné štýly sú známe svojou čistou chuťou, jemným telom a vyváženou horkosťou, ktorá chuť neprebíja. Vďaka poctivej receptúre a miestnym surovinám si české pivo udržalo povesť jedného z najlepších na svete.
Belgicko
Krajina, ktorá je kolískou moderných pivovarov a rozmanitých pivných štýlov. Každé pivo má svoju osobnosť a často aj vlastný spôsob podávania. Niet divu, že Belgicko mnohí označujú za „mekku pivnej rozmanitosti“.

Anglicko a Írsko
Ostrovné pivo má dušu. Anglické aj írske pivá sú zemitejšie, menej sýtené a ideálne na pomalé popíjanie. Chuť je často hladšia, s výrazným sladovým základom a len jemným chmeľovým dozvukom. V pube sa pri nich neponáhľa – patria k večerom, ktoré sa končia až po zatvorení výčapu.
Spojené štáty americké
Amerika je synonymom pivnej revolúcie. Sládkovia miešajú štýly, skúšajú netradičné suroviny a neboja sa preháňať to s arómou ani horkosťou. Americké pivá sú energické, voňavé a často výrazne chmeľové.
Severské krajiny
V Dánsku, Nórsku či Švédsku pivo odráža miestnu mentalitu a rešpekt k prírode. Miestne pivovary využívajú regionálne suroviny a experimentujú s procesom kvasenia. Výsledkom sú zaujímavé, niekedy surovejšie pivá s autentickým charakterom a prirodzenou iskrou.
Taliansko a Španielsko
Na juhu Európy pivo nikdy nesúťažilo s vínom, ale našlo si vlastné miesto. Pije sa pri jedle, na terasách, počas horúcich dní. Miestne pivá bývajú ľahké, osviežujúce a často aromatické, s jemným ovocným alebo bylinkovým nádychom.

Tankové vs. sudové pivo: Spoznáte rozdiel?
Nie každé čapované pivo chutí rovnako. Dôvod nie je len v značke či pivovare, veľa napovie aj to, z čoho sa pivo čapuje. Na prvý pohľad možno tankové a sudové pivá vyzerajú rovnako, no fajnšmekri spoznajú rozdiel hneď po prvom dúšku.
→ Tankové pivo putuje z pivovaru priamo do reštaurácie v chladiacom tanku, bez pasterizácie a bez prístupu vzduchu. Je teda čerstvejšie, voňavejšie a má plnšiu chuť.
→ Sudové pivo je, naopak, pasterizované, aby dlhšie vydržalo. To mu síce predĺži životnosť, no zároveň uberie na aróme aj sviežosti.
TIP na podnik: Na tankové pivo odporúčame zájsť do Pivárne LUX v Žiline. Na výčape tu nájdete tankový Pilsner Urquell, Gambrinus a Kozla – načapované tak, aby každý pohár chutil rovnako a hostia sa mohli vždy spoľahnúť, že dostanú to najlepšie. Na kvalite čapovaných piviek si dávajú skutočne záležať, personál profesionálne školia a odráža sa to aj na spokojnosti hostí.

Moderné trendy: IPA, radlery a nealko na vzostupe
Dnešný pivný svet je oveľa pestrejší, než si pamätáme z čias, keď sa na výčape dalo vybrať len medzi svetlým a tmavým. Moderné remeselné pivovary posunuli pivo na úplne novú úroveň a urobili z jeho ochutnávania zážitok.
Ľudia chodia na ochutnávky ako kedysi na vinárske salóny, navštevujú pivné festivaly, sledujú nové pivné štýly a tešia sa na limitované edície. Svet piva sa jednoducho preklopil do novej fázy, ktorú sa oplatí postupne spoznávať.
Trendom sú napríklad šťavnaté a tropické New England IPA, ľahké letné Session IPA či poriadne horké Double IPA, ktoré preveria aj odvážnych pivárov. Pri tmavých stoutoch sa zasa hrajú s príchuťami: v niektorých ucítite praženú kávu, v iných vanilku, kokos alebo dokonca štipku čili.
Na opačnom konci pivného spektra stoja radlery, ktoré si získali fanúšikov svojou ľahkosťou. Ideálne na letné popoludnia či po športovom výkone, keď chcete niečo svieže, ale nie ťažké. Pivovary miešajú radlery s mangom, bazovým kvetom, malinami či limetkou.

A potom tu máme nealkoholické pivá. Tie prešli neuveriteľnou premenou. Kým kedysi chutili vodnato a bez iskry, dnes vďaka moderným technológiám prinášajú plnohodnotný pivný zážitok aj bez alkoholu. Chuť, aróma, pena – všetko zostáva, len promile zmizlo.
Ďalšie tipy kam zájsť na vynikajúce pivo:
- PaB DONAU Bratislava – v ponuke majú stálice aj sezónne prekvapenia, od cisárskej desinky až po záletnícku IPA
- ALFA Bratislava – ako jedna z mála tankových pivární Pilsner Urquell v Petržalke vám k jedlu načapujú čerstvé pivo priamo z tanku
- Staničný Pivovar Košice – bohatá ponuka pív Staničná 10°, Prednosta 12°, Depo 12° či pivo IC-EČKO 13°, ktoré varia lokálne slovenské pivovary
- Karloveská Klubovňa Bratislava – môžete si tu vychutnať špecialitu – tankový Zlatý Bažant 12˚, ktorý nikde inde na Slovensku nedostanete
Svet piva má nekonečno chutí a všetky pivné štýly sú jedinečné. Či už patríte medzi pivných fajnšmekrov alebo len hľadáte niečo nové na večer s priateľmi, oplatí sa skúšať, kým nenájdete to pravé pre seba.
zdroje: Brewersassociation.org, Bjcp.org




























