Medzinárodný deň bez mäsa, ktorého vznik sa datuje do Indie v roku 1986, upozorňuje na dôležitosť znižovania spotreby živočíšnych produktov a podpory rastlinnej stravy. Niekto ho spája aj s významným Dňom práv zvierat, zatiaľ čo iné organizácie si tento deň pripomínajú až 10. decembra.
Či už tak alebo onak, aj Medzinárodný deň bez mäsa nám pripomína, aká je téma živočíšnej spotreby komplexná a úzko prepojená so všetkým, čo sa okolo nás deje. Cieľom tohto dňa v kalendári je v podstate ukončenie intenzívneho chovu a zabíjania zvierat na potravinárske účely, ako aj zabezpečenie dôstojných podmienok pre ich život. Každoročne si ho spoločne so sviatkami Kataríny v slovenskom kalendári a Svetovým dňom odstránenia násilia voči ženám pripomíname 25. novembra.
Prečo si pripomíname Medzinárodný deň bez mäsa?
Hoci tento deň získal v posledných rokoch väčšiu pozornosť vďaka rastúcej popularite vegánstva a vegetariánskeho životného štýlu, Medzinárodný deň bez mäsa pôvodne vznikol na počesť Sadhu Vaswani Jayanti, narodenín pedagóga a silného zástancu vegetariánstva z Indie.
Počas svojho života sa venoval vzdelávaniu chudobných a založil takzvané Mira Movement, hnutie, ktoré si kládlo za cieľ vzdelávanie a posilnenie práv žien v spoločnosti. Sadhu mal na to, že sa narodil v roku 1879, mimoriadne pokrokové zmýšľanie. Hlásal myšlienku, že všetky živé tvory majú duše a zaslúžia si dôstojné, láskavé podmienky na život.
Dvadsať rokov po jeho smrti, v roku 1986, vyhlásili práve deň narodenín Sadhu nasledovatelia jeho myšlienky a pohľadu na svet za Medzinárodný deň bez mäsa. V 80. rokoch 20. storočia už myšlienku potreby ochrany životného prostredia podporovala široká verejnosť. A tak sa aj tento deň rýchlo dostal do povedomia a získal si svojich sympatizantov po celom svete.
Hlavný cieľ a posolstvo
Medzinárodný deň bez mäsa upozorňuje na dôležité etické otázky spojené s intenzívnym chovom zvierat, ich transportom a následným zabíjaním. Priemyselné poľnohospodárstvo sa často zameriava na maximalizáciu ziskov na úkor životných podmienok zvierat. Tento deň nám pripomína, že zvieratá sú cítiace bytosti, ktoré si zaslúžia dôstojné zaobchádzanie a za žiadnych okolností by sme na to nemali zabúdať.
Živočíšna výroba výrazne prispieva ku klimatickým problém, ktorým aktuálne čelíme. Produkuje značné množstvo emisií skleníkových plynov. Chov hospodárskych zvierat je tiež spojený s odlesňovaním, vysokou spotrebou vody a degradáciou pôdy.
Rastlinná strava má, naopak, preukázateľne nižší dopad na životné prostredie. Hoci dôsledky toho, keď by sme sa všetci stali vegetariánmi vedci zatiaľ dôkladne neprebádali. Existujú len odhady, aké environmentálne, sociálne, kultúrne aj ekonomické dopady na ľudstvo by to malo.
Čoraz viac ľudí dnes hľadá alternatívy k mäsu, čo odráža rastúci záujem o udržateľnejší životný štýl a ochranu planéty. Práve Medzinárodný deň bez mäsa nám pripomína, že aj malé zmeny – ako zaradenie jedného bezmäsitého dňa do týždňa – môžu mať pozitívny vplyv na naše zdravie aj planétu.
Vyzdvihuje reštaurácie, ktoré si dávajú maximálne záležať na svojom ekologickom prístupe k jedlu. Prečítajte si viac o tom, ako funguje ocenenie Zelená michelinská hviezda »
Ani konzumácia mäsa nie je čierno-biela
Pri tejto téme – teda konzumácii prakticky akéhokoľvek mäsa – často ľuďmi zmietajú veľmi silné emócie. Dá sa to pochopiť, zvieratá v nás vyvolávajú súcit a príjemné asociácie s prírodou. Preto je konzumácia všetkého „živého“ nielen fyzickou, ale sčasti aj emočnou záležitosťou.
Mnoho ľudí prejde na vegetariánsku či vegánsku stravu práve z etických dôvodov. Nedokážu konzumovať zvieratá, obzvlášť v dnešnej spoločnosti, keď produkcia mäsa dosahuje svoje vrcholy v histórii. Uvedomujú si, že na planéte je stále viac ľudí a chov zvierat na mäso prebieha často vo veľmi diskutabilných podmienkach.
Na opačnom póle spektra stoja zástancovia mäsitej stravy – občas až do takej miery, ktorá pre ľudské telo nie je zdravá. Práva zvierat či ich dôstojné podmienky na život považujú za bezpredmetné. Jediné, na čom im záleží je, zdá sa, veľký steak na tanieri (hyperbolicky povedané).
Tieto dve skupiny už desaťročia bojujú o to, kto má pravdu a koho názor je dôležitejší. A hoci patrím aj ja k veľkým milovníkom zvierat a dlhodobo sa zasadzujem za ochranu prírody ako takej, musím podotknúť, že ľudia patria k všežravým cicavcom. Celá téma okolo vegetariánstva je oveľa zložitejšia, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Aké riešenia a kompromisy ponúka moderná doba?
Ponúka sa jednoduché riešenie, ku ktorému by však museli byť naklonení všetci ľudia na planéte. Je ním striedmosť, ktorá je správna v každom ohľade, nielen pri konzumácii mäsa. Okrem ľudí, ktorých uhlíková stopa je pomerne nízka a skutočne žijú striedmym životom, sú tu však skupiny ľudí, ktorí konzumujú mäso niekoľkokrát denne. A potom aj skupiny chudobou ohrozených, ktorí majú mäso len raz do roka.
Striedmosť a cesta občasnej konzumácie mäsa z voľného chovu tak nie sú globálnym riešením – minimálne zatiaľ. Pri zapálenej ochrane zvierat občas zabúdame na ľudí z krajín 3. sveta. Tí nemajú dostatok stravy všeobecne. Zabúdame aj na ľudí ohrozených chudobou z ktorejkoľvek, aj nám blízkej krajiny, pre ktorých je napríklad farmársky dochované mäso cenovo nedostupné.
Pri prevzatí zodpovednosti za znižovanie environmentálneho dopadu musíme predovšetkým zvážiť nutričnú hustotu jednotlivých potravín. „Mali by sme hľadať potraviny s najvyššou nutričnou hodnotou na jednotku, ktorá je zároveň spojená s najnižším negatívnym vplyvom na životné prostredie. Napríklad analyzovať, aké živiny získavame zo 100 g danej potraviny a ako to koreluje s jej environmentálnym dopadom,“ vyjadril sa pre BBC Nigel Scollan, riaditeľ Institute for Global Food Security z Queen’s University of Belfast.
Ďalšie veci, ktoré môžete vziať do úvahy pri ochrane životného prostredia:
- Nahraďte aspoň jedno jedlo denne bezmäsitou alternatívou.
- Nákup mäsa od miestnych farmárov znižuje uhlíkovú stopu spojenú s dopravou a podporuje regionálnu ekonomiku.
- Tlak na zlepšenie podmienok vo veľkochovoch má skutočný etický aj environmentálny zmysel.
- Hydina alebo ryby z udržateľného rybolovu mávajú menší dopad na životné prostredie než hovädzie mäso.
- Naučte sa spracovávať celé zviera – od kostí na vývar až po menej populárne časti, ktoré môžu skvelo doplniť váš jedálniček.
Medzinárodný deň bez mäsa je príležitosťou na zamyslenie sa nad našimi stravovacími návykmi a ich dopadom na spoločnosť, životné prostredie a životy zvierat. Je to dôležitý moment na uvedomenie si, že aj malé kroky môžu prispieť k zdravšej a udržateľnejšej budúcnosti. Každé rozhodnutie, ktoré robíme, má potenciál zlepšiť život nielen nás samotných, ale aj životy zvierat a celej planéty.
zdroje: Cntraveller.in, Livingplanet.panda.org, Bbc.co.uk, Bbc.com
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na:
