zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin

Aj vy sledujete televíznu šou Pečie celé Slovensko? Blíži sa záverečné finále a jednou zo súťažiacich, ktorí sa dostali medzi posledných 4 je aj bratislavčanka Lucia Piterka, ktorá sa prezentuje najmä svojou precíznosťou, náročným dizajnom a netradičnými chuťovými kombináciami. Ako sa do súťaže dostala, ako to celé zvládala popri malých deťoch, a čo plánuje do budúcna? Prečítajte si v našom rozhovore.

Ako si sa dozvedela o možnosti prihlásiť sa do tejto súťaže?

Všetko to začalo jeden večer, kedy mi kamarátka Andrejka poslala link na formulár PEČIE CELÉ SLOVENSKO, že či poznám túto show a či by som sa nechcela prihlásiť. V tom čase som ešte nepoznala túto súťaž, napriek tomu že vo svete beží už 10 rokov v 30 krajinách. Formulár som vyplnila s tým, že nič za to nedám, však aj tak sa mi asi nikto neozve. Po vyše týždni sa mi samozrejme ozvali. Vtedy ma zalial studený pot. Prvé kolo bolo robené telefonicky, kvôli karanténe, kde sme mali menší rozhovor a oni si pozreli moju tvorbu na sociálnych sieťach.

Po tomto kole ma pozvali na osobné stretnutie, kde boli zároveň kamerové skúšky a mali sme so sebou priniesť nejaký svoj sladký a slaný výtvor. Vtedy ma zalial ešte studenší pot, kde som sa zamyslela nad tým, že už to začína byť vážne. Ale myslela som, že na tomto kastingu určite neprejdem ďalej. Na Slovensku máme veľmi veľa šikovných hobby pekárov amatérov, voči ktorým ja som slabý odvar. Ale prešla som. Boli nadšení z mojich praliniek a mojich maľovaných toriet, ktoré som mala na sieťach. Nakoniec bolo kolo kastingov, kde sme museli aj piecť pred kamerami, ako keby sme už súťažili. Tu som si bola istá, že toto už nezvládnem. Pretože ja a kamery, odpovedanie moderátorom na otázky, to akosi u mňa nefunguje. Nie som extrovert a takéto niečo je pre mňa viac ako len vystúpenie z mojej komfortnej zóny.

Po castingu si sa predsalen dostala do samotnej show ako jedna z 12 finalistov. Aké to bolo?

Nakoniec som veľmi dobre zvládla aj tento kasting a dostala som sa do top 16 kandidátov. Keďže do show mohli postúpiť len 12 finalisti, kým sa začala show natáčať, museli sme trénovať podľa zadaní doma a posielať svoje výtvory na ohodnotenie. Čiže sme si skúšali súťaž na neostro v domácich podmienkach na časový limit. Až týždeň pred samotným natáčaním som sa dozvedela, že som vo finálovej 12. Sen sa stal skutočnosťou. 

Natáčalo sa to v krásnom prostredí kaštieľa v Bernolákove, kde sme aj kvôli pandémii museli byť izolovaní od rodín. Začalo sa točiť v máji a všetky kolá išli za sebou, len cez víkend sme mali prestávku, kedy sme mohli ísť domov. Pre mňa to bolo veľmi náročné, keďže mám malé deti vtedy 2,5r a 4,5r. Samozrejme na začiatku človek nevedel, ako ďaleko sa dostane, či vypadne hneď po prvom kole alebo sa dostane ďalej, koľko týždňov strávi bez rodiny. Deti som dala rodičom, manžel musel pracovať a okrem toho mal aj zdravotné problémy, pri ktorých by nebol schopný sám byť s deťmi. 

Ako prebiehali samotné kolá a aký bol harmonogram súťažných dní? Zrejme to na obrazovke nevyzerá až také náročné ako to bolo v skutočnosti.

Jedno kolo prebiehalo dva dni, prvý deň bola osobná a technická výzva a druhý deň kreatívna a vyraďovanie. Čiže sme boli od rána 7h do večera 20-21h v plnom nasadení. Ráno začínal styling, potom aj hodinu trvalo natáčanie nástupu do stanu, spustila sa výzva, po výzve sme čakali, kým sa nasnímajú naše výtvory. Následne sa robilo ich hodnotenie, kde porotkyne chodili a ochutnávali. Takéto niečo trvalo pri 10-12 ochutnávkach vyše hodiny. A nakoniec na záver dňa sme museli chystať suroviny a recepty na ďalší deň. Stalo sa, že na izbu som prišla aj po 21h. Prvé dva týždne boli naozaj veľmi vyčerpávajúce či už fyzicky, psychicky i emocionálne.

Okrem pečenia je Luciiným hobby aj maľovanie. Takúto stenu namaľovala svojim synom do detskej izby.

Pretože keď som prišla na víkend domov, nemala som kvôli deťom a domácnosti priestor na oddych, navyše som musela aj niečo trénovať na ďalšie kolo. Čiže jedeň deň za druhým od rána do večera bez prestávky. Prvé dva týždne som dosť bojovala sama so sebou, mala som pocit, že to už fyzicky nezvládnem. Ale potom som si akosi zvykla a viac si to užívala. A po troch týždňoch zase deti začali štrajkovať, starší syn mi do telefónu plakal, že už chce, aby som prišla domov. S týmto vedomím, že chýbam deťom, nebolo jednoduché súťažiť ďalej. Aj mi napadla myšlienka, či som dobrá mama, keď pokračujem ďalej. Ale túto otázku si asi kladie viac žien, ktoré majú náročnejšie profesie. Takže musela som sa nejako cez to preniesť. 

Ako to celé hodnotíš s odstupom času, keď sa už sama pozeráš na jednotlivé natočené a zostrihané relácie v televízii?

Napriek tomu to bol úžasný zážitok, bol tam skvelý tím od produkcie, perfektná atmosféra, nádherná skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem. Vznikli tam krásne priateľstvá, ktoré trvajú aj dodnes a verím tomu, že budú trvať a po odvysielaní show. 

Dostala si sa celkom ďaleko, z 12tich finalistov medzi aktuálne posledných štyroch (ďalej ešte nevieme v tomto čase :). Ktoré kolá si si najviac užila a čo ťa táto súťaž naučila, čo ti priniesla?

To, že sa dostanem až tak ďaleko, mi ani vo sne nenapadlo. Veľmi som túžila sa dostať až do piateho kola, kde bola halloweenska torta. Najviac ma bavili kreatívne výzvy, keďže rada modelujem a rada vymýšľam rôzne zaujímavé dizajny. Na druhej strane, vzhľadom na tie časové limity to bolo veľmi náročné, keďže ja som nikdy nešla na istotu jednoduchou cestou. A zase technické výzvy boli maja slabina, pretože sa tam zväčša robil recept z tradičnej slovenskej cukrariny, čo ja som nikdy nerobila – špice, laskonky, kornútky, bratislavské rožky… Ale doposiaľ sa mi celkom darilo, podarilo sa mi byť 3x na prvom mieste a viac krát v prvej trojke. Veľa som sa tu aj naučila nového. 

Až do semifinále som bola 3x pekárkou týždňa, z čoho sa veľmi teším, pretože pri takej konkurencii je to výborný výsledok. Moje obľúbené kolá boli folklórne, halloweenske a francúzske. Tie som si najviac užila. Uvidíme, ako sa mi bude dariť do konca show. :)

Aké sú aktuálne ohlasy na svoje vystupovanie, ako to vnímaš?

Samozrejme moje okolie mi veľmi fandí. Keďže patrím medzi tie tichšie povahy v rámci show, nemám až také veľké publikum z verejnosti. Resp. osoby, ktoré sa so mnou stotožňujú, neprejavujú až také reakcie na sieťach, ale zopár ich je a to ma veľmi teší. Nie som showman, viac sa sústredím na svoje výsledky. Ale čo ma veľmi mrzí, že sa nájdu aj hejteri. Je to smutné, ak sa ľudia vyjadrujú na vašu osobu neprajne, aj keď na to nemajú dôvod. Ale s tým som počítala od začiatku.  

S ktorými súťažiacimi si si najviac rozumela? Ste v kontakte naďalej?

Od začiatku sme v rámci ubytovania boli rozdelení na dve skupinky. Ja som bola s chalanmi a Magdou v kaštieli a dievčatá boli na apartmánoch a nemali sme možnosť sa po večeroch navštevovať a viac spoznať. Takže podľa toho som počas súťaže viac bola v kontakte s chalanmi. Počas show sme sa najviac podporovali s Marekom, Miňom a Vilkom. Po večeroch sme riešili recepty, postupy a radili si. Aj doteraz sme v intenzívnom kontakte.

S Katkou a Ingou som sa spoznala viac po súťaži, ale odvtedy sme takmer každý deň v kontakte. Obe sú veľmi talentované a šikovné baby s veľkým srdcom, veľmi som si ich obľúbila. A ešte aj Magda je pre mňa neuveriteľná v tom, čo robí vo svojom veku. Každý z nich je pre mňa v niečom svojom inšpiratívny. 

S Katkou je Lucia aj po súťaži v intenzívnom kontakte
Rovnako ako s Ingou. S oboma ju spája tiež to, že sú maminy malých detí, čo bolo tiež v súťaží náročné, byť od nich preč na dlhší čas.

Aké sú tvoje plány po skončení show?

Ešte neviem povedať. Medzičasom som bola na dvoch kurzoch v Paríži, kde som nadobudla nové skúsenosti. Veľmi sa mi páči maľovať na torty, to u nás na Slovensku nie je až také bežné, takže rada by som pokračovala aj týmto smerom. A ako bolo vidieť aj v show a aj v mojej tvorbe, oproti ostatným som dosť zameraná aj na kreatívne modelované viacposchodové torty. A samozrejme ručne vyrábané pralinky z kvalitnej belgickej čokolády. Pri nich sa tiež vyžaduje cit pre dizajn. 

Neplánuješ si otvoriť vlastnú cukráreň?

Momentálne nad tým neuvažujem, pretože Slovensko je veľmi malý trh, otvoriť si cukráreň je finančne náročná vec a v súčasnej dobe Covidu by to nebolo realizovateľné. Takže zatiaľ ostanem pri svojej hobby tvorbe a uvidíme, ako sa to všetko do budúcna vyvinie. 

Čo by si rada odkázala podobným nadšeným amatérskym pekárom a cukrárom ako si ty?

Momentálne sa spustilo prihlasovanie do druhej série, takže ak niekto rád pečie a chce svoje cukrárske schopnosti ukázať ostatným a zažiť nezabudnuteľné zážitky, nech neváha a prihlási sa. 

Kde ťa môžu tvoji fanúšikovia sledovať?

Moju tvorbu možete sledovať na instagrame @luciapiterka https://www.instagram.com/luciapiterka/ alebo FB https://www.facebook.com/MySweetHobby1 alebo pralinky https://www.facebook.com/PRALINE.boutique1 

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin

sledujte nás na:

FacebooklinkedininstagramFacebooklinkedininstagram