Bibiána Čermáková je koučka a kariérna poradkyňa, ktorá odhaľuje skrytý potenciál a pomáha mladým nájsť ich pravú kariérnu cestu. Skúsenosti z učiteľstva a využitie psychologických postupov jej pomáhajú zmeniť klientovo vnímanie samého seba aj jeho návyky. Dnes však v rozhovore na chvíľu odbočíme od práce, ktorá ju napĺňa a pozrieme sa na ďalšie potešenie v jej živote – fantastické jedlo.
Ako milovníčka dobrého jedla vie Bibiána oceniť nielen kvalitné suroviny, ale aj finálny výsledok a celkovú atmosféru spojenú so stolovaním. „Jedlo je pre mňa láska na prvý hryz, najmä to talianske. Ak by sa moja láska k cestovinám dala premeniť na energiu, mohla by poháňať menšie mesto,“ prezradila nám so smiechom.
Bibiána Čermáková so svojim tímom pomáha mladým objaviť svoje silné stránky a nájsť správnu cestu v živote. V poradenskom centre Younique spája psychologické testovanie s koučingom a učí, ako využiť potenciál mozgu na dosiahnutie cieľov. Prostredníctvom projektu JOBCAST predstavuje povolania, ktoré mladých najviac zaujímajú.
Bibiána, začnime dnes rozhovor trochu netradične odporúčaniami. Máte svoje overené reštaurácie, na ktoré nedáte dopustiť?
Ak by sa dalo, jedla by som aj každý deň v reštaurácii Certo v Bratislave (bývalé Da Cono v Zuckermandli). Je to taký malý Rím pri Dunaji. S deťmi ideme radi do Mintu v Ružinove a priznám sa, mám rada aj croissant a kávu z McDonald’s. Táto raňajková kombinácia v ich podaní je návyková. Možno aj preto, že v McDonald’s na Račianskej sa s mužom zastavíme často ráno cestou do škôlky. Personál nás už pozná a vždy prehodíme pár slov (úsmev).
Mám aj jeden čerstvý, veľmi intenzívny zážitok z japonskej reštaurácie. Nedávno som mala možnosť navštíviť podnik Rokkiu v Starom Meste. Veľmi som chcela ochutnať originál japonskú kuchyňu a jedlo bolo skvelé. Krásne naservírované, dokonale ochutené. Odporúčam.
Ako ste na tom s varením? Je to pre vás hobby, relax alebo skôr len povinnosť, ktorej sa občas nevyhnete?
Varím, aj keď oveľa radšej pečiem. Ak by to bolo na mojich deťoch, varila by som dookola 5 druhov jedál. Rada skúšam variť jedlá, ktoré sa mi páčia v nejakej kuchárskej knihe alebo časopise. Ak sa mi nad obrázkom nového jedla zbiehajú sliny, neváham utekať nakúpiť potrebné suroviny a variť aj hneď.
Pri skúšaní nových receptov z kníh alebo z internetu človek často zažije nečakané situácie, občas aj úsmevné. Viem to z vlastných skúseností.
Rozhodne je to tak. Raz, ešte dávno, som robila jahodový koláč a namiesto cukrom som ho posypala soľou. Moji rodičia ho vtedy niesli bratovi, ktorý bol na vojne a veru sa čudoval. Teraz varia doma aj moje dve dcéry a už sa im podarilo napríklad upiecť pizzu nie na plechu, ale na mriežke v rúre. Pizza postupne zliezla cez mriežky na dno rúry. Keďže tú rúru potom aj čistili, nič podobné sa im už nestalo. (smiech)
Hneď na začiatku ste nám prezradili, že nedáte dopustiť na taliansku kuchyňu. Ako ste sa do nej zamilovali?
Talianska kuchyňa je jasný víťaz odjakživa, ani neviem prečo. Keby som sa narodila v Taliansku, určite sa volám Maria a vlastním reštauráciu. Ibaže by som bola Francesco. (smiech) Ale teším sa aj na dovolenky, kde môžem ochutnať miestne špeciality. Vďaka tomu viem, že dať si syr v Nórsku môže byť odvážny skutok. Povedzme, že sú „aromatickejšie“ a niekedy nechcete vedieť, od akého zvieraťa pochádza mlieko, z ktorého sú vyrobené.
Ochutnávanie jedál na dovolenke, to znie ako príjemný rituál, na ktorý sa človek teší už pri balení kufra. Máte s jedlom alebo nápojmi spojené aj iné, každodenné zvyklosti?
Nezvládam rána bez kávy. Obed zas ťažko nesiem bez teplého jedla a milujem, keď večer aj s deťmi sedíme pri jednom stole. Snažíme sa s dcérami vymyslieť aj iné večere ako chlieb so šunkou. Ja ich cez deň namotám na to, že si na večeru urobíme niečo dobré, aby som ich večer mohla zapriahnuť do varenia. Priznám sa, že sa mi po rokoch varenia nechce robiť všetku prácu samej.
Vráťme sa od dovoleniek a rituálov späť na Slovensko. Považujete sa za milovníčku typickej slovenskej kuchyne?
Áno, ak sú jedlá pripravené tak, ako majú byť. Halušky s bryndzou si robíme hlavne doma, v reštaurácii nám veľmi nechutia. Milujem aj kapustnicu, zemiakové placky, slivkové gule a do radu by som jedla všetky prívarky.
Aj u nás už otvárame stále nové reštaurácie, kuchári sa vracajú zo zahraničia a prinášajú trendy. Sledujete občas vývoj týchto trendov aj vy, zaujímate sa, čo je nové v tejto oblasti?
Trendy ma skôr prekvapia. Často mám pocit, že moderné jedlá sú ako umelecké diela – vyzerajú pekne, ale potom si uvedomím, že som zaplatila 20 eur za jednu reďkovku a trochu peny z niečoho, čo ani neviem identifikovať. Ale experimentovať sa oplatí, vždy je to dobrodružstvo.
Nie je to však len o „fancy“ jedlách, moderná gastronómia využíva filozofiu zero waste a odmieta plytvanie jedlom. Čo vy a zvyšky jedál, dokážete ich kreatívne využiť?
Keďže moje tri deti zjedia, čo máme navarené často bez toho, aby niečo zostalo na druhý deň, sme takmer zero waste. Jedlo sa u nás nestihne pokaziť. Ako prvé zmiznú koláče. Zvyšky jedla dávame do rozložiteľného odpadu. No toho máme ozaj málo, sú to najmä šupy z ovocia a zeleniny, ktoré odmietam ďalej spracúvať na čipsy.
Vo svojej práci sa roky venujete mladým, ktorým pomáhate s kariérnym poradenstvom. Existuje nejaké prepojenie medzi jedlom a vašou profesiou?
Jedlo je pre mňa spôsob, ako spájať ľudí. Spoločné jedlo dáva príležitosť porozprávať sa, zistiť o sebe navzájom viac. Vďaka mojej práci s klientmi sa viem aj pri nezáväznej konverzácii pýtať ľudí tak, aby som sa dozvedela zaujímavé veci.
Prezraďte nám na záver, ako vyzerá vaša práca v tomto období a čo vám v nej prináša radosť?
V kuchyni prechádzam na jedlá, ktoré zahrejú telo – prívarky, buchty na plechu, polievky. V práci mám teraz „sezónu“ – zisťujeme, na akú školu a povolania sa mladí najlepšie hodia. Najviac riešime tých, ktorí chcú ísť na strednú školu, no hlásia sa aj budúci vysokoškoláci. Pridali sme aj individuálne konzultácie s rodičmi, ktorí si nerozumejú so svojim dieťaťom a chcú to zmeniť. Sú to náročné rozhovory, ktoré sú ale veľmi potrebné, aby im doma bolo lepšie. Ich výsledok a zlepšenie, ktoré u nich doma príde mi zase často zahrejú dušu.
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na:
