Blog Lenivá kuchárka oslavuje čoskoro desať rokov. Veronika Čopíková za ten čas prešla od prvých receptov na blogu k trom úspešným knihám a práci na voľnej nohe. V centre jej tvorby však zostáva láska k jednoduchému, chutnému jedlu a spomienkam, ktoré sa pri ňom rodia.
- Rozprávali sme sa v čase, keď vyšla vaša prvá kuchárska knižka. Čo okrem vydania ďalších dvoch sa u vás odvtedy zmenilo?
- Blog Lenivá kuchárka tvoríte už takmer dekádu. Čo vás pri pohľade späť blogovanie naučilo o sebe a o jedle, čo by ste inak možno nezistili?
- Každý blog je živý organizmus. V čom sa podľa vás Lenivá kuchárka za tie roky najviac zmenila – ste viac blogerka, food influencerka, autorka knižiek alebo stále v prvom rade nadšená kuchárka?
- Určite ste si prešli lepšími aj horšími obdobiami – ako v každej práci. Ktorá fáza blogu bola pre vás najnáročnejšia a ktorá najviac naplňujúca?
- Už v začiatkoch ste pri tvorbe receptov mysleli aj na ľudí s alergiami či intoleranciami. Tých, ktorí potrebujú špeciálnu stravu je stále viac. Odrazilo sa to aj vo vašej tvorbe?
- Kto vás naučil fotiť a stylovať jedlo? Vaše grafické výstupy pôsobia profesionálne a lahodia oku.
- Silným hnacím motorom pre tvorcov je spätná väzba a nás by zaujímalo, či vás komentáre niekedy naviedli k úplne novému receptu, ktorý by vám inak nenapadol?
- Súčasťou práce blogerov, aj tých, ktorí tvoria recepty, je občas aj nepríjemný hate. Stretávate sa s negatívnymi komentármi a ovplyvňujú váš pohľad na kritizovaný recept?
- Darí sa vám udržať rovnováhu medzi tým, čo vy chcete variť/písať, a tým, čo vaši čitatelia očakávajú alebo vyhľadávajú?
- Stáva sa vám občas, že sa dostanete do povestnej slepej uličky a máte málo inšpirácie? Ako to vtedy riešite?
- Rokmi sa menia priority, chute aj postoje. Je niečo, čo ste kedysi odmietali zjesť či vôbec uvariť a dnes to máte rada?
- Ak by ste mali zostaviť menu, ktoré definuje vás ako autorku – výber 3-4 jedál, ktoré úplne odzrkadľujú vašu filozofiu varenia – čo by to bolo?
- V predošlom rozhovore ste prezradili, že tradičné slovenské jedlá rada upravujete podľa seba. Ktoré recepty napríklad prešli vašimi vylepšeniami?
- Nazrime trošku do budúcnosti. Aké sú plány, sny alebo výzvy Lenivej kuchárky do ďalších 10 rokov?
- Čo by ste rada odkázali novým generáciám foodblogerov, ktorí práve začínajú?
- Našich respondentov sa vždy na záver pýtame na konkrétne podniky, do ktorých sa radi vracajú. Prezradíte nám svoje srdcovky – reštaurácie, kaviarne či cukrárne, ktoré si zaslúžia pozornosť?
O jej začiatkoch a prvej kuchárskej knihe sme sa s Lenivou kuchárkou rozprávali už pred pár rokmi. Odvtedy pribudli nové recepty, knihy aj skúsenosti, no nadšenie pre jedlo a chuť posúvať blog ďalej zostali rovnaké.
Tentoraz sme sa rozprávali o tom, čo ju blogovanie naučilo, ako sa vyrovnáva s tvorivými prestávkami a čo by chcela odkázať novej generácii foodblogerov.
Rozprávali sme sa v čase, keď vyšla vaša prvá kuchárska knižka. Čo okrem vydania ďalších dvoch sa u vás odvtedy zmenilo?
Uplynulý rok som sa naplno venovala tvorbe tretej kuchárskej knihy, plnej nezabudnuteľných receptov od babičky. Manželova babička mi totiž okrem rád do života a krásnych spomienok na spoločné nedeľné obedy darovala aj jej zápisníky plné receptov.
Jednotlivé recepty som niekoľkokrát testovala a prispôsobovala súčasnosti a som vďačná za to, že som mala možnosť opäť si počas prípravy knihy zaspomínať na všetky dobroty, ktoré som vďaka nej ochutnala. A najmä na jej láskavosť a starostlivosť, ktorou nás počas života zahŕňala.
Tvorba kuchárskych kníh a spolupráca s mojimi obľúbenými značkami mi zároveň umožnili venovať sa oblasti gastronómie naplno, takže po rokoch práce v „stabilnom“ zamestnaní pracujem momentálne na voľnej nohe. Vydala som sa, presťahovala do iného mesta a som hrdá teta troch skvelých neterí, ktoré mi umožňujú opäť nazerať na svet so zvedavosťou a detskou radosťou.
Blog Lenivá kuchárka tvoríte už takmer dekádu. Čo vás pri pohľade späť blogovanie naučilo o sebe a o jedle, čo by ste inak možno nezistili?
Čochvíľa to veru bude 10 rokov odvtedy, čo som uverejnila môj prvý recept na blogu. Pri pohľade späť ubehli rýchlejšie, než by som čakala a mám trochu pocit, akoby tu foodblog Lenivá kuchárka bol so mnou odjakživa a stal sa mojou neoddeliteľnou súčasťou.
Blogovanie ma naučilo byť vytrvalou a trpezlivou, vychádzať zo svojej komfortnej zóny, skúšať nové veci a menej sa báť nepoznaného či zlyhania. A, samozrejme, naučilo ma veľa aj o jedle, o tom, ako písať recepty zrozumiteľne, ako pracovať so surovinami, servírovať jedlo, kde nájsť kvalitné sezónne ingrediencie, ako podporiť lokálnych pestovateľov a chovateľov, skvelé slovenské aj zahraničné značky a vyťažiť čo najviac z toho, čo nám ponúka trh a príroda.
Bez tvorenia Lenivej kuchárky by som určite nezistila, aké je stáť pred kamerou, ako aranžovať jedlo na tanieri tak, aby pôsobilo príťažlivo či ako zachytiť jedlo na fotoaparát.
Najlepšie slovenské foodblogy a účty: Digitálni kuchári, ktorých sa oplatí sledovať »
Každý blog je živý organizmus. V čom sa podľa vás Lenivá kuchárka za tie roky najviac zmenila – ste viac blogerka, food influencerka, autorka knižiek alebo stále v prvom rade nadšená kuchárka?
V prvom rade zostávam nadšenou kuchárkou, ktorá čím viac vie, tým viac vníma, že sa má stále čo učiť. A to je na tejto oblasti fascinujúce. Nespočetne veľa receptov z celého sveta, prístupov a techník k využitiu jednotlivých surovín, práca s koreninami, sezónnosťou a lokálnosťou. A spoznávanie sveta, ľudí a ich zvykov či tradícií.
Vďaka blogovaniu môžem načrieť do všetkého vyššie uvedeného, preto mám pocit, že aj napriek pár kreatívnym prestávkam ma práve blogovanie bude napĺňať ešte dlho. Zároveň som nesmierne rada, že som blogovanie mohla posunúť aj na ďalšiu úroveň – vydávanie kuchárskych kníh s receptami, ktoré doma milujeme. On-line receptáre sú super, ale keďže som veľkou knihomoľkou, nič sa za mňa nevyrovná listovaniu v knihe či kuchárke plnej receptov.
Určite ste si prešli lepšími aj horšími obdobiami – ako v každej práci. Ktorá fáza blogu bola pre vás najnáročnejšia a ktorá najviac naplňujúca?
Asi to bude jedna a tá istá činnosť – tvorba a vydanie kuchárskej knihy. Vytvoriť jednotlivé recepty, niekoľkokrát ich odskúšať a pridať k nim verzie bez lepku a laktózy. Čo najkrajšie ich nafotiť, napísať text k receptom tak, aby bol stručný a pritom zrozumiteľný a nevynechala som jediný krok v príprave.
Zvoliť dobre čitateľný typ písma s primeranou veľkosťou, aspoň desaťkrát prejsť celý text po zapracovaní korektúr, doplniť fotky ilustráciami na mieru, spraviť dizajn obálky a dúfať, že celá kniha vrátane obálky bude vo výsledku vyzerať rovnako pekne, ako pri prezeraní v počítači. Ale keď po roku práce držím v ruke prvý výtlačok mojej knihy, je to pre mňa ten najviac naplňujúci pocit na svete. (úsmev)
Už v začiatkoch ste pri tvorbe receptov mysleli aj na ľudí s alergiami či intoleranciami. Tých, ktorí potrebujú špeciálnu stravu je stále viac. Odrazilo sa to aj vo vašej tvorbe?
Keď som popri štúdiu pracovala v obchode so zdravou výživou, stretávala som mnohých zákazníkov, ktorým práve zistili alergiu či intoleranciu na niektorú ingredienciu v potravinách. Cítili sa trochu bezradne a mali pocit, že sú odkázaní na kúpu polotovarov, lebo pripraviť si doma jedlo či koláč bez lepku alebo laktózy bolo pre nich náročné. Mali pocit, že sa to ani nedá.
V tom čase ešte nebol v obchodoch taký výber produktov a internet nebol plný receptov pre „alternatívne“ stravovanie. Keďže ma viacerí čitatelia blogu oslovovali s otázkami, ako si recept upraviť tak, aby bol bez lepku či laktózy, pustila som sa do testovania a pretvárania receptov aj na bezlepkové či bezlaktózové varianty. A nakoľko ich stále pribúda, snažím sa postupne niektoré recepty na blogu rozšíriť aj o úpravy na verziu bez lepku a laktózy.
Kto vás naučil fotiť a stylovať jedlo? Vaše grafické výstupy pôsobia profesionálne a lahodia oku.
Ďakujem krásne! V tejto časti tvorby mi veľmi pomáha môj manžel, ktorý jedlo fotí a fotografie následne upravuje. Ja jedlo „aranžujem“ tak, aby vyzeralo vizuálne príťažlivo aj v hľadáčiku fotoaparátu. Prípadne tvorím scénu či stojím pred objektívom, aby to nebolo len o jedle, ale aj o tom, čo sa ukrýva za ním. Okamih, keď spomalíme a vychutnáme si dobré jedlo – osamote či s ľuďmi, ktorých máme najradšej na svete.
Pokiaľ ide o fotenie a stylovanie jedla, sme samoukovia, radi sa pozeráme na pekné fotografie, obrazy či scény a dopodrobna ich študujeme – čo sa nám na nich páči a prečo. A čím viac niečo robíme, skúšame a experimentujeme, tým prirodzenejšie nám to potom ide. Ale priznám sa, že celý proces stylovania a fotenia jedla býva niekedy ťažký oriešok aj po toľkých rokoch fotenia a určite máme čo zlepšovať.
Silným hnacím motorom pre tvorcov je spätná väzba a nás by zaujímalo, či vás komentáre niekedy naviedli k úplne novému receptu, ktorý by vám inak nenapadol?
Určite áno! Pri odpovedaní na komentáre si vediem on-line zápisník, do ktorého si zapisujem tipy na nové recepty a tiež úpravy už existujúcich receptov na blogu. Niekedy sa so mnou čitatelia podelia aj o rodinný recept či obľúbenú kombináciu surovín. Tú vyskúšam a v prípade dobrej odozvy pridám aj ku konkrétnemu receptu ako tip. A inokedy mám šťastie aj na milých sledovateľov, ktorí mi napíšu nejaký tip na jedlo, ktoré by chceli vyskúšať v mojej verzii.
Súčasťou práce blogerov, aj tých, ktorí tvoria recepty, je občas aj nepríjemný hate. Stretávate sa s negatívnymi komentármi a ovplyvňujú váš pohľad na kritizovaný recept?
S negatívnymi komentármi pri konkrétnom recepte sa niekedy stretávam. Na začiatku som mala vždy chuť daný recept spraviť znova, aby som si overila, že je s ním všetko v poriadku. Ale zároveň volím prístup, že sa vždy snažím s konkrétnou osobou prísť na to, kde mohla nastať chyba. Napríklad zámenou niektorej ingrediencie, zmenou veľkosti formy, či rozdielnymi rúrami.
Ak je kritika konštruktívna, rada recept opätovne otestujem, upravím, nafotím postup či doplním podrobnejšie detaily. Ak je to „len“ nepríjemný hate, ktorého zámerom je ventilovať frustráciu, odpovedám milo alebo s veľkou dávkou humoru, no predovšetkým s nadhľadom.
Darí sa vám udržať rovnováhu medzi tým, čo vy chcete variť/písať, a tým, čo vaši čitatelia očakávajú alebo vyhľadávajú?
Snažím sa na svojom blogu pokryť recepty, ktoré čitatelia vyhľadávajú. Ale zároveň pridávať aj také, ktoré možno nepoznajú, ale podľa mňa stoja za vyskúšanie. V tvorbe receptov mám však úplnú slobodu, tvorím to, čo doma bežne varíme a pečieme a tiež recepty, ktoré ma zaujmú a mám chuť ich vyskúšať.
Takýmto typickým receptom sú napríklad palacinky. Tie som vylepšila tak, aby boli tenké a jemné, netrhali sa a každému vyšla aj prvá palacinka. Naopak, napríklad taká kladdkaka, je netypickým dezertom, ktorý u nás dobre nepoznáme. Je to však skvelý a najmä rýchly koláč plný čokolády, ktorý pochádza zo Švédska.
Stáva sa vám občas, že sa dostanete do povestnej slepej uličky a máte málo inšpirácie? Ako to vtedy riešite?
Myslím, že sa u mňa striedajú fázy kreatívneho nadšenia a tvorby nových receptov, videí či príspevkov na sociálne siete s kreatívnymi pauzami. Vtedy skôr netvorím a dookola varím a pečiem len z mojich kuchárskych kníh a receptov na blogu.
Priznám sa, že ak sa nachádzam v povestnej slepej uličke a mám málo inšpirácie, nechám toto obdobie chvíľku plynúť. Oddych považujem za potrebný, aby som opäť mohla tvoriť so zápalom a radosťou. Toto obdobie našťastie nikdy netrvá dlho. Stačí ochutnať nejaký dobrý dezert v kaviarni a už na plné obrátky premýšľam nad tým, ako ho skúsim upiecť doma.
Rokmi sa menia priority, chute aj postoje. Je niečo, čo ste kedysi odmietali zjesť či vôbec uvariť a dnes to máte rada?
Napadá mi viacero receptov, ktoré z detstva nemám rada, ale po úprave na vlastnú verziu ich robím pravidelne. Napríklad plnená paprika. Tú som kedysi odmietala jesť i variť a dlho som si k nej hľadala cestu. Pamätám si na nevýraznú chuť paradajkovej omáčky a náplne v paprikách.
Potom som ochutnala plnenú papriku od svokry a bola taká výborná, že som si hneď vypýtala recept. Trochu som ho upravila – do omáčky pridávam čerstvé paradajky a zopár na prvý pohľad nezvyčajných korenín. A papriky plním väčším množstvom ryže, ktorá pri varení uvoľní do omáčky škrob. Vďaka tomu omáčku netreba zahusťovať múkou.
Ak by ste mali zostaviť menu, ktoré definuje vás ako autorku – výber 3-4 jedál, ktoré úplne odzrkadľujú vašu filozofiu varenia – čo by to bolo?
Ak by som mala vybrať len pár jedál, ktoré odzrkadľujú moju filozofiu varenia, teda „veľa radosti za málo starostí“, boli by to rozhodne rýchle a jednoduché jedlá.
Srdcu najbližšia mi je okrem slovenskej aj talianska kuchyňa. Takže často varím cestoviny s paradajkovou omáčkou a mäsovými guľkami. Tie sa dajú zamraziť a neskôr použiť ako základ do iných jedál, napríklad plnených placiek alebo chilli con carne. Alebo rizoto – hubové, tekvicové, cuketové, hráškové či paradajkové.
V mojom menu by určite nechýbali recepty na polievky, ktoré príjemne zahrejú a pripravia naše telo na hlavný chod večera. A aj keď sa otázka týkala len jedla, pridala by som aj nejaký dezert. Teraz na jeseň je to kysnutý slivkový koláč s mrveničkou, moravské koláče plnené tvarohom a ovocím alebo čokoládový koláč s olivovým olejom a kopčekom bieleho jogurtu.
V predošlom rozhovore ste prezradili, že tradičné slovenské jedlá rada upravujete podľa seba. Ktoré recepty napríklad prešli vašimi vylepšeniami?
Pri tradičných slovenských jedlách sa snažím zachovať ich základ, aby stále chutili tak, ako si ich pamätáme z detstva. Pridávam skôr jemné vylepšenia. Napríklad pri kysnutom ceste sa stáva, že rýchlo zoschne a na druhý deň už býva suchšie. Takže keď som napríklad tvorila recept na makový závin, snažila som sa pripraviť také kysnuté cesto, ktoré by bolo mäkučké aj na tretí deň.
Vylepšovala som aj zemiakový šalát, klasiku, ktorá neodmysliteľne patrí k vianočnému a veľkonočnému stolu. Moja verzia je lahodná a ľahká, do šalátu pridávam menšie množstvo majonézy, ktorú sčasti nahrádzam kyslou smotanou.
Nazrime trošku do budúcnosti. Aké sú plány, sny alebo výzvy Lenivej kuchárky do ďalších 10 rokov?
Pred pár rokmi sme sa presťahovali do iného mesta, a tak mám po rokoch snívania kuchyňu s ostrovčekom. Rada by som ju využila na tvorenie väčšieho množstva videoreceptov, v ktorých ukážem krok za krokom prípravu mojich obľúbených receptov.
V hlave mám ešte niekoľko nápadov na kuchárske knihy, ktoré by som chcela vydať. Už od detstva máme spolu so sestrou jeden sen, ktorý by sme si rady splnili. Vytvoriť miesto s dobrými koláčikmi, kávou a knihami, kde by ľudia radi trávili čas osamote s dobrou knihou v ruke, s rodinou i svojimi blízkymi spriaznenými dušami.
Čo by ste rada odkázali novým generáciám foodblogerov, ktorí práve začínajú?
Aby robili v oblasti gastronómie to, čo ich najviac baví a nie to, čo je práve v kurze. Trendy sa totiž neustále menia. Ak budú robiť len to, čo sa páči algoritmom sociálnych sietí, nebude ich to baviť. Vyhoria alebo stratia v tom víre sami seba a zmysel, pre ktorý s blogovaním či tvorením na sociálnych sieťach začali.
Našich respondentov sa vždy na záver pýtame na konkrétne podniky, do ktorých sa radi vracajú. Prezradíte nám svoje srdcovky – reštaurácie, kaviarne či cukrárne, ktoré si zaslúžia pozornosť?
Rada sa pravidelne vraciam do podnikov, ktoré spájajú skvelé jedlo, kávu či koláč s príjemnou obsluhou a sedením. Momentálne sú mojimi srdcovkami Wild Kitchen Modra a Micho Gusto, v ktorých sa vždy dobre najeme.
Do kaviarní Soren, Goriffee a Baryk chodíme na skvelú kávu. Do Le Miam a Gizmi Cakes zase na francúzske dezerty, keď chceme niečo osláviť alebo otestovať nové kombinácie chutí a trochu sa inšpirovať.
