
Milan Zimnýkoval alias Junior, obľúbený slovenský moderátor, vždy inklinoval ku gastro témam. No až posledných pár rokov sme si naňho zvykli ako na moderátora relácií, ktoré sa točia okolo jedla.
Dokonca má spolu s kamarátmi vlastný projekt Šuhajíci pri panvici, v ktorom ide najmä o zábavu pri varení či podcast Chutný, vďaka ktorému otvára veľmi zaujímavé témy zo sveta gastra.
Milan, na televíznych obrazovkách si vás ľudia obľúbili vďaka šou Moja mama varí lepšie ako tvoja či Pečie celé Slovensko. Ako ste sa ocitli práve v šou s hlavnou témou jedlo?
Haha, áno, áno, dokonca na mňa ľudia na ulici niekedy kričia: Pán varenie! Asi keď si nie sú istí menom. Neviem, ako sa to celé stalo ale pri varení a pečení som sa motal ako moderátor pár rokov pred tým, ako som sa objavil v kuchyni Mojej mamy, resp. v stane Pečie celé Slovensko. Moderoval som veľa eventov pre českú asociáciu kuchárov a cukrárov, Prague Food festival, Chřest Cup, atď… kam chodili aj slovenskí šéfkuchári a organizátori food festivalov, tak som dostal pozvánku na eventy na Slovensku. Napríklad s Martinom Korbeličom sme sa poznali pár rokov pred projektom MMVL. Čiže, keď sme sa stretli, tak sme si povedali, nazdar starký! No a zvyšok ste už asi videli a počuli.
Ktorý z týchto formátov vám bol úplne najbližší a cítili ste sa v ňom ako „ryba vo vode“?
Každý má čosi svoje. MMVL bola zaujímavá tým, že k nám do kuchyne prišli bežní ľudia so svojimi receptami, slovníkom, zvykmi a fígľami. To bolo turbo varenie. Myslím počet receptov, ktoré boli rodinné a vyštrngané. Na druhej strane Pečenie bolo sústo, pretože je to veľký formát, úspešný formát, jednoducho veľký už svojím názvom. Tam zas bolo treba ukázať, že súťažiaci majú vzťah k svojmu koníčku a čosi dokážu. Niečo, na čo si bolo treba počkať pár hodín a výsledok nebol istý. Ale asi najviac ma bavilo to, ako si vedeli medzi sebou pomôcť a aké pozitívne emócie z toho išli. Oba programy boli licencované, čo ma tiež baví, že mám také čosi v portfóliu. Naša slovenská verzia MMVL bola a stále aj je najúspešnejšia v rámci celého sveta a Pečenie zas ukázalo, že sa vieme vyrovnať minimálne bratom Čechom a pridať trochu viac emócie, čo ocenili aj v samotnom BBC, ktorí vlastnia licenciu na tento program.

Posledných niekoľko mesiacov máte aj podcast Chutný, do ktorého si pozývate významné osobnosti z gastra. Podľa čoho si daných hostí vyberáte?
ODPORÚČAME VÁM:
Ste zákazník reštaurácií?
Pozrite si denné menu v okolí. Ste majiteľ alebo manažér reštaurácie?
Pridajte sa na portál Menučka
a uverejňujte tu Vaše menu.
Priama registrácia tu.
Nie je to žiadna jadrová fyzika, ani horoskop. Kto mi príde pod ruku, je ochotný sa so mnou baviť a má čas. Na niekoho čakám mesiace, niekto prechádza okolo a zrazu je v jednej z častí. Na druhej strane sa snažím, aby to bolo širokospektrálne a nebolo jednostranné. Pestrosť na tanieri, ale aj v podcaste.
Ak by si nový divák chcel vypočuť iba jednu epizódu z tohto podcastu, ktorú by ste mu odporučili a prečo?
Oj, veľmi ťažká otázka. Dám na výber dve – tri. Podľa mňa číslo jeden Jarda Židek, guru slovenskej gastronómie. Potom by som vybral Janicu, lebo deti a školská jedáleň. A potom by som ponúkol pre mňa nové mená, ako bol Filip Urbanič, mladá puška, ktorá zarezáva v Alchymistovi v Dánsku a jeho meno je budúcnosť. A potom Roman Borovský, ktorý zahviezdil v Kokse na Faerských ostrovoch a vrátil sa domov. Všetko výborné motivácie pre tých, čo snívajú o gastronómii, ale aj pre fanúšikov varenia, kam sa radím aj ja.
Nedá sa nevšimnúť si, že väčšinou sú vašimi hosťami muži. Prečo je to tak, že vo väčšine prípadov práve muži prerazia ako tí najlepší kuchári?
Nemám to odsledované, neviem, prečo to tak je, ale beriem to ako výzvu zistiť to v ďalších častiach podcastu. Lebo chcel som priniesť aj ženský element do kuchyne.
Ak by ste si mohli do podcastu zavolať akéhokoľvek hosťa, kto by to bol, pri kom by ste mali „motýle v bruchu“?
Existujú také mená, pravda :) Zaujíma ma Zdeněk Pohlreich, čisto z pohľadu ľudského. Zo sveta by som si asi nemohol odpustiť Gordona a Jamieho. Ale aj keď si myslím, že veľa v podcaste robí to, či hostí poznám, poznám veľmi dobre, alebo vôbec. Musel by som porozmýšľať, ako na to, aby to bavilo aj poslucháčov, nielen mňa a hlavne tie veľké mená. Mám teda chrobáka v hlave a azda budú aj tie farfale v bruchu :)
Ako vás vo vašom profesijnom aj súkromnom živote ovplyvnilo to, že ste sa posledných pár rokov ocitli vo víre tém jedlo, reštaurácie, šéfkuchári, cukrári? Máte na svet gastro teraz iný pohľad?
Určite! Sám mám vlastný projekt s kamarátmi, ktorý sa volá Šuhajíci Pri Panvici a tam riešime všetky otázky. Pravda je, že za posledný čas to boli hlavne existenčné otázky, ale pozerám sa na gastro úplne inou optikou. Je za tým mega, mega veľa práce, ak sa bavíme o poctivej gastronómii a je jedno, či je to na tácke, v trojobale, alebo s kaviárom, redukciami či espumou.
Veľmi vám to svedčí aj na parkete tančnej šou Let´s Dance. Povedzte, radšej by ste túto šou moderoval alebo sa vám páči byť v pozícii súťažiaceho tanečníka?
Dobrá otázka! Ak by som si mal zvoliť otázku, či moderovať, alebo tancovať, tak tancovať. A teraz, keď už mám odtancované, nemám inú šancu sa do projektu vrátiť, len ako moderátor :) Je to môj vysnívaný projekt a bavilo by ma byť pri tom každý rok. Alebo musím zamakať v Čechách a stať sa tam star a byť opäť v súťaži STAR DANCE ako súťažiaci :)
Prejdime teraz trošku viac k vašim chuťovým pohárikom a kuchárskym schopnostiam. Radšej varíte alebo si necháte navariť?
Varím rád, je to pre mňa relax, ale zážitok je nechať si navariť. Aj so všetkým, čo k tomu patrí. Mám rád debatky okolo, čo sa s čím robilo a prečo.
A bez ktorých piatich ingrediencií si neviete predstaviť svoje varenie?
Cibuľa, cesnak, maslo, petržlenová vňať a milujem rascu alebo bobkový list, keď sa hrám na chefinka :)
V posledných rokoch sa veľmi často objavujú rôzne smery stravovania. Mali ste nejaké obdobie, keď ste napríklad nejedli mäso či inú skupinu potravín, alebo ste stále „všežravec“?
Som všežravec, aj keď som ustúpil zo silnej pozície mäsofila. Mám rád vyladené chute a dôležité je, aby to hralo. Mám rád, keď ma kombinácie prekvapia a je za tým cítiť kreatívu šéfkuchára. A nespomínam si na takú éru, kde by som čosi vylúčil.
Inklinujete skôr k zahraničnej kuchyni alebo zostávate verný tej slovenskej?
Nie som vyslovene zameraný na áziu alebo burgre. Z každého čosi. A milujem, keď ochutnám niečo, čo poznám sto rokov a zrazu je to v modernej verzii. Zo slovenskej „tradičnej“ ma nebaví černohor, všelijaké drotárske kapsy, mastné bravčové mäsá a wanabe halušky. Zistil som, že je to skôr o poctivej kuchyni a vtedy je jedno, či ide o svet, alebo slovenskú kuchyňu.

Pri cestovaní po svete rád spoznávate dané krajiny aj cez ich typickú gastronómiu? Ak áno, v ktorej krajine vám chutilo najviac a čo vás najviac prekvapilo?
Mám rád Londýn a často si vyberám, kam pôjdem. Začínam na Borough markete a potom sa uvidí. Našťastie mám v Londýne veľa kamarátov, ktorí sa tešia, keď prídem. Radi sa pochvália, čo chutné objavili.
Aké jedlo by ste nikdy nezjedli a, naopak, čo by ste mohli jesť dokola?
Lečo. Pre mňa je to najzbytočnejšie jedlo na svete. Toľko iných chutných vecí môže byť z jednotlivých surovín, tak prečo lečo? Jedli ste už niekedy lavaš pizzu? Toto je niečo, čo keď doma spýtam, či môže byť, tak nikdy moje dievčatá nepovedia nie. A ja sa neviem toho lavašu dojesť. A je jedno, či je to wrap- sladký/slaný, chips, pizza, štrúdľa…
Zdroj titulnej fotky: Instagram / LAGO
zdieľať tento článok na: