Ľubomír Šmindák z projektu Chef from the Woods: Aj varenie v silnom vetre a krutom mraze má svoje čaro

612
Chef from the Woods
foto: archív Ľubomíra Šmindáka

Ľubomír o sebe rád tvrdí, že sa vareniu venuje odmalička a že pochádza z gastro rodiny. Dnes má 33 rokov, kuchárske remeslo vyštudoval a popri ňom založil aj úspešný projekt Chef from the Woods. V ňom sa venuje prírode a prezentácii jedál, zvykov a tradícií z rozličných slovenských regiónov.

Pochádza zo Spišskej Belej a regiónu Spiša zostal dodnes verný. Napriek tomu ho však vďaka jeho vareniu v lese a voľnej prírode poznajú naprieč celým Slovenskom aj v zahraničí. Chef from the Woods – teda šéfkuchár z lesa, nám prezradil, ako vníma svoje pobyty v prírode, kde čerpá inšpiráciu na desiatky outdoorových receptov, ale aj to, ako sa postupne učí vnímať, že to, čo robí, je skutočne výnimočné.

Na Instagrame sleduje váš profil @chef_from_thewoods viac ako 23 tisíc ľudí. Ako vám napadla myšlienka založiť si profil, kde budete uverejňovať jedlá a varenie v lese?

Táto myšlienka a projekt ako taký vznikli úplne spontánne, bez nejakého plánovania. V čase, keď som sa vrátil z 800 kilometrov dlhej pešej púte do Santiaga de Compostela som bol zvyknutý na dlhé prechádzky a doma som na ne chodil do lesa blízko nášho mestečka. Pri jednej z prechádzok mi napadlo uvariť si v lese niečo iné ako špekáčik či živánsku v pahrebe. Zbalil som si 2 kúsky mäsa, zeleninu, ktorú som našiel v chladničke, nafotil som si to a publikoval na sociálnej sieti. Mojim sledovateľom sa to zapáčilo, tak som to skúsil ešte párkrát a musím povedať, že to doslova vybuchlo.

Vaše recepty aj samotné jedlá vyzerajú fantasticky. Je kuchárske remeslo niečo, k čomu ste vždy inklinovali?

Ďakujem za milé uznanie mojej práce. V digitálnom priestore máme len zlomky sekúnd na to, aby sme zaujali, inak príspevok zapadne prachom. Preto sa snažím zaujať hneď na prvú.  Kuchárskemu remeslu som sa venoval od útleho detstva, nakoniec som vyštudoval strednú hotelovú školu vo Vysokých Tatrách. Toto remeslo sa v našej rodine dedí. Sme rodina kuchárov, čašníkov, cukrárov či mäsiarov. Gastro máme v krvi. :)

Málokto si dokáže predstaviť, koľko práce sa za kvalitne zostrihanými videami a krásnymi fotografiami skrýva. Ako ste sa učili pracovať s digitálnymi technológiami?


ODPORÚČAME VÁM:

Ste zákazník reštaurácií?
Pozrite si denné menu v okolí. Ste majiteľ alebo manažér reštaurácie?
Pridajte sa na portál Menučka
a uverejňujte tu Vaše menu.
Priama registrácia tu.

Veru, za kvalitnou fotografiou a videom je často veľmi veľa práce. 90 % fotografií, ktoré publikujem sú fotografie fotené na mobil. Občas do projektu prizvem aj profi fotografa. Profesionálne fotografie vždy oživia profil, no paradoxne, oproti amatérskej fotografii majú menšie dosahy. Od samého začiatku používam jednu jednoduchú aplikáciu Snapseed, v ktorej fotky upravujem a po tých pár rokoch už môžem povedať, že ju mám zmáknutú. :)

Stalo sa vám, že ste museli niektoré jedlá variť viackrát, pretože sa recept na prvý pokus nepodaril / nevyzeral reprezentatívne?

Stalo, a určite nie raz. Niektoré recepty chodím variť na niekoľkokrát. Som veľký perfekcionista, spokojný nie som takmer nikdy. :) Ďalším faktorom je svetlo. Oproti profesionálnemu štúdiu je outdoorová fotografia omnoho náročnejšia. Každú hodinu je svetlo úplne iné, do toho hry počasia často spôsobia to, že začiatok receptu vyzerá ako jar a finálnu fotku fotím v jeseni. Všetko má však svoje čaro. :)

Ako dlho priemerne trvá príprava hlavného chodu alebo polievky v lese?

Toto je vždy individuálne, niekedy aj príprava naoko jednoduchého receptu, pri ktorom si poviem, že bude trvať maximálne hodinu, mi zaberie dve alebo viac. V priemere sú to však 2 až 3 hodiny. Veľa času zaberá príprava dreva, udržiavanie a regulácia ohňa.

Chef from the Woods
foto: archív Ľubomíra Šmindáka

Čo bol teda najzložitejší recept, ktorý ste v prírode vyskúšali uvariť?

Osobne mám výzvy veľmi rád a tým, že som vyštudovaný kuchár, nepovažujem varenie za extra zložité. Zložité môžu byť podmienky pri varení. Niekedy je to náročné pri silnom vetre či krutom mraze, ale aj to  má vždy svoje čaro a práve takéto varenia sú nezabudnuteľné.

Existuje recept, čo by ste chceli vyskúšať, ale zatiaľ ste sa k tomu z nejakého dôvodu nedostali?

Popravde, mám wishlist, kde mi moji fanúšikovia píšu, čo by chceli, aby som navaril a z toho ja vždy niečo povyberám. Recept na lasagne sa tam objavuje veľmi často, no mne sa do toho nejak veľmi nechce. :D Asi sa však do toho budem musieť zahryznúť a splniť im toto prianie.

Pridávate do jedla aj ingrediencie priamo z lesa?

Určite áno, najmä v lete, počas ktorého je krajina plná rôznych darov prírody. Často používam bylinky, huby či lesné plody. Vtedy dostane pripravované jedlo dušu. :)

Chodíte do lesa sám? Po uvarení a zdokumentovaní si predstavujem rituál, kde si vynikajúce, ešte horúce jedlo v tichu zjete s krásnym výhľadom.

Sám chodím do lesa len veľmi výnimočne. Takmer vždy k sebe zavolám nejakého kamaráta. Je nám veselšie, pomôže mi nachystať drevo na oheň, zdokumentuje ma a ja ho za to dobre nakŕmim.

Váš profil je iný a medzi ostatnými sa zaručene nestratí. Napriek tomu sa naskytuje otázka – dokáže sa človek na Slovensku uživiť výlučne činnosťou na sociálnych sieťach?

Toto je otázka, ktorú dostávam veľmi často. Pravdupovediac dá, ale je to veľmi náročná cesta. Určite to nie sú tisíce eur, ako si možno mnohí myslia. Skôr je to príjem zo súkromných eventov, kde jedlá z ohňa pripravujem priamo u zákazníka na záhrade, chate či na firemnom večierku.

Ak by ste mali vymenovať 5 vecí, bez ktorých si varenie v lese neviete predstaviť, aké by to boli?

Tých vecí pre outdoorové varenie by bolo určite viac ako 5. Vždy so sebou nosím EDC (Every Day Carry) tašku, v ktorej je nôž, kresadlo na prípravu ohňa, smolné drievko, brezová kôra a ďalšie drobnosti, ktoré vedia zachrániť mnoho krízových situácií. Zvyšok sa vždy mení, ale taška je stále rovnaká.

Dostávate od ľudí často spätnú väzbu? Čo ich najčastejšie zaujíma?

Spätnú väzbu dostávam prakticky vždy. Mám skvelých fanúšikov, ktorí ma povzbudzujú a fandia mi. Niektorí sú pri mne prakticky od mojich začiatkov a sme v pravidelnom kontakte. Myslím si, že tvoríme skvelú komunitu milovníkov prírody a dobrého jedla. Ako každý tvorca obsahu, aj ja mám svojich hejterov. Tí vedia byť často veľmi krutí, ale naučil som sa žiť aj s nimi. Posúvajú ma vpred a aj vďaka nim sa vyhýbam rôznym chybám a situáciám, ktoré by mohli vzbudzovať vášne.

Čo by ste odporučili našim čitateľom, ktorí chcú povýšiť svoje varenie v prírode na vyššiu úroveň?

Náradie. Alfou aj omegou úspešného varenia, obzvlášť toho v prírode, je kvalitné náradie. V tomto segmente je niekoľko kvalitných výrobcov outdoorových riadov, určite je z čoho vyberať. Ak to človek s týmto koníčkom myslí vážne,  netreba zbytočne šetriť. Liatinové náradie, ktoré používam ja je náradie na celý život a trúfnem si povedať, pri správnej údržbe na niekoľko generácií. Mnohým fanúšikom som už poradil a viem, že tieto produkty, ktoré sme spolu vybrali im robia radosť.

Chef from the Woods
foto: archív Ľubomíra Šmindáka

V jednom rozhovore z roku 2021 ste spomenuli, že beriete do lesa aj cudzích ľudí a spoločne s nimi strávite príjemný čas, pretože cítite, že im chýba kontakt s prírodou. Dá sa k vám pripojiť ešte aj dnes?

Áno, toto je možno téma na samostatný článok. Za ten čas, počas ktorého toto všetko budujem, ma tento projekt veľmi veľa naučil a každý deň učí. Ukázal mi, že byť v prírode 80 – 100 dní do roka nie je pre každého úplná samozrejmosť. Že uvariť buchty na pare pri horskom potoku a západe slnka tiež nie je len také obyčajné, ako sa mne možno niekedy zdá. Mnoho ľudí v tomto nájde upokojenie, relax, nové, nezabudnuteľné zážitky alebo sa im pri horiacej vatre vynoria spomienky z detstva. S týmto sa stretávam, keď sprevádzam ľudí  na mojich lesných vareniach.

Práve pre toto chcem posunúť tento projekt o krok ďalej a organizovať niekoľkodňové oddychové pobyty v prírode spojené s varením na ohni, dobrou zábavou a výletmi. Spustiť to chcem na jar tohto roka, tak verím, že všetko dobre dopadne. :)

Čo pre vás osobne znamená dobré jedlo? Aké požiadavky musí spĺňať?

Ach :) To je krásna otázka. Mám rád silné, plné, výrazné chute, no nepreberám. Som vďačný za akékoľvek jedlo, ktoré niekto uvarí mne.  Aj keď niekde nie som úplne spokojný, keď to naozaj nie je úplná katastrofa, nesťažujem sa. Dobré jedlo by malo byť pripravené z čerstvých, a pokiaľ je to možné, tak z lokálnych surovín. Páčia sa mi jedlá s príbehom. Keď viem čo a od koho jem.

Našich respondentov sa pýtame na konkrétne podniky, do ktorých sa vždy radi vracajú. Ktoré podniky na Slovensku patria aktuálne k vašim srdcovkám?

Možno to bude znieť zvláštne, ale ja vôbec nie som reštauračný typ. Veľmi rád však navštevujem bistro Iba.Tu v Starom Smokovci, kde partička partička mladých ľudí robí svoju prácu naozaj srdcom. Na skvelú kávu si vždy rád zájdem do Espresso Baru v Spišskej Sobote.

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
Sledujte nás na Facebooku