KVALITNE A ZBLÍZKA: Prečo by sme sa mali zamerať na lokálne produkty?

1691

Niekde na začiatku by mala byť zdravá pôda

Pôda je prostriedkom vytvárania vyvážených ekosystémov a citlivý prístup k nej je kľúčom k trvalej udržateľnosti. No všetci môžeme vlastnými očami vnímať, v akom stave je aktuálne pôda na Zemi. Z veľkej väčšiny je ubitá a suchá, na obrovských poliach chýbajú vetrolamy. A na takýchto industrializovaných plochách nenájdeme ani stopu po burine. Prečo asi?

Pomôžu malí farmári a remeselní výrobcovia

Na druhej strane, pretransformovať pôdu do stavu ručnej obrobiteľnosti trvá niekoľko rokov. A na to treba trpezlivosť. Takáto pôda je však na rozdiel od tej konvenčne obhospodarovanej kyprá, zadržuje vlahu, má bohatý mikrobiologický profil a obsahuje veľa živín. Kvalita produkcie je väčšinou neporovnateľne chutnejšia. Takýmito benefitmi pre konzumenta aj prírodu však dokáže svojou aktivitou prispieť hlavne malý farmár. To je ten, ktorý žije svojou prácou, svoju energiu vkladá do pôdy a s láskou a čo najviac prírode verným spôsobom sa stará o rastlinky, s ktorými sa neskôr, keď vyrastú do svojej plnej krásy, stretneme na trhoviskách a v tržniciach, prípadne v niektorých obchodoch alebo vo vlastných záhradkách. A to si vyžaduje čas. Kvalita sa totižto urýchliť nedá.

S ochranou biodiverzity súvisí aj téma domácich potravín, ktorá v dnešnej dobe rezonuje na celom svete. Aj svetové šéfkuchárske hviezdy ako Gennaro Contaldo, Jamie Oliver či Massimo Bottura nabádajú ľudí, aby podporovali farmárov vo svojom okolí, ktorí z dôvodu koronakrízy zápasia s nedostatkom odbytu. Uprednostnením tých lokálnych podporujeme nielen malých farmárov, ale aj remeselníkov v dobe, kedy to najviac potrebujú – aby oni neprišli o svoju prácu a my o možnosť výberu.

Podľa Anetty Vaculíkovej, autorky niekoľkých publikácií o stravovaní a ambasádorky Food Revolution Jamieho Olivera, je najvyšší čas, aby sme si uvedomili, že lokálne potraviny by mali tvoriť väčšinu nášho jedálnička z viacerých dôvodov. Anetta tvrdí, že pestrá a plnohodnotná strava oveľa lepšie zasýti aj uspokojí chuťové poháriky: “Kupujme celozrnné produkty, rôzne druhy obilnín, menej mäsa, lacné, nutrične bohaté a zároveň naše tradičné strukoviny, kvalitné mliečne produkty, veľa veľa čerstvej zeleniny a sezónneho ovocia. Je to investícia do seba. Neskôr nebudeme musieť vynaložiť toľko finančných prostriedkov na liečbu alebo iné ozdravovanie organizmu. Sezónne potraviny sú navyše často lacnejšie ako tie dovozové alebo skladované. A je to tiež aj ekologickejšie riešenie. Každý, kto hľadá kvalitu a obľubuje tradície, by sa mal preto zamerať na lokálnych producentov. Či už v obchodných sieťach alebo, ideálne, ich vyhľadať a podporiť napriamo.

Je samozrejme naivné tvrdiť, že malé farmy a iba remeselníci dokážu vyprodukovať potravu pre všetkých obyvateľov Zeme, no v agrosektore by v každom prípade nemala chýbať rovnováha. Jedine veľký počet malých farmárov a remeselných výrobcov potravín totiž dokáže pomôcť biodiverzite, znovunastoliť rovnováhu v prírode a dať tak ľuďom možnosť výberu.

K tomu je potrebný uvedomelý spotrebiteľ. Nie každý to však vníma a stále len veľmi málo ľudí robí niečo preto, aby to tak nebolo. Petra Molnárová, zakladateľka združenia Slow Food Pressburg zaoberajúcim sa témou lokálnych potravín, tvrdí, že, veľa ľudí bohužiaľ jedáva nekvalitné potraviny, uprednostňuje stravovanie vo forme rýchleho občerstvenia, doma takmer nevarí a nezakladá si na zdravom životnom štýle”. Osveta v tejto oblasti je úlohou celosvetového hnutia Slow Food ako aj projektu Food Revolution. Na zmenu pritom stačí tak málo – otvoriť oči a chcieť.

Chcem zmenu

Možností, ako sa dostať ku kvalitným potravinám, je totiž hneď niekoľko. Ako prvú uvedieme tú najjednoduchšiu, ktorá síce zabezpečí len malú časť toho, čo by sme v sezóne potrebovali, ale je u konzumentov stále obľúbenejšia: pestovanie byliniek, zeleniny, drobného ovocia na balkónoch, terasách, v predzáhradkách, alebo vo vyvýšených záhonoch v mestských vnútroblokoch. Takýmto pestovaním pokryjeme časť rodinnej spotreby a v lepšom prípade ostane aj pre známych, či susedov.

Ako (si) môžeme pomôcť?

V mestách síce nie je tak bohatý výber, ale v okrajových častiach pri troche snahy nájdeme drobných pestovateľov, chovateľov a v rámci mesta má prevádzky veľa remeselných výrobcov ako pekárov, cukrárov, či mäsiarov. Ľudia žijúci na vidieku majú v tomto prípade výhodu. Stačí sa však poobzerať na stránkach ako Lokálžrawetz alebo Lokálny trh, kde si podľa typu produktu môžeme vyhľadať farmárov a producentov v našom okolí a na celom Slovensku. Vzácne kontakty na pestovateľov, chovateľov a drobných výrobcov, ktorí sú nositeľmi Regionálnej značky kvality, sú dostupné aj na internetových stránkach Miestnych akčných skupín. Mnohí pestovateli, chovatelia a výrobcovia sa presunuli do online priestoru a začali vznikať virtuálne trhoviská, odbytové a ponukové skupiny v rámci sociálnych sietí, ľudia sa začali viac zaujímať o to, kde svojich dodávateľov nájsť, ako sa k nim dostať a zabezpečiť si tak pravidelné zásobovanie kvalitnými produktami z najbližšieho okolia.

Petra Molnárová, ďalej tvrdí, že je najlepšie “nakupovať priamo na farme, u pestovateľa, či chovateľa, zájsť si do miestnej pekárne, či cukrárenskej výroby, ktorá má vlastnú predajňu a kde máme možnosť sa s týmito ľuďmi porozprávať, nazrieť do výroby, alebo sa rozhliadnuť po farme”. Samozrejme, že nie všade je takáto návšteva možná a keď aj je, tak treba rešpektovať na to určené hodiny, aby sme svojou prítomnosťou nenarúšali chod farmy, alebo výrobu.

V mestách máme zároveň takúto možnosť na trhoviskách a v tržniciach, aj keď je pravdou, že nie všetci, ktorí ich prevádzkujú, prihliadajú na výber predajcov, na kvalitu a hlavne na pôvod ponúkaného tovaru. Tak sa môže stať, že v hlavnej letnej sezóne, keď je výber sezónnej zeleniny a ovocia aj v našich končinách veľký, kúpime produkty v dobrej viere, že sú lokálne, od priekupníka. Na druhej strane to môže byť práve výzva pre nás, aby sme viac na trhu s predajcami komunikovali, pýtali sa ich na to, kde a ako pestujú, či chovajú. Chutnajme, porovnávajme, produkty spracovávajme a po čase si na trhoch svojich obľúbencov s istotou nájdeme.

Riešenie? Komunitou podporované poľnohospodárstvo a malé rodinné farmy

Stále väčšej obľube sa tešia partnerstvá medzi konzumentami a farmármi. Najznámejším na Slovensku je  systém Agrokruh, za ktorým stojí malý farmár Ján Šlinský. Financovanie je založené na systéme komunitne podporovaného poľnohospodárstva, v rámci ktorého záujemcovia o prednostný odber zeleniny zložia bezúročnú pôžičku so splatnosťou o niekoľko rokov. Zárukou kvality pre spotrebiteľa je priamy odber, komunikácia s pestovateľom a záruka kvalitnej lokálnej, sezónnej a čerstvej zeleniny za ceny konvenčnej zeleniny. Tento systém vyžaduje minimálne dva hektáre pôdy, ktorá je tvorená z ekoprodukčnej a ekostabilizačnej plochy a základom celého princípu je rameno na elektrický pohon, ktoré sa otáča dookola a je schopné vykonávať všetky potrebné úkony na obrábanie pôdy šetrným spôsobom nielen k životnému prostrediu, ale aj k farmárovi.

Samozrejme, že v dobe pandémie sa mnohé z hore uvedených možností, ako sa dostať ku kvalitným lokálnym produktom, obmedzili, ale kvalita ostala pre tých, ktorí naozaj chcú, je aj nateraz prístupná. Veľa, predovšetkým drobných pestovateľov a chovateľov, pre ktorých boli jediným miestom odbytu trhoviská a tržnice, ostalo na chvíľu odrezaných od svojich zákazníkov, čo v začiatku tohtoročnej sezóny spôsobilo menšiu paniku a obavy. Našťastie to trvalo len krátko a pomaly sa vracia život aj na miestne trhoviská.

Zdroj fotiek: Kniha Čo na srdci to na jazyku, Fortuna Libri, Lucia Jesenská, Archív konferencie Degustorium

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
referencie