Po roku sme opäť vyspovedali bývalú súťažiacu zo šou Pečie celé Slovensko, ktorá sa dostala až do samotného finále. Lucia Piterka vynikala najmä maľovanými tortami a dezertami či v práci s čokoládou. Aj dnes je pečenie jej vášňou, no má oveľa viac skúseností. A to nielen vďaka účinkovaniu v šou, ale najmä vďaka jej neustálej chuti napredovať a posúvať sa vpred.
Lucka, ako hodnotíš svoje účinkovanie v šou Pečie celé Slovensko s takmer ročným odstupom?
Show Pečie celé Slovensko bol neuveriteľný zážitok, na ktorý spomínam takmer každý deň. Táto skúsenosť mi dala nielen krásne spomienky, ale i nové skúsenosti, naučila ma nové cukrárske techniky a hlavne, dala mi nové priateľstvá, ktoré pretrvávajú dodnes.

Kam ťa celá šou posunula, čo si vďaka nej získala, naučila sa?
Okrem nových techník ma show naučila vedieť si lepšie rozplánovať prácu a rýchlejšie pracovať. Našťastie v domácom prostredí to nie je pod takým časovým tlakom ako v stane :))))
Prezraď nám tvoj najobľúbenejší recept, ktorý si sa naučila v Pečie celé Slovensko
Je jeden dezert, ktorý mi najviac učaril, tento dezert navrhol jeden slávny francúzsky cukrár Cédric Grolet a je to Rubikova kocka. Je to mousse dezert, ktorý sa dá robiť vo všetkých možných príchutiach i tvaroch a dizajnoch – nielen ako kocka.
Čomu sa momentálne venuješ, čo je tvojou náplňou dní?
Momentálne som stále na rodičovskej dovolenke s menším synom. Takže rodina, dom a pomedzi to nejaké pečenie.
Vieme, že po skončení šou si bola v Paríži na kurzoch – čo to boli za kurzy, čo si sa na nich naučila?
Áno, ako darček k narodeninám som si zakúpila dva kurzy priamo v Paríži. Jeden bol o technike maľovania na torty, kde som sa naučila, aké sú najlepšie farby na poťahové hmoty a technika, ako správne maľovať. A druhý kurz bol pod vedením jedného známeho austrálskeho cake dizajnéra, ktorý vymyslel špeciálny poťahový maslový krém na torty, ktorý je výborný hlavne v lete, keď je dosť náročné, vzhľadom na vysoké teploty, vyrábať torty. Bola to krásna skúsenosť.
Ako sa dá toto všetko skĺbiť so starostlivosťou o rodinku?
Je to náročné skĺbiť s rodinou, pretože málokedy som cez deň úplne sama, väčšinou sa tomuto sladkému hobby venujem po nociach, keď mám kľud v kuchyni a nikto ma neruší. Častokrát to zaberá aj víkendy, takže sa snažím plánovať si to tak, aby som sa vedela venovať i deťom.
Sleduješ druhú sériu šou Pečie celé Slovensko? Máš už svojich favoritov / favorita?
Samozrejme sledujem, nevedela som sa dočkať, kedy sa to celé spustí. Opäť sa tam zišiel skvelý tím cukrárov amatérov, prežívam to s nimi, keďže som to prežila na vlastnej koži. Niekedy mám chuť si to znova zopakovať :) A favorita mám, ale neprezradím :)
Často pečieš doma niečo sladké alebo si skôr rada vychutnáš dobrý dezert niekde vonku?
Doma pre nás pečiem jednoduché koláče pre deti, ale nepreháňam to. Radšej ochutnám nejaký nový dezert v dobrej cukrárni.
Mohla by si nám odporučiť nejaké tvoje obľúbené cukrárne či kaviarne, kam rada zájdeš na koláčik či dobrú kávu?
Kávu som ešte nikdy v živote nemala, takže to vám neviem odporučiť. :) Ale dobrý francúzsky dezert si rada dám u Natachi Pacal, ktorú určite poznáte zo show, kde bola technickým poradcom v zákulisí. Už si vyberám, v ktorej cukrárni si dám dezert. Ale musím povedať, že za posledné obdobie pribudlo u nás na Slovensku celkom veľa dobrých cukrárni.
Určite máš pochodené aj iné ako Slovenské kaviarne a cukrárne, napríklad tie francúzske. Sú niečím výnimočné, majú niečo, čo na Slovensku chýba?
Počas štúdia na VŠ som mala možnosť študovať v Južnej Kórei a pamätám si, že i tam boli výborné cukrárne. Vždy, keď som išla okolo, zastavila som sa pri výklade a prezerala som si z diaľky všetky dezerty. Tam niektoré potraviny, ktoré my používame naslano, používali nasladko, ako napríklad z fazule robili nanuky či sladké pasty, ryžové koláčiky so sladkými plnkami, želatíny z aloe vera (v tom čase sme to poznali len v kozmetike). Dala som si tam raz jeden malinový monodezert a dodnes si to pamätám, že to bol jeden z najlepších, aké som kedy ochutnala. Kórejskí cukrári patria tiež medzi TOP k Francúzom či Rusom.
Francúzske dezerty sú charakteristické hlavne svojou precíznosťou, dizajnom a dôrazom na detail. Pri našich dezertoch, alebo skôr zákuskoch, sa na dizajn nekládol až tak veľký dôraz. Ale to neznamená, že by boli horšie alebo im niečo chýbalo. Poznám mnoho ľudí, ktorí by nikdy neuprednostnili francúzsky dezert pred napríklad likérovým špicom alebo krémešom. Posledné obdobie vidím, že poniektorí naši cukrári experimentujú s našimi tradičnými receptami tak, že im dávajú nový, zaujímavejší či menej tradičný dizajn. Čo sa mi veľmi páči, pretože naše tradičné recepty patria našim starým mamám, je to naša – dá sa povedať – ľudová tvorba a mali by sme ju odovzdávať ďalšej generácii.
Vieme, že tvojím snom je mať vlastnú čokoládovňu. Máš už aj nejakú konkrétnejšiu predstavu, alebo je to stále „vo hviezdach“?
Vzhľadom na to, aké je momentálne doba, môj sen je stále vo hviezdach. Ale uvidíme, čo budúcnosť prinesie.
Kto je pre teba vo svete pečenia a cukrárčiny inšpiráciou?
Nemám len jednu osobu, ktorá ma inšpiruje, je ich viac, niekto sa venuje viac dezertom, niekto viac tortám a niekto len čokoláde. Vo svete je veľmi veľa skvelých cukrárov, čokolatierov alebo skôr umelcov, pretože toto remeslo sa prenieslo už do umeleckej úrovne. Z čokolatierov rada sledujem Amaury Guichon, ktorý vám z čokolády vyrobí draka, žirafu, formulu…. Andrey Dubovik je úžasný v prálinkách, Meruyert Nursila je fantastická cake dizajnérka a už spomínaný Cédric Grolet je top cukrár pri monodezertoch.
A čo sa týka Cédrica, tak sme sa práve vrátili z Paríža, kde sme navštívili jeho cukráreň a mali možnosť ochutnať jeho tvorbu. Spolu s Katkou, Miňom a Ingou sme sa vybrali na výlet do Paríža, bolo to pre Katku prekvapenie k jej narodeninám, a spoločne sme si užii atmosféru veľkomesta, Eiffelovu vežu a navštívili cukráreň. Síce sa nám nepodarilo stretnúť so samotným Cédricom, ale jeho dezertom sme sa nechali inšpirovať.
Čo najradšej z cukrárskej tvorby robíš, sú to skôr torty, dezerty, zákusky alebo tie spomínané pralinky?
Najčastejšie robím torty, ale rada to obmieňam. Napríklad v období svadieb občas robím drobné sladké dezerty do sweet cornerov, pred Vianocami, Valentínom alebo Veľkou nocou zas pralinky. Ale tie torty majú najväčší podiel v mojej tvorbe. A to hlavne modelované a prípadne aj maľované, pretože nie každý má na to danosti. Napríklad teraz naposledy som robila tortu, ktorá mala byť vernou kópiou “magneťáku” z 80. rokov, kde som podľa fotografií vymodelovala tortu s váhou vyše 15 kg. Torta zožala veľký úspech.
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na: