Tatiana Kyseľová, ktorú môžete poznať najmä vďaka profilu @tanyasfitlife je titulovaná výživová poradkyňa, ktorej vzťah s jedlom nebol vždy ideálny. Kým jedlo začala brať ako energiu pre svoje telo a potešenie pre svoju myseľ, si prešla strastiplnou cestou.
Hovorí o sebe, že je obyčajné dievča, ktoré sa rozhodlo šíriť informácie o psychickom a fyzickom zdraví skrz svoju vytrvalosť. Jej hlavnou filozofiou totiž nie je iba zdravé telo, ale aj psychická pohoda. Venuje sa najmä témam zdravého vzťahu s jedlom a chronického chudnutia.
Okrem nutričného poradenstva a tvorby na Instagrame či YouTube pracuje ako nutričná špecialistka v organizácii Chuť žiť, ktorá sa venuje a pomáha ľuďom s PPP – poruchami príjmu potravy.
Táňa, doteraz si si prešli pomerne strastiplnou cestou čo sa týka samotného vzťahu s jedlom. Ako by si tvoj vzťah s ním opísala teraz?
Môj aktuálny vzťah s jedlom je postavený na rešpekte nielen voči svojej fyziológii, ale aj psychike. To znamená, že vďaka aktuálnemu prístupu k jedlu dokážem využiť plný potenciál toho, čo nám výživa ponúka, ale na druhej strane stále naplno prežívať situácie, kde je jedlo nástrojom potešenia. V praxi to vyzerá tak, že na mojom tanieri nájdete veľké spektrum nutrične plnohodnotných potravín vybalansovaných koláčikom od babičky alebo burgrom s priateľom bez pocitu obmedzenia výčitiek alebo strachu.
Čo je podľa teba najdôležitejšie uvedomiť si, aby sme jedlo nerozlišovali na dobré a zlé, ale brali ho ako zdroj energie aj radosti?
ODPORÚČAME VÁM:
Ste zákazník reštaurácií?
Pozrite si denné menu v okolí. Ste majiteľ alebo manažér reštaurácie?
Pridajte sa na portál Menučka
a uverejňujte tu Vaše menu.
Priama registrácia tu.
Každý z nás vníma jedlo na základe svojich presvedčení, vedomia a svedomia, ktoré sme nadobudli už v mladom veku a prebrali od tých najbližších. Práve preto je dôležité zamyslieť sa, prečo vlastne jedlo takto rozdeľujeme. O tom, či je jedno dobré/zdravé alebo zlé/nezdravé rozhoduje množstvo, nie toto nešpecifické pomenovanie. Aj zdravý banán sa stáva pre naše telo nebezpečným, ak je konzumovaný vo väčšom množstve. To isté platí o Milka čokoláde. Po jej zjedení budeš hneď chorý s pár diagnózami navyše? Pravdepodobne nie.
Preto je dôležité zmeniť troška perspektívu a uvedomiť si, že telo sa prispôsobí tomu, čo robí z väčšiny. Pokiaľ je pre nás stravovací režim neudržateľný (vyradíme naše obľúbené jedlá, pečivo, sladkosti) padáme paradoxne do presného opaku v podobe večerných alebo víkendových vyjedačiek. Pokiaľ sa v tom človek cíti skľúčene, je potrebné preinštalovať svoje vzorce správania/myslenia a naučiť sa s tým udržateľnejšie pracovať.
Na tvojom Instagrame okrem iného prezentuješ smer Intuitívne stravovanie. Ako si sa k nemu dostala?
V období, keď som si uvedomila, že niekoľkoročná cesta za zdravým životným štýlom, pravidlá a neustála snaha o dokonalosť a kontrolu nemá úplne také výsledky či už na moju fyzickú, alebo psychickú stránku ako som si predstavovala. Taký aha moment bola rodinná oslava, kde som si nedokázala dať z vlastnej torty, lebo som sa bála koľko má kalórií, a že si všetci naokolo budú myslieť, že nejem zdravo. Tieto emócie sa stupňovali, a tak som začala pátrať aj skrz edukáciu v rámci výživy, ako v takomto prípade postupovať. Narazila som tak na viac udržateľné postupy podložené nielen vedou, ale aj ľuďmi s podobnou minulosťou, akú som mala ja. Práve tak som prvýkrát počula pomenovanie intuitívne stravovanie a neskôr túto tému začala študovať podrobne..
Možno nám skús ešte opísať, čo to vlastne Intuitívne stravovanie je a ako dokáže pomáhať ľuďom.
Počúvať v dnešnej dobe intuíciu v rámci stravovania, keď na teba z každej strany vyskakujú vysoko palatabilné, ľahko dostupné jedlá, kopec rád o stravovaní a diétna kultúra, vie byť náročné. Práve preto nemusí byť intuitívne stravovanie ako také vhodné pre každého. Pri niektorých životných situáciách to ani neodporúčam. To ale neznamená, že sa ním nemôžeme inšpirovať a zaradiť ho do našich životov. Je ale dôležité uvedomiť si, čo pod tým rozumieme. Intuitívne stravovanie totiž nie je iba jem keď som hladný a prestanem keď som plný. Celý tento koncept plynie primárne z konceptu 10-tich princípov intuitívneho stravovania, ktoré zadefinovali autorky Evelyn Tribole, Elyse Resch v publikácii Intuitive Eating: A Revolutionary Program that Works.
Veľa ľudí môže intuitívne stravovanie definovať inak, ale pre mňa znamená počúvanie intuície práve týchto princípov. Je to starostlivosť o seba nielen skrz jedlo, ktoré vyživuje naše telo aj dušu, cez pohyb a kvalitný spánok. Je to porozumenie svojim potrebám, dôvera a súlad tela a mysle.
Okrem toho, že si certifikovaná osobná trénerka, tak si aj výživová poradkyňa. S akými najčastejšími požiadavkami či problémami sa u klientov stretávaš?
Tým, že sa najviac vyjadrujem na tému kolobehov chudnutia a priberania, zlého vzťahu s jedlom a prejedania, za mnou prichádzajú ľudia práve s týmto problémom. Sú to často dlhodobé nezmyselné až extrémne prístupy trvajúce desaťročia, ktoré vyústili do presného opaku, veľmi nebezpečného a psychicky aj fyzicky škodlivého životného štýlu. Často to začalo nevinne nejakou diétou z internetu a pokračovalo to neustálym zvyšovaním váhy, prejedaním, výčitkami, udržateľnosti, pocitu menejcennosti až odporu voči samým sebe. Ľudia ma vyhľadávajú práve preto, aby raz a navždy s celým týmto kolobehom prestali a cítili sa fyzicky aj psychicky dobre.
Prečo si jedlo tak často démonizujeme a robíme z neho nepriateľa?
Pomenovala by som to ako spektrum rôznych dôvodov. Naše okolie sa v posledných rokoch stalo strašne zahlcujúcim. Od stresu v práci, cez internet až po spoločnosť, v ktorej je strašne veľký tlak na výzor a výkon. Prirátajte k tomu rodové stereotypy a bodyshaming klasickej slovenskej rodiny, ktorý počúvame už od mladého veku a odpoveď je jasná. Dobre myslené rady “schudni, pekne sa obleč a učeš, inak nás žiadny muž nebude chcieť” v nás vyvolávajú pocit, že na výzore tela záleží viac ako na našom zdraví a celkovej psychickej a fyzickej pohode. Práve preto sa od seba úplne odpojíme, strácame sebavedomie, podkopávame vlastnú sebahodnotu a riešime len to na oko viditeľné. A takto sa snažíme mať pod kontrolou to na oko najjednoduchšie – jedlo.
Tatiana, prejdime teraz na ľahšiu tému – čo ty a varenie? Je nejaké jedlo, ktoré keď navaríš, tak všetci padnú na zadok a majú gule za ušami?
Celkom povestné sú moje bryndzové halušky, do ktorých pridávam na zredukovanie bryndze tvaroh alebo lievance, ktoré majú neskutočnú chuť a vláčnu konzistenciu. Oba recepty sú nastavené tak, aby spĺňali nutričné odporúčania a tak sú pekným príkladom vyváženého jedla.
Napriek tomu, že kedysi si sa jedla bála, dnes si ho vieš naplno vychutnať. Radšej varíš alebo sa ideš najesť do nejakého podniku?
Varenie ma baví a upokojuje, takže si ho viem vychutnať aj v prostredí domova. Finančné aspekty mi úplne nedovoľujú celodenné stravovanie vonku, ale rada si v priebehu týždňa jedlo objednám alebo navštívim nejaký podnik, či už s rodinnou alebo priateľmi.
Aké podniky sú tvoje obľúbené a rada sa do nich vraciaš?
Presné názvy podnikov vám úplne nedám, keďže som počas doby koronovej žila/nežila na domácej kuchyni a len prednedávnom som bývala v meste, kde si nebolo veľmi z čoho vyberať. :D Rada ale navštevujem podniky ako Salaš Krajinka, či rýchle občerstvenie Chickees ktorý mám často v robote ako obed a zo sladkých jedál donuty z Donutsk a sušienky z Aha cookies.
A čo obľúbené ingrediencie, bez ktorých si nevieš predstaviť svoj jedálniček? Daj 5 tvojich naj.
Určite fermentované výrobky ako biely jogurt/skyr/grécky jogurt. Tvaroh, ktorý si po návrate z Ameriky nenechám už nikdy vziať. Zemiaky a vajíčka, ktorými ma sponzorujú moji rodinní príslušníci. A ako posledné by som spomenula ovsené vločky. Nečakané ja viem.
Ešte sa vráťme k reštauráciám. Je v slovenskej gastronómii niečo, čo ti chýba oproti zahraničiu?
Pri tejto otázke by som rada podotkla, že máme naozaj veľmi dobrý základ zdrojov potravín oproti iným krajinám, z ktorých môžeme pripraviť veľmi chutné a plnohodnotné jedlá. Čo sa ale našej tradičnej gastronómie týka, určite by som vyvážila našu konzumáciu živočíšnych výrobkoch rastlinnými. Ubrala z alkoholu a pridala viac možností príloh v podobe zeleniny a ovocia. Taktiež zodpovednejšie používanie a väčšie spektrum využitia rôznych olejov. Veľmi ale záleží na akú reštauráciu narazíte, pretože niekedy neviete čo skôr a inokedy si zas poviete, že ste si mali radšej zabaliť obľúbenú rodinnú špecialitku rezeň v chlebe.
Pokiaľ by si si musela vybrať, tak: Sladké alebo slané? Káva alebo čaj? Víno alebo pivo? Čokoláda alebo čipsy? Tradičná alebo skôr exotická kuchyňa?
Otázky tohto typu považujem za veľmi kruté a vždy narušia perfektný balans mojej mysle :D. Pravdepodobne slané, pri mojich chuťových pohárikoch platí, že je soľ nad zlato ako sa hovorí. Aspoň pri tejto otázke je to jednoduché – čaj. Pri káve patrím asi k 1 % populácie, ktorá má veľkú averziu a samotná vôňa kávového zrnka vo mne zapína obranný mechanizmus úteku. Priznám sa, že alkohol mi vôbec nechutí, víno mi príde moc kyslé a pivo horké. Ak by som ale musela, asi by som zvolila víno. Milujem čipsy, ale život bez čokolády si tiež neviem predstaviť. Pri dlhšom zamyslení sa nad životom ale volím čokoládu. Čo sa kuchyne týka, tak podľa nálady, ale najčastejšie tradičná.
Rada cestuješ a spoznávaš krajinu skrz miestnu gastronómiu? Ak áno, ku ktorej zahraničnej kuchyni inklinuješ najviac a v akej krajine ti chutilo najlepšie?
Ako správny výživár a milovník jedla si pri cestovaní miestnu gastronómiu nemôžem nechať ujsť. Tvorí súčasť kultúry a vie v nás zanechať veľa nových emócií a zážitkov. Veľakrát viem ešte pred príletom do krajiny názvy reštaurácií, ktoré plánujem navštíviť. Najviac mi chutí stredomorská kuchyňa, ktorá je aj inšpiráciou ideálneho modelu stravovania, ktoré používam vo svojom stravovaní na denno-dennej báze. V poslednej dobe mi ale veľmi zachutila aj Ázia.
Máš pre našich čitateľov tip na dobré knihy či podcasty, vďaka ktorým by si mohli napraviť svoj vzťah k jedlu?
Za váš čas určite stojí knižka venujúca sa práve téme intuitívneho stravovania, čerstvo preložená do slovenčiny pod názvom Intuitívne stravovanie od Evelyn Tribole a Elyse Resch. Za mňa kníh nie je nikdy dosť, každá z tohto odvetvia vám vie ponúknuť rôzne perspektívy a ak vám pomôže čo i len v jednej veci, stál ten čas za to. Pri podcastoch zo slovenskej scény nestíham ísť s prúdom a počúvam iba Zdravú mieru, čo je projekt Chuť žiť a Gymbeamu. Prípadne odporúčam moje livestreamy na YouTube, ktoré sú v podstate podcastami.
Pokiaľ by si mohla dať ľuďom iba jednu jedinú radu ohľadom stravovania, aká by to bola?
Nekopírujte a neporovnávajte sa so životmi druhých. Nájdite pre seba fyzicky a psychicky vhodnú, udržateľnú, zdravú cestu, vďaka ktorej budete k svojmu telu pristupovať s rešpektom a láskou. Extrémne diéty, zakazovanie si potravín a hľadanie čarovnej pilulky spôsobí, paradoxne, presný opak toho, čo očakávate.
zdieľať tento článok na:
