Lenka Bartošová z The Pink Cappuccino: Taliansko je ako obrovský gastronomický lunapark

1719
The Pink Cappuccino

V internetovom priestore ju môžete poznať ako tvorkyňu profilu The Pink Cappuccino na Instagrame, donedávna tvorila aj vlastný blog. So svojím talianskym partnerom žije na striedačku v Ríme a na krásnej Sardínii a ako sama vraví, život v Taliansku sa pomocou krásnych fotografií snaží zachytiť cez ružové okuliare.

Kedysi bol jej profil zameraný na lukostreľbu, ktorej sa intenzívne venovala. K jej vášňam patrí fotografovanie, skvelé jedlo a v neposlednom rade aj cappuccino, ktoré sa dostalo aj do názvu jej profilu. Lenky sme sa opýtali na talianske jedlo, na jej najväčšie gurmánske zážitky a prezradila nám čo to aj o úsmevných talianskych tradíciách.

V Taliansku žijete už viac ako 15 rokov. Inklinovali ste k talianskej kuchyni aj predtým, ako ste sa rozhodli v tejto krajine žiť?

Cestoviny boli mojím obľúbeným jedlom, no pred 20 rokmi sme na Slovensku mali iný pojem o tom, čo sú to talianske cestoviny. Dávali sme do nich čo chladnička dala a pre istotu sme tam hodili aj kilo smotany. Bolo to príjemné prekvapenie, keď som zistila, že talianske cestoviny si v skutočnosti vyžadujú iba pár ingrediencií. Dôležitá je ich kvalita.

Na túto otázku iste odpovedáte často, ale v magazíne o gastronómii sa na to musíme spýtať. Položíme ju teda hneď na začiatku – v čom je talianske jedlo lepšie ako to naše?

Taliansko má jednu obrovskú výhodu oproti Slovensku, ktorou sú vždy čerstvé suroviny. Za to vďačí teplému podnebiu, čiže porovnávať sa je fakt veľmi ťažké. V čase, keď si tento rozhovor budú slovenskí či českí sledovatelia čítať, ja budem čistiť čerstvé artičoky na Sardínii, fľaškovať čerstvo vylisovaný olivový olej a onedlho zbierať mandarínky a pomaranče v sade u rodiny môjho Taliana. Slovensko má skvelú kuchyňu, inú, ale skvelú. Mne veľmi chutí aj tá naša.

Čo pre vás osobne znamená povestné talianske la dolce vita?

Spojenie la dolce vita nadobudlo za posledné roky trošku iný význam než bol ten pôvodný. Preto ho používam málo alebo vôbec. La dolce vita znamenalo ekonomický boom po druhej svetovej vojne. Ľudia začali žiť, plniť si sny, užívať si život. La dolce vita vzniklo na známej ulici Via Veneto v Ríme, kde slávni ľudia z celého sveta utrácali nekresťanské peniaze, pili, jedli, ukazovali drahé autá, šaty, šperky… Skôr by som použila frázu dolce far niente. Znamená to sladké ničnerobenie a v tom sú Taliani šampióni. Nech sa akokoľvek ponáhľajú, vždy si nájdu 5 minút na caffè! Jedlo je pre nich nekonečná téma, vedia sa o ňom baviť a hádať hodiny. Milujem to. (úsmev)

Dokázali by ste si zo všetkého, čo ste kedy ochutnali, vybrať jeden pokrm, ktorý vám najviac utkvel v pamäti?

Moje najobľúbenejšie jedlo boli vždy cestoviny s bazalkovým pestom. Trvalo mi 4 roky, kým som zistila, že som pasta al pesto de facto jedla 4 roky zle. V Ligúrii, odkiaľ pesto pochádza, sa je s čerstvými cestovinami, zemiakmi a fazuľkou. Pojedla som toho v Taliansku fakt veľa, keďže som bývala v rôznych častiach krajiny. Asi najkurióznejším jedlom bol jazvec. Žili sme v Alpách. Naša 80-ročná suseda mala blízko vinice. Jedného dňa prechádzala autom po vinici a jazveca nechtiac zrazila. Keď sa vrátila, vyhlásila, že snáď to nevyhodí a že sme pozvaní na obed. (smiech)

The Pink Cappuccino
foto: archív Lenky Bartošovej

Lenka, keby ste boli postavená pred gastronomickú voľbu, vybrali by ste si skôr slané či sladké jedlá, ktoré by sa objavovali na vašom tanieri?

Inklinujem hlavne k sladkým jedlám, no tie sú viac typické pre slovenskú kuchyňu. Talian by si v živote na obed nedal sladké jedlo. Takže by som zvolila sladké, ktoré by som vzápätí ľutovala, lebo by mi chýbali syry, cestoviny a šunky! Milujem gorgonzolu, taleggio, fontinu (všetky plesnivé a smradľavé syry), artičoky, polentu (tú z Valle d’Aosta, pretože všade ju robia inak) a mnohé iné potraviny. Zoznam by bol dlhý.

Pracujete v Ríme, no po predkoch vášho partnera ste zdedili dom na prenádhernej Sardínii. Ktoré miesto vám viac prirástlo k srdcu?

Miesto, ktoré mi najviac prirástlo k srdcu je Valle d’Aosta, odkiaľ pochádza otec môjho Taliana a kde sme žili skoro 5 rokov. Alpy v tej časti Talianska sú dychberúce. Je to malé údolie obklopené 4000 metrov vysokými štítmi. Milujem ten kraj. Bohužiaľ, práca nás donútila presťahovať sa do Ríma. Sardíniu mám tiež veľmi rada. Má krásne tradície a skvelé jedlo. Na mojom Instagrame vykresľujem Sardíniu inak, než sa vykresľuje bežne. More je súčasťou tohto ostrova, ale je to len malá časť identity Sardínčana. Ten skutočný život je v dedine, na poliach a v horách Sardínie.

Vo vašich príspevkoch často hovoríte, že Sardínčania sú ľudia tradície. Je vám niektorá z nich obzvlášť blízka?

Nie len oni. Tradície sa v Taliansku dodržiavajú dosť prísne. Samozrejme, nie vo veľkomestách ako Rím či Miláno. Človek sa musí dostať na vidiek. Sardínia je špecifická v tom, že je to ostrov, zle dostupný z kontinentu (ako zvyšok Talianska volajú Sardínčania). Bude to znieť asi veľmi zvláštne, ale z historického hľadiska Sardínčan nebýval pri mori. Vďaka častým vpádom dobyvateľov, ktorí prichádzali, ako inak, od mora. Sardínčan je vnútrozemský človek, dokonca by som povedala, že horský. Preto sa tu aj zachovalo veľmi veľa tradícií až doteraz. Veľmi sa mi páči karneval Mamoiada a prehliadka typických masiek ako Mamuthones a Isshohadores. Krásnou tradíciou je aj procesia Sant’Efisio, keď sa ulice Cagliari zaplnia lupeňmi ruží.

Ako ste spomínali vyššie, Taliansko = cestoviny. Platí naozaj, že tam na každom rohu dostanete chutné domáce cestoviny, ktoré niekde vzadu vyrába hlučná nonna?

Určite to neplatí. Ľudia sa ma vždy pýtajú, kde si môžu dať dobré cestoviny v centre Ríma, no pravda je taká, že neviem. Môj štandard je už niekde úplne inde a to je ten hlavný problém. Tam, kde sa dá odporúčam agriturizmy, kde je veľká pravdepodobnosť, že sa najete úžasne. Tiež odporúčam urobiť si cestoviny doma. Pasta fresca je moja obľúbená činnosť. Nápad vznikol, keď som si uvedomila, že v Ríme je problém kúpiť moju obľúbenú plnenú cestovinu zo Sardínie. Volá sa culurgiones. Obvolala som známych, povypytovala sa susedov na ostrove a pustila som sa do nich. A skromne poviem, že chuť bola skoro rovnaká ako tá, ktorú verne poznám z obchodíkov a reštaurácií na Sardínii. V našej dedine je mlyn, odkiaľ si kupujem múku z pšenice vypestovanej na ostrove. Chuť je prekvapivá. Úplne iná ako múky kúpené v supermarkete.

Vedeli ste, že...
...slovo agriturismo je spojením talianskych slov agricoltura (poľnohospodárstvo) a turismo (turizmus) Agriturismo je v podstate farma navrhnutá tak, aby prijímala hostí, či už na jedlo (obed a večeru), dovolenkové ubytovanie alebo kombináciu oboch.
The Pink Cappuccino
foto: archív Lenky Bartošovej

Máte precestované takmer celé Taliansko. Zachytávate nielen jeho vizuálne, ale aj chutné a voňavé krásy. V ktorom regióne vám doteraz najviac chutilo?

Práve preto, že mám Taliansko ako tak scestované, moja odpoveď je, že nemám konkrétny región, kde mi chutilo najviac. Taliansko je jeden obrovský gastronomický lunapark. Každý región má svoju typickú klobásu, syr, cestoviny, omáčky, mäsá… Je nemožné vybrať. V každom prípade som na jednoduché a chudobné jedlá. Ako napríklad zuppa valpellinenze z Valle d’Aosta. V tomto regióne sa kedysi piekol chlieb raz ročne (áno raz, maximálne dvakrát) a tak si ľudia povymýšľali rôzne jedlá, kde môžu použiť odstáty chlieb. Táto zuppa je vlastne odstáty chlieb zaliaty mäsovým vývarom, na tom kapusta a miestny syr fontina. To sa zapečie v rúre. Dokonalé comfort food, keď človek sedí uprostred Álp a za oknami sneží.

Taliansko poznáte ako rodená Talianka, hoci často tvrdíte, že napríklad v Ríme sa musí človek narodiť, aby doň dokonale zapadol. Napriek tomu tam žijete dlhé roky, hovoríte plynule po taliansky… Keby máte vybrať tri konkrétne talianske jedlá, ktoré by cestovatelia mali skúsiť, ktoré by to boli?

Vyberiem 3 jedlá na základe mojich chutí. Verím, že za týždeň by som vybrala 3 iné jedlá (smiech). Takže určite vyššie spomínané culurgiones. Sú to akési ravioli plnené zemiakmi, mätou a miestnym ovčím syrom. Potom by som vybrala bagna cauda, typický pokrm z oblasti Turína. Je to akýsi dip alebo omáčka, do ktorej sa namáča zelenina. Je robená zo sardiniek, oleja a kila cesnaku. Viete si predstaviť tú ťažkú vôňu a dlhé trávenie. Tretím jedlom je risotto alla milanese, s fakt kvalitným šafránom a správnym typom ryže carnaroli. Šafrán sa používa a pestuje aj na Sardínii, nie je teda šafrán ako šafrán.

Skladáme tu ódy na taliansku kuchyňu. Stretli ste sa počas rokov aj s jedlom, ktoré vám vyslovene nechutilo?

Jasné. Napríklad typická rímska trippa. To sú držky v paradajkovej omáčke (môj Talian toto jedlo zbožňuje). Našťastie som sa časom naučila jesť fakt veľmi veľa jedál. V Alpách je bežná divina, čiže som nemala na výber. Na Sardínii je typické konské, ovčie a oslie mäso. Nedostanete ho už tak bežne ako kedysi, ale v dedinách a v agriturizmách áno. Je to súčasť tradícií. Nejde tu o masovú konzumáciu. V tom je veľký rozdiel.

Pôvodne pochádzate z Košíc. Chýba vám občas slovenská kuchyňa a domov celkovo?

Chýba. Jednoznačne. To, že milujem Taliansko a taliansku kuchyňu neznamená, že Slovensko a Česko mám rada menej. Milujem všetky naše koláče, majonézové šaláty (tu majú majonézu takú plastovú), prívarky, fašírky a kopec iných jedál. Občas sa smejem, že ja by som si v pohode dala aj špagety s kečupom a syrom. Nevidím v tom problém.

Našich respondentov sa pýtame na konkrétne podniky, do ktorých sa vždy radi vracajú. Vy ste trošku špecifický prípad, ale môžeme to skúsiť. Vedeli by ste vybrať jeden obľúbený podnik v Ríme a jeden doma v Košiciach?

Mám, bohužiaľ minimálny prehľad o podnikoch v Košiciach. Keď som doma, som hlavne s rodinou. Ale naposledy ma moja mamka zobrala do relatívne nového podniku pri Urbanovej veži. Páčil sa mi ich minimalizmus a veľa okien so stolmi. Aj cappuccino bolo dobré. Myslím, že sa volá Saint Coffee Bistro. A veľmi sa mi páči Soupculture, skvelý nápad s polievkami to go. V Ríme som varená pečená v Panella a v Sant’Eustachio na Piazza Sant’Eustachio.

zdroj titulná fotografia: archív Lenky Bartošovej

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
referencie