Kultivované mäso a hmyz na tanieri: Ako bude vyzerať jedlo budúcnosti?

1088
foto: Canva
zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterpinterestlinkedinFacebooktwitterpinterestlinkedin

Populácia ľudstva sa neustále vyvíja. Nemyslíme tým len to, že sa posúva vpred, vymýšľa nové technológie a uľahčenia bežného života. Vyvíja sa aj náš počet na planéte, ktorý tento rok presiahol neuveriteľných 8 miliárd. Je čas začať myslieť na to, ako bude vyzerať jedlo v dohľadnej budúcnosti tak, aby vystačilo pre všetkých.

Existuje totiž viacero odhadov a všetky sa zhodujú v jednom bode. Približne do roku 2050 nás bude na planéte minimálne o dve miliardy viac. Znamená to viac ľudí v mestách aj na dedinách, zmenšovanie poľnohospodárskej pôdy, viac hladných krkov a viac spracovaných potravín, aby tie hladné krky nasýtili.

Ľudstvo potrebuje bielkovinu

Výživoví poradcovia a v dnešnej dobe už prakticky ktokoľvek, kto sa zaujíma o pôvod vlastnej energie, vie, že na prežitie potrebujeme energiu. Naším palivom je jedlo a cenné sú pre nás najmä bielkoviny (rozhodne však nepodceňujeme význam všetkých životne dôležitých látok). Najľahšie stráviteľná a získateľná bielkovina bolo pre nás odjakživa mäso.

Odkedy sme začali vzpriamene chodiť a objavili sme oheň, mäso pre nás predstavovalo stabilný zdroj energie. Nebolo ho na stole veľa, no stačilo to na to, aby sme si ako ľudia doplnili potrebné živiny a dokázali fungovať aj v kedysi veľmi náročnom fyzickom režime. Prečo to vtedy nebol problém a dnes už mäso problém je?

Musíme sa zamyslieť nad udržateľnosťou

Odpoveď je jednoduchá – je nás priveľa. Okrem toho sme vďaka industrializácii dokázali neuveriteľne rýchlym tempom znásobiť výrobu a spotrebu mäsa. Ani sme sa nenazdali a táto rýchlo rastúca továreň na produkciu mäsa, najmä toho hovädzieho, začala mať katastrofálne dopady na našu klímu.

Jednoducho povedané, spôsob, akým aktuálne jeme a žijeme, je pre budúcnosť nepredstaviteľný. Sedavý spôsob života a nesprávny pomer prijatých kalórií vedie často k veľkým zdravotným problémom celých národov. Jeden problém je však nadnárodný. O chvíľku nás bude toľko, že súčasný spôsob prakticky neobmedzeného stravovania bude neudržateľný.

foto: Canva

Do roku 2050…

Je to takmer o 30 rokov, prečo by sme sa nad tým mali zamýšľať už teraz? Pretože ak sa nezamyslíme, nútená zmena môže prísť oveľa skôr a radikálnejšie. Do roku 2050 budú práve laboratórne pestované mäso, hmyz s vysokým obsahom bielkovín, morské riasy a orechy najudržateľnejšími zdrojmi bielkovín na podporu zdravia čoraz viac rastúcej populácie.

Rastúce teploty spôsobené emisiami skleníkových plynov v priebehu nasledujúcich 100 rokov budú mať už do roku 2050 významný negatívny vplyv na naše zásoby potravín. Výnosy a dostupnosť plodín klesnú a ceny potravín neúmerne stúpnu.

Nahradenie džungle a lesov pastvinami pre dobytok (ako sa to deje aktuálne) nie je trvalo udržateľnou možnosťou. V skutočnosti predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo, ktorého dôsledky už vidíme. Dobrou správou je, že práve alternatívne produkty môžu ľuďom poskytnúť proteín, ktorý potrebujú, s oveľa menším dopadom na životné prostredie.

Nech sa páči, menu z budúcnosti

Jedlo budúcnosti bude určite vyzerať inak ako dnes. Zmení sa ponuka v supermarketoch a koncový produkt, ktorý dostaneme na stôl, bude mať tiež odlišnú tvár.

Číslom jedna je takzvané kultivované mäso. Ide o skutočné mäso vyrobené zo živočíšnych buniek a nie zo zabitých zvierat. Hoci je toto odvetvie stále v plienkach, väčšina predpovedí považuje mäso vypestované z buniek za proteínovú možnosť, ktorú ľudia nakoniec prijmú na globálnej úrovni. „V porovnaní s konvenčným mäsom má kultivované mäso nižšiu uhlíkovú stopu a má skutočný potenciál pomôcť znížiť globálne otepľovanie,“ píše portál Steakholdersfood.com.

foto: Canva

Pravdepodobnou bežnou voľbou číslo dva bude hmyz. Môže byť cenným zdrojom bielkovín, vitamínov a aminokyselín pre ľudí a je oveľa dostupnejší ako dobytok. Cvrčky, múčne červy a kobylky – na čo máte viac chuť? Chov hmyzu môže tiež znížiť vplyv iných zdrojov živočíšnych bielkovín na životné prostredie a je v mnohých častiach sveta nevyhnutný na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti v budúcnosti.

Jedlo budúcnosti je prakticky bezmäsité

Podobne ako hmyz, aj morské riasy obsahujú živiny, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie ľudí z budúcnosti. Sú bohaté na vlákninu, majú vysoký obsah bielkovín a dajú sa rýchlo vypestovať len s minimálnym vplyvom na životné prostredie.

Ďalšou skvelou voľbou a doplnkom stravy budú orechy. Majú vysoký obsah vlákniny, bielkovín a minerálov. Napríklad aj také tigrie orechy (šachor jedlý), ktoré však v skutočnosti orechmi nie sú, zažívajú v súčasnosti na západe populárnu obnovu, najmä medzi ľuďmi, ktorí trpia potravinovými alergiami. Neobsahujú laktózu, lepok ani fruktózu.

V neposlednom rade sa bude obrovskej obľube tešiť vegánstvo. Stane sa takmer nutnosťou, no predpokladá sa, že vegánske náhrady budú čoraz viac chutiť ako ich živočíšni súrodenci. Rastlinné náhrady mäsa a živočíšnych produktov zažívajú už dnes obrovský boom, a úplne právom. Sú nielen chutnou, ale často aj zdravšou a environmentálne zodpovednejšou voľbou čoraz viacerých jedincov.

sledujte nás na sociálnych sieťach:
FacebookpinterestlinkedinyoutubeinstagramFacebookpinterestlinkedinyoutubeinstagram

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterpinterestlinkedinFacebooktwitterpinterestlinkedin