Mlieko
zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin

Medzinárodný deň mlieka, Mliečny deň či Svetový deň mlieka má na svete rôzne dátumy na oslavu. Najčastejšie sa však uvádza práve dátum 11. január. A viete prečo? Práve v tento deň roku 1878 sa po prvý raz začalo predávať a distribuovať mlieko v sklenených fľašiach. Vedeli ste, že najväčším vývozcom mlieka a mliečnych výrobkov sú Spojené štáty a Austrália, mlieko konzumuje viac ako 6 miliárd ľudí a priemerná spotreba mliečnych výrobkov na jedného Slováka je okolo 170 kg ročne?

Mlieko tvorí dennodennú súčasť stravy takmer každého z nás. I keď je to v posledných rokoch veľmi diskutovaná surovina, stále patrí medzi najčastejšie konzumované potraviny na svete.

Mlieko a jeho benefity

Obsahuje veľmi hodnotné živočíšne bielkoviny, dôležité minerálne látky a ľahko stráviteľný tuk. Je tiež bohaté na aminokyseliny a vitamíny. Ak by ste za deň vypili liter polotučného mlieka, do svojho tela by ste dostali 40% dennej spotreby bielkovín, 32% tukov, 12% cukrov, 67% fosforu, 30% vitamínu A, 25% vitamínu B, 70 % vitamínu B2 a až 120% dennej potreby vápnika.

Naše telo dokáže z mlieka prijať až 18 aminokyselín potrebných pre správne fungovanie organizmu, ktoré si nedokáže samo vyrobiť. Ak vypijeme mlieko, až 98% z neho naše telo zužitkuje. Najväčším nepriateľom pre niektorých ľudí je mliečny cukor, teda laktóza. Ak má človek po konzumácii mliečnych výrobkov zdravotné ťažkosti, môže za to nedostatok enzýmu laktáza. V tomto prípade má človek viacero možností – buď nahradí živočíšne mlieko za rastlinné (mandľové, kokosové, sójové…), alebo zistí, aké množstvo mliečnych výrobkov mu nespôsobuje ťažkosti a bude ho prijímať len v obmedzenom množstve.

Čerstvé či trvanlivé?

Viete, aký je medzi týmito dvoma pojmami rozdiel? Čerstvé mlieko neprešlo pasterizáciou, teda tepelnou úpravou. Väčšinou sa predáva v sklenených či plastových fľašiach a treba ho spotrebovať do niekoľkých dní. Naopak, trvanlivé mlieko sa na 15 sekúnd zahreje na cca 70 stupňov, čím sa docieli aj zdravotná bezpečnosť a v krabici vydrží niekoľko mesiacov.

Ďalším druhom je sušené mlieko. Možno si myslíte, že nemá až také veľké využitie, no opak je pravdou. Sušené mlieko sa pridáva do čokolád, karamelu či kakaa a vo vákuovo balených vreciach vydrží aj niekoľko rokov. Potom ho stačí rozriediť a je to.

Mliečne mýty a fakty

Káva s mliekom škodí – polomýtus

Kofeín v našom tele zapríčiňuje čiastočné odbúravanie vápnika z tela, tým pádom ak si dáme kávu s mliekom, to zabezpečí vyrovnanie hladiny vápnika. Na druhej strane ale mlieko v káve blokuje vstrebávaniu polyfenolov (antioxidanty), takže pravda je niekde uprostred.

Dospelý organizmus nedokáže spracovať mlieko – mýtus

Iba malé percento ľudí má nedostatok enzýmov laktázy, ktoré nie sú schopné štiepiť mliečny cukor – laktózu. Príčinou môže byť nedostatočná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov v detstve – keď totiž laktázy dlhodobo nepracujú, z tela sa nám vytratia.

Nepasterizované mlieko je zdravšie – mýtus

Odborníci sa jednoznačne zhodujú na tom, že pitie pasterizovaného mlieka znižuje riziko rôznych chorôb a infekcií. Obzvlášť to platí pri kozom mlieku – kozy sú totiž menej vyberavé v tom, čo zjedia.

V pasterizovanom mlieku sú konzervačné látky – mýtus

Ako sme už spomenuli, pasterizované mlieko získava svoju trvanlivosť zahriatím na vyššiu teplotu, čím sa ničia baktérie. Žiadne konzervanty v ňom nie sú pridané.

Mlieko zahlieňuje – polomýtus

Práve zahlieňovanie je najčastejší dôvod, prečo ľudia mlieko zo svojho jedálnička vyraďujú. Doposiaľ však vedci neprišli na žiadnu priamu súvislosť medzi mliekom a zahlieňovaním. Problém však môže byť v tom, že mlieko, rovnako ako voda, zvyšuje produkciu slín. Mlieko spolu so slinami vytvárajú „zhluky“, ktoré sa nám môžu javiť ako hlien v tráviacom trakte.

Zopár mliečnych pikošiek

  • Kravské mlieko ochutnal človek po prvý raz pred 10 tisíc rokmi na území dnešného Afganistanu a Iránu.
  • Manželka cisára Nera verila, že kúpanie v mlieku zo somárov jej zabezpečí doživotnú krásu. Pre tieto potreby chovala až 500 somárov.
  • Jedna krava za svoj život vyprodukuje 350 000 pohárov mlieka.
  • Kravička svoj deň začína aj končí dojením.
  • Každoročne vznikne a začne sa predávať približne 1 000 nových mliečnych produktov.

Zdroj: www.farmflavor.com, www.nationaldaycalendar.com

Foto: Unsplash, Pixabay

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin

sledujte nás na:

FacebooklinkedininstagramFacebooklinkedininstagram