V každom prípade sa oplatí Izrael navštíviť, vidieť a ochutnať. Zapojiť vlastné zmysly a nechať sa uniesť čarom zvláštnej krajiny, ktorá je blízka ako Európanom, tak aj orientálnemu svetu.

V prvom rade treba myslieť na to, že ak chcete Izrael spoznať do hĺbky (a to platí v podstate o akejkoľvek krajine), štyri dni vám nebudú stačiť. Za ten čas sa akurát stihnete postupne zamilovať do krajiny a túžiť po tom, aby ste si kúpili let domov o pár dní neskôr.

Od začiatku sa treba pripraviť na to, že Izrael je štát plný kontrastov na každom kroku. Ľudia z rôznych entít v ňom nažívajú vedľa seba, občas sa tváriac, že tí druhí neexistujú. Prelínajú ho reálne aj pomyselné hranice, ktoré nemožno prekročiť a platia v ňom pravidlá, ktoré treba dodržiavať.

izraelská kuchyňa: Pohľad na Červené more
Pohľad na Červené more

Ak vezmete do úvahy tieto, takmer zanedbateľné, obmedzenia, vyjde vám z toho príjemný výlet, ktorým sa ako spomienka bude tiahnuť vôňa pestrej kuchyne podávanej v Izraeli.

Prvý večer v znamení celého sveta

Tentokrát sme cestovali vo štvorici. Vysadli sme na letisku uprostred ničoho, pri príjemných osemnástich stupňoch sme si opásali zimné bundy a vybrali sa v ústrety dobrodružstvu.

Kým sme si požičali auto a ubytovali sa, slnko zapadlo a my sme sa vybrali pohľadať reštauráciu na promenáde. Najjužnejšie väčšie mesto Izraela Eilat je kozmopolitným turistickým centrom, čomu miestni podnikatelia prispôsobili aj svoju ponuku.

Toto mestečko ponúka okrem pieskových pláži a takmer pešej dostupnosti egyptských a jordánskych hraníc desiatky reštaurácií, drahých obchodíkov, pouličných predavačov, stánkov a mierne luxusnejších podnikov na pobreží.

Vybrali sme si príjemne vyzerajúci podnik so semišovými sedačkami a presklenými stenami poskytujúcimi výhľad priamo na more. Čo nás na chvíľku prekvapilo, ale onedlho dávalo perfektný zmysel, bola škála menu. Dokázali ste v nej nájsť všetko od raňajkovej ponuky cez čínu, talianske jedlá, hamburgery až po zopár dobrôt z izraelskej kuchyne.

izraelská kuchyňa: Výhľad z reštaurácie na more
Výhľad z reštaurácie na more

Ceny v eilatských reštauráciách sa pohybovali v strednej cenovej relácii, optimálne a presne tak, aby nikoho neurazili. Celý Eilat bol perfektne prispôsobený potrebám turistov a predstavoval miesto, kde dobrodruh nevydrží dlhšie ako jeden či dva dni. Jediným prekvapením bola cena piva, ktoré nám veľmi príjemný čašník odporučil. Za jemne korenisté a trochu ovocné pivo sme zaplatili v prepočte osem eur. Musíme ale povedať, že stálo za to!

Naša večera v celkovej hodnote niečo viac ako sedemdesiat eur teda pozostávala prvý večer z cestovín s lososom, čínskych rezancov a dvoch hamburgerov. Jediný rozdiel oproti európskym a americkým hamburgerom sme spozorovali v tom, že v samotnej žemli ste našli len korenisté mäso a všetky prílohy ste dostali separátne na tanieri.

Ochutnali sme Mŕtve more

Áno, vieme, že by sa to nemalo a nie je to zrovna najhygienickejšie, no neodolali sme a keď sme boli celí pokrytí lepkavou slanou vodou, skúsili sme si doslova oblízať kúsok kože.

Mŕtve more je jeden veľký zázrak, ktorý stojí za to vidieť aspoň raz v živote. Vedeli ste, že mu zostáva odhadom približne päťdesiat rokov existencie? Jeho okolie je vyprahnuté a mnohé hotely ležiace kedysi na jeho brehu, dnes zívajú prázdnotou.

izraelská kuchyňa: Kúpanie v Mŕtvom mori je zážitok na celý život
Kúpanie v Mŕtvom mori je zážitok na celý život

Mestá Ein Bokek a Ein Gedi, ktoré patria do izraelskej časti, sú plné vysokých hotelov, do ktorých majú prístup najmä ruskí turisti. Okolie je prekrásne, suché, drsné, no ponúka zážitok, ktorý sa nedá opísať slovami.

A ako teda chutí Mŕtve more? Ako veľmi starý grapefruit – nie je slané, len štipľavo horké, takmer pálivé. Vlastnej pokožky sme sa dotkli len špičkou jazyka, kde sídlia chuťové poháriky pre sladkú chuť. Ako by voda chutila na tých určených pre slanosť a horkosť nevieme, napriek tomu vám môžeme dopredu povedať, že ak tú vodu neochutnáte, nemusíte banovať. Nemáte za čo! :)

A tak sme skončili v McDonald’s

Trochu sa hanbíme, ale čo má človek robiť v Izraeli počas sabbathu? Tento židovský sviatok je v krajine veľmi uctievaný a predstavuje odpočinok a čas venovaný rodine a modlitbám. Trvá od zotmenia v piatok do zotmenia v sobotu, čo v praxi znamená, že v zime od štvrtej hodiny poobede nenakúpite, poriadne sa nenajete a nič zásadné neuvidíte.

Takto nám v piatok popoludní doslova pred nosom zavreli historickú pevnosť Masada, väčšinu obchodov aj reštaurácií. A keďže sme boli celý deň na cestách, opäť sme sa nechali zlákať západnou kultúrou a najedli sme sa v celosvetovo známom reťazci McDonald’s. Aj tu boli ceny o trochu vyššie, než na aké sme zvyknutí u nás, no poučení z prvého večera sme to prehliadli a išli pokojne spať.

izraelská kuchyňa: Dobroty popísané v jidiš
Dobroty popísané v jidiš

Najlepšie mandarínky na svete (?)

Na čo zrejme nikdy nezabudneme je chuť tamojšieho ovocia, ktoré aj v januári chutilo ako naozajstné. Po odskúšaní štyroch mandarínok (jedna pre každého) sme sa takmer okamžite vrátili do obchodu po dve plné tašky a nechali sa ich lahodnou šťavnatou chuťou unášať počas celého výletu.

Jednu sa mi dokonca podarilo nezjesť a priniesť domov ako suvenír, čo zožalo väčší úspech než klasické magnetky a pohľadnice. A nielen mandarínky skutočne chutili ako mandarínky.

Jeruzalem, dokonalé kozmopolitné mesto, ktoré nás privítalo počas nášho predposledného dňa, bolo plné trhov s podnikavými a veľmi príjemnými ľuďmi. Ako všade na svete, ani na jeruzalemských trhoch nechýbali privysoké ceny, ktoré sa jednaním dali znížiť aj o viac ako jednu tretinu.

Čítali sme, že by bol hriech neochutnať ich šťavu z granátového jablka. Tú nám priamo pod zvolávajúcim minaretom v arabskej časti mesta lisom pripravil sympatický predavač. Za dve a pol eura sme dostali plný pohár sladkej šťavy. Neskôr sme ju zajedli ešte sladšou miestnou baklavou a vybrali sa ďalej.

Tajomný beduín so zeleným práškom

Doslova na hranici medzi ortodoxnou židovskou, kresťanskou a moslimskou časťou sme stretli chlapíka, ktorý sa s úsmevom na tvári a doskou plnou arabského chleba pita na hlave predieral davom tlačiacich sa turistov.

Staré mesto bolo naozaj plné (január a február sú v horúcom Izraeli veľmi vyhľadávaným obdobím). Tento postarší pán sa nenechal ničím odradiť, vysypal chlieb predavačovi, popravil si biely turban a dosku na ňom a veselo pokračoval vo svojej práci.

izraelská kuchyňa: Nekonečný výber korenín
Nekonečný výber korenín

Museli sme sa pousmiať a jeden čerstvý chlebík si kúpiť. Nechutil nijako výrazne, jemne sladko, no môžeme povedať, že sme mali ich chlieb priamo v epicentre pečenia. Hotovo.

Počas niekoľkohodinovej cesty autom do Jeruzalema cez púšť, skalnatú a neskôr zelenajúci sa krajinu sme hľadali toľko sľubovaných beduínov. Príručky vraveli, že nie je problém ich stretnúť na každom rohu. Keď sme žiadneho nevideli a pomaly to vzdali, rozhodli sme sa ešte kúpiť si pečivo na cestu späť.

Spomedzi desiatok stánkov s koreninami, cukríkmi či ovocím sme nazreli do jedného malého, ktorý mal vonku vyložené okrúhle pečivá, oválne pečivá, pečivá v tvare kvetiniek či drobné sezamové buchtičky.

A aké bolo naše prekvapenie (a aké široké boli naše úsmevy), keď sme vo vnútri uvideli pravého beduína. Vráskavého starého pána v červeno-bielej šatke arafat previazanej čiernym lanom. Veľmi prívetivo sa na nás usmial a zabalil nám na cestu dva druhy pečiva. Pri odchode nás zastavil a tajnostkársky nám podal do ruky pokrčený papierik. Lámanou angličtinou nám vysvetlil, že je to vynikajúca príloha k pečivu, ktoré sme si vybrali.

Papierik obsahoval akúsi zelenú zmes korenia, ktorá (ako väčšina vecí v Izraeli) chutila trochu sladko, no k pečivu sa výborne hodila a ak by nám jedlo aj nechutilo, vždy sme si so sebou odniesli zážitok, že sme stretli beduína. Nielen z auta, ale celkom naživo.

Stojí to za to

Ak budete mať niekedy možnosť navštíviť túto krásnu krajiny, ktorá je skutočne plná kontrastov, neváhajte ani na chvíľku. Pripravte sa na dlhé kontroly, oprášte si svoj anglický jazyk a počúvajte, čo vám hovoria.

Zároveň sa ale nechajte prekvapiť drsnou krásou tejto krajiny, unášať sa vlnami Červeného mora alebo slaným zložením toho Mŕtveho. Ochutnajte viac typických jedál, rozprávajte sa s domácimi. Vyskúšajte ich zvyky a zvyknite si ich na pohostinnosť. A pokojne nám potom napíšte, aké sú vaše dojmy a aké vám Izrael zachutil. :)

Foto: autorka



Vložiť komentár