Martina Valachová je človek, ktorého je potrebné poznať, keď chcete pochopiť presný obsah toho, čo vám hovorí. Ak nepoznáte jej myšlienkové toky, môže sa vám veľmi ľahko stať, že posúdite odpoveď úplne v inom kontexte ako bola myslená. Vzali sme ju na kus reči a ako vidíte, aj titulok je hneď na zamyslenie. Tento rozhovor si vychutnajte možno pri nejakom dobrom obede. Budeme sa snažiť urobiť vám spoločnosť. Začíname.

Martina Valachová skutočne zodpovedá slovnému spojeniu akčná žena. Nielen preto, že spolupracuje s portálom s rovnakým názvom, ale aj preto, že organizuje rôzne akcie a podujatia, vedie weby a popri tom všetkom sa neustále usmieva.

Martina, keď som ti poslala otázky, hneď prvá reakcia bola, že si ich aj tak upravíš. Prečo?

No to je takto. Tu i tam dostávam ponuky na nejaké mudrovačky. Väčšina portálov má pripravený okruh otázok. Ja tomu plne rozumiem. Vediem online Magazín 40plus.sk. A vždy sa je treba od niečoho odpichnúť. Temer pravidelne sa však stane, že vyjde plochý rozhovor. Tak radšej dopredu avizujem, aby sme na rozhovore zapracovali. Veď nech má dušu. Je to tak ako s jedlom. Ak do neho nedáte kus seba a lásky, tak nechutí. Takže asi preto.

Martina Valachová:

Titulok sme chceli opraviť, pretože porekadlo znie v skutočnosti inak.

K tomu porekadlu sa viaže príbeh. Váš portál je o jedle. O krajšej časti dňa, keď si všetci chceme a hlavne potrebujeme v tejto desne rýchlej dobe takzvane odfúknuť. No a ja som s jedlom nebola vždy zadobre. Viaže sa to k obdobiu puberty, keď mi otec povedal, že budem mať 100 kíl ako naša teta Anastázia z Vajnor. Tak ma to vystrašilo, že som sa takmer stala anorektičkou. Našťastie som sa stihla spamätať. No a predstav si, že niektoré veci sa tak podpíšu človeku v hlave, že porekadlo, ktoré každý pozná: Ráno múdrejšie večera som si ukotvila v hlave tak ako je v titulku. Ráno je múdrejšie večerať . V preklade nevečeraj, lebo budeš tučná! Možno dodnes by som ho takto chybne používala. No a raz som písala jeden článok do Slovenky a editorka mi ho vrátila, že tu máte chybu, Martinka. Nerozumela som. Až vtedy som prišla na to, že ten zdvihnutý prst môjho otca sa tak pretavil do môjho podvedomia, že som bola schopná preprogramovať si aj porekadlo.

Tak teda ako je to s tebou a jedlom?

Ja mám veľmi rada dobré jedlo. Priznám sa, že nemám čas si ho pripravovať. Takže sa stravujem často veľmi jednoducho. Napríklad som prišla na chuť pohánke. Je zdravá a dá sa pripraviť na slano aj sladko. Hlavne jej príprava trvá asi 3 minúty…a potom stačí pár minút počkať. Ak mám možnosť a nemusím variť, tak všetko od avokáda, rýb alebo špenátu. Toto milujem. A cviklu. Inak cvikla v sebe nesie gén mladosti. Odporúčam každému, aby si našiel cestu k tejto krvavočervenej zázračnici. V poslednej dobe sa môj muž začal inšpirovať Marcelom Ihnačákom a stvára v kuchyni jedlá, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani študovaný kuchár. A ja sa s radosťou pozerám a potom to, samozrejme, aj zjem.

Čo ty a reštaurácie? Máš nejaké obľúbené? Čo uprednostňuješ?

Pre mňa je podstatné, aby jedlo chutilo a bolo z kvalitných surovín. Ak by sme rozprávali o reštauráciách, ktoré ponúkajú aj klasické denné menu, tu mi záleží na tom, aby mali v rámci menu aj šalát. Asi najradšej mám caesar. Ak ma nič z ponuky neosloví, tak caesar to vždy istí.

Pred rokom som pravidelne chodievala obedovať v starom meste do reštaurácie Lochness Scottish Pub. Chutilo mi tam, od jari do jesene terasa. Obsluha rýchla a aj zavtipkovať vedeli. Na obed som sa vždy tešila. Dokonca mi vyšli v ústrety a šalát zaradili ako pevné jedlo v menu na každý deň. Keď som v Košiciach, pravidelne obedujem v TimeOut Restaurant&Café. Jedlo je naozaj kvalitné a čo je pre mňa podstatné, majú v rámci menu aj šalátový bar. Mojou obľúbenou reštauráciou, kde pravidelne absolvujem aj stretnutia s klientmi, je Marathon v Senci. Majú pestrú paletu jedál a vždy sezónne vychytávky. Osobne poznám majiteľa a celú rodinu, takže sa viem spoľahnúť na to, čo na tanieri dostanem. Odporúčam vyskúšať aj ich pizzu. Majú novú receptúru a dajakú špeciálnu múku (zabudla som názov a zloženie). Chutí to neskutočne. Rýchle občerstvenie veľmi nemusím, ale chcem upozorniť na chutné Bistrô u Donatky v Bernolákove. Robia výborné palacinky na slano aj na sladko. Ale aj zdravé takeaway menu. Od rána až do večera.

Martina Valachová:

Zo zahraničnej kuchyne je ktorá tvoja najobľúbenejšia?

Asi najradšej mám stredomorskú kuchyňu. Je zdravá a jednoduchá. Neprekombinovaná. Ryby, veľa šalátov. Zasýti tak akurát. Nemáte ten pocit preplnenosti ako zo slovenskej kuchyne. Mám rada aj čínsku kuchyňu. A z Ázie sushi. Na ňom by som inak vedela asi aj prežiť (musím povedať mužovi, nech sa to naučí – takto ďaleko sa ešte nedostal). Dovolenky väčšinou trávime v Chorvátsku, tu i tam v Španielsku alebo talianskych ostrovoch. Vždy tam schudnem, lebo sa neviem dojesť miestnych jedál postavených na zelenine vo všetkých obmenách a olivovom oleji.

Považuješ sa za milovníka typickej slovenskej kuchyne?

Halušky mám rada. Aj ich viem super pripraviť. Keď som niekde v Tatrách alebo na Liptove, nie je možné, aby som si halušky aspoň raz nedala. Potom síce musím viac behať, ale nevadí. Slovenské jedlá sú dosť kalorické. Boli tradične pripravované pre ťažko pracujúcich farmárov. Dnes sa toľko nehýbeme, takže obávam sa, že ak by som prešla na slovenskú kuchyňu, tak do polroka sa budem gúľať. A to by som teda asi naozaj bola ako naša teta Anastázia z Vajnor.  K slovenským reštauráciám ešte chcem dodať, že mám veľmi rada Krajinku pri Ružomberku a ich demikát. Ak pôjdete okolo, vyskúšajte. To je skutočná pecka.

Dnes sa veľa ľudí začína v oblasti (aj) domácej kuchyne a prípravy jedál orientovať na zero waste. Aký je tvoj postoj?

Nemôžem povedať, že by sme boli u nás doma dokonalí triediči, ale teda už pár rokov triedime plasty a teraz sme začali aj bio oodpad. Netvrdím, že niekedy nešupnem šupku z banána do klasického odpadového koša. Stane sa. Ale snažíme sa v tejto oblasti priložiť ruku k dielu. Som zo Senca. Máme tu obrovskú smradľavú skládku. Je to niečo strašidelné. Také memento, kam až dokáže ľudská hlúposť a chamtivosť po peniazoch zájsť. Je potrebný rýchly a hlboký prerod v hlavách ľudí v tomto smere. Takže ZERO waste síce ešte nie sme, ale snažíme sa. Vediem k tomu aj syna. A nielen v kuchyni.

Martina Valachová:

Čomu sa aktuálne venuješ? Čo ťa teší, baví, čo chystáš a z čoho máš radosť?

Posledné dva roky sa venujem svojej vlastnej agentúre JUICY. Orientujeme sa na oblasť marketingu, tvorbe vizuálnej ale i obsahovej prezentácie pre rôzne firmy. Tvoríme weby, content pre sociálne siete, ale aj pre klasické printové médiá či rádiá. Spolupracujem s Akčnými ženami a starám sa o riadenie projektov. Moderujem podujatie Akčný Speed Networking, ktorý získava čoraz väčšiu obľubu. Dáva mi to zmysel, pretože vďaka tomuto eventu viem prepájať rôznych ľudí z rozmanitých sfér.

Som spoluzakladateľkou Inštitútu Trvalého Rozvoja 40+, ktorý sme založili spolu s Andreou Trávničkovou, aby sme detabuizovali témy okolo uplatniteľnosti ľudí v elegantnom veku (rozumej po 40ke či 50ke) na trhu práce, ale vôbec aj v živote. Po 40ke začínajú mať ľudia iný pohľad na veci. Iné priority. Nik sa týmto témam komplexne nevenoval. Až som prišla do veku, keď mi headhunteri začali hovoriť, že ma nemôžu poslať na pohovor, lebo firmy hľadajú najmä manažérov do 40ky. Strašne ma to rozčúlilo. Bol to taký prvý spúšťač. Na jeseň minulého roku som si zobrala do hlavy, že chcem vybudovať portál, ktorý sa venuje rôznym témam z oblasti zdravia, práce, cestovania, podnikania, inšpirácií, ktoré by mohli zaujímať inteligentných a zrelých čitateľov po 40ke. Všetci ma upozorňovali, že to je veľké sústo. Online denník? Veľa času a energie. No, ale ja sa práce nebojím a ak mi veci dávajú zmysel, ťažko ma zastaviť. Veľmi sa teším, pretože sa podarilo vytvoriť tím spolupracovníkov z rôznych oblastí a už pol roka prinášame denne nový obsah a nové témy.

Nedávno som organizovala stretnutie, ako inak, pri dobrom jedle. Keď som dávala dovedna pozvánku, zistila som, že pravidelne pre nás píše 18 ľudí. Samé zvučné mená. Vždy, keď už nevládzem, tak ma niektorý z nich vzpruží a podporí. Ja sa zase na oplátku snažím propagovať ich prácu všade, kde sa to dá. Vytvárame takto vzájomnú podporu a synergiu. Pevne verím, že Magazín 40plus.sk bude onedlho platformou pre všetkých ľudí v elegantnom veku. Miestom, kde sa niečo naučia, inšpirujú, zamyslia, vzájomné si pomôžu alebo i zabavia. Na jeseň pripravujeme projekt STÁŽISTA. Ak ste videli ten film, tak my sa ho pokúsime pretaviť do slovenskej reality. Plus pripravujeme vydanie knihy – Návodník na reštart po 40ke. Teraz sme vo fáze hľadania inšpiratívnych ľudí, ktorí sú ochotní podeliť sa o svoje skúsenosti. Veď, ostatne, kliknite si na www.magazin.40plus.sk alebo na ktorúkoľvek sociálnu sieť. Spolu s tímom spolupracovníkov sa budem tešiť na spätnú väzbu.

Zdroj titulná foto: Jasna Bosnic Opavská

Zdroj foto: archív Martiny Valachovej






1 KOMENTÁR

Vložiť komentár