Hubár Erik Valentovič: Na Slovensku nám rastú aj chránené a veľmi vzácne druhy húb

2322
foto: archív E. V.

Keď chcete zmeniť hobby na prácu alebo profesiu, ktorá vás ma aj uživiť, chce to veľké odhodlanie. Erik Valentovič ho má, a tak sa dokáže uživiť svojím najväčším hobby ako jediný profesionálny hubár na Slovensku.

Jeho práca nie je vôbec jednoduchá. Práve naopak, je náročná nie len na čas, fyzickú zdatnosť, ale hlavne na veľké vedomosti o prírode. Napriek tomu by ju vyštudovaný inžinier Erik Valentovič nemenil za nič na svete. Drvivú väčšinu svojho času trávi v prírode, ktorá mu ponúka neobmedzené možnosti. Je plná zážitkov, krás, inšpirácie a energie, z ktorých čerpá svoju pozitívnu náladu.

Erik, kedy nastal v hubárčení ten zlom – hobby verzus práca?

Môj zlom prišiel pred 14 rokmi, keď som moju hubársku vášeň a vášeň k prírode chcel posunúť niekam inam. Nechcel som byť len amatérsky hubár. V tom čase som sa prvýkrát skontaktoval so šéfkuchárom Jaroslavom Žídekom, ktorému som ponúkol zaujímavú jarnú hubu s názvom smrčkovec český. Na osobnom stretnutí sme sa zoznámili a predostrel som mu nielen kto som, ale najmä čo ponúkam. A zrazu sme nadviazali spoluprácu a stal som sa jeho dvorným hubárom. Po asi ročnej spolupráci bolo moje meno čoraz zvučnejšie a aj tovar, ktorý dodávam. Nebolo divu, že ma začali kontaktovať aj iní šéfkuchári, reštaurácie a hotely. Tak som moje pôsobenie v slovenskom gastre posunul ďalej a pracujem na tom doteraz.

Ako dlho sa už hubárčeniu venujete celkovo?

K hubárčeniu som bol vedený od malička mojimi starými rodičmi a rodičmi. Príroda bola u nás na dennej báze. Mali sme nadbytok húb, naši sa veľmi vyznali a mal som skvelých učiteľov. Odpoveď na otázku teda znie odmalička, no profesionálne je to spomínaných 14 rokov. V tejto oblasti som nabral veľmi veľa skúseností v obchode, manažmente aj marketingu.

Huby, to je predsa len sezónna záležitosť. Ako vyzerá vaša práca po zvyšok roka?

Musím vás opraviť, ale huby nie sú len sezónna záležitosť. Dá sa povedať, že rastú celoročne. Existujú napríklad aj zimné druhy, ktoré sú oveľa menej známe pre laickú verejnosť. Je pravda, že ich je menej, aj druhov aj na počet, ale sú. Preto v zimnom období veľa oddychujem a venujem sa veciam, ktoré sa cez rok stíhať nedajú. Samozrejme sú v mojej ponuke aj sušené huby a iný tovar, ktoré sa cez rok chystajú na zimnú sezónu.

Erik Valentovič
foto: archív Erik Valentovič

Popíšte našim čitateľom svoj bežný deň počas vrcholiacej sezóny.

Najdôležitejšie je u mňa plánovanie a rýchle reagovanie na neočakávané situácie, objednávky, priority dňa. Môj bežný deň znamená ráno vstať a v prvom rade vyriešiť dodanie v ten deň naplánovaných objednávok.

Následne sa presúvam do lesa, do hôr, na lúky – všetko je závislé od húb, ktoré idem hľadať. To zase do veľkej miery závisí od toho, aký je výskyt a ktoré huby som zaradil do ponuky. Tie, ktoré nájdem sa starostlivo ukladajú do vzdušného košíka, v ktorom sa aj prepravujú domov.

Čo sa s hubami deje ďalej po tom, ako ich pozbierate?

Doma huby triedim podľa druhu a veľkosti a chystajú sa na nasledujúci deň podľa objednávok.  Následné sa dočisťujú, odstraňujú sa nedostatky, ktoré sa neočistili dôkladne v lese. Takto pripravené huby sa uskladňujú do chladu, až pred expedíciou objednávky sa vážia, následné balia a pripravujú na export.

Nie je tajomstvom, že dnes už spolupracujete s mnohými skvelými šéfkuchármi a dodávate im huby prvotriednej kvality.

Áno, spolupracujem s veľkým množstvom skvelých šéfkuchárov a predovšetkým so skvelými ľuďmi. Zakladám si hlavne na kvalite, kvantita v mojej firme nemá miesto. Práve pre toto, pre môj prístup a pre to, čo ponukám, sú moje služby a tovar výnimočné a vyhľadávané. Filozofiou firmy je ponúkať zákazníkom kvalitný tovar a odpoveď nedá sa nepoznám. Snažím sa byt ústretový a urobiť pre zákazníka maximum. To je aj recept na to, že moji zákazníci sa zároveň stali aj mojimi priateľmi.

Ako sa môžu reštaurácie, ktoré by mali záujem s vami spolupracovať, dostať k vašim produktom?

Môj tovar je dostupný nielen pre reštaurácie, hotely a predajcov, ale aj pre koncového zákazníka. Myslím si, že je veľmi jednoduché si nájsť na mňa kontakt na webe alebo na sociálnych sieťach ako je Facebook alebo Instagram. Ľudia, ktorí sa chcú o mne a mojej práci dozvedieť viac, tu nájdu dostatok informácií a fotodokumentácie a videí o mojej práci.

Erik Valentovič slovenské huby
foto: archív Erik Valentovič

Čo základné pravidlá pre bezpečné zbieranie húb? Čo by ste poradili začiatočníkom?

Základné pravidlo zbierania húb je zbierať iba huby, ktoré poznám. Ak huby nepoznám, kúpim si atlas húb, kde sa učím ich rozoznávať, pozorovať a rozlišovať makroskopické znaky plodníc. Nezbierať huby, ktoré nepoznám a nie som si istý ich druhom a neviem ich určiť. Môže to skončiť fatálne. Otrava hubami nie je naozaj “sranda”.

Stretávate sa s tým, že vás ľudia kontaktujú, pošlú vám fotografiu do správy a chcú vedieť, či je huba na nej jedlá?

Toto sa mi stáva veľmi často. Kontaktujú ma ľudia s pomocou určenia plodníc. Beriem to ako samozrejmosť. To, čo už dlhšie pozorujem a čo nie je úplne v poriadku je, že ľudia píšu aj na rôzne hubárske stránky, kde žiadajú o určenie húb. Na tom by nebolo nič zlé, ale ľudia trhajú úplne všetko!

Huby prinesú domov a potom na základe nekvalitných fotografií žiadajú o identifikáciu. Veľa ráz sú tieto huby jedovaté, prípadne nejedlé. Tu to ale nekončí, užívatelia hubárskych stránok fotografie komentujú a určujú, aj keď úplne neodborne. Plodnice označujú klamlivo, zmätočne a často ľudovými názvami húb, ktoré sa používajú v danej lokalite u domácich. Tu platí znova to, čo som už spomenul. Zbierať a trhať iba huby, ktoré na 100 % poznám. Neničiť prírodu, nekopať do húb, ktoré nepoznám, lebo iný, skúsenejší hubár ich poznať môže a pravé tie zbiera.

Môžete nám predstaviť niektoré z najbežnejších jedlých druhov húb, ktoré rastú na Slovensku?

Najbežnejšie jedlé huby sú zároveň tie, ktoré sú najviac používané v gastre a z ktorých sa najviac varí aj v domácnostiach. Azda najznámejší je druh huby z rodu hríb (boletus) z čeľade hríbovité. Je to najznámejšia huba Slovenska. Ďalšie známe sú kuriatka, kozáky, hríby zrnitohlúbikové, bedľa vysoká, masliaky, rýdziky, podpňovky, hliva a ďalšie.

Rastú u nás aj nejaké unikátne huby, ktoré inde nenájdeme?

Na Slovensku sa nachádzajú a rastú tu chránené, vzácne, invázne, ale aj endemické huby. Chránených a vzácnych je aktuálne 89. Zaslúžia si veľkú pozornosť a ochranu, keďže ich výskyt na Slovensku je v malom množstve a sú naozaj ohrozené. Poškodzovanie alebo zber takýchto plodníc sú aj trestné, každá plodnica ma vyčíslenú svoju finančnú pokutu.

Môžem spomenúť zopár druhov: práchnovček ružový, kyjak useknutý, korkovka pleťová, lievikovec kyjakovitý, muchotrávka cisárska, hríb medený, hríb kráľovský. Máme tu však aj invázne huby. Napríklad taká mrežovka archerová bola na Slovensko zavlečená v polovici 20. storočia. Pochádza z Austrálie a Nového Zélandu, no jej výskyt v našich končinách už považujeme za bežný.

Počas rokov v lese ste museli zozbierať neúrekom zážitkov, či už úsmevných alebo trochu nebezpečných.

Zážitkov z prírody z mojich potuliek mám desiatky, možno stovky. Pamätám si veľmi dobre všetky, ale najviac vám utkvejú pamäti tie zlé. Jedna veľmi zlá skúsenosť bola s početným stádom diviakov, v ktorom bolo niekoľko prasníc. Každá z nich mala pri sebe vrh malého, ešte prúžkovaného potomstva. Vyrušil som ich na “škôlkarskej” prechádzke a priznám sa, že sa to mamám veľmi nepáčilo. Musel som chvíľku počkať na strome, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. (smiech)

Čoraz častejšie sa stretávam aj so stopami našej najväčšej slovenskej šelmy, ktorou je medveď hnedý. Vídam stopy v blate, poškodené stromy od pazúrov a nie je to tak  dávno, bolo to v tejto sezóne, keď som mal tú česť vidieť pozadie macka asi na vzdialenosť 30 metrov, niekde v oblasti Hriňovej. Vždy treba byť rozvážny a opatrný. Doma sú v lese predsa zvieratá, nie my ľudia.

Erik Valentovič huby
foto: archív Erik Valentovič

Stalo sa vám niekedy, že ste zodvihli hubu, ktorá nebola jedlá?

Niekedy sa to stane aj mne, ale nie je to tak často. Huby sa totižto veľmi dobre maskujú a niektoré druhy sa navzájom veľmi nápadne podobajú. Tu rozhoduje pri určení detail na plodnici.

V hubách ste už roky doslova ako doma. Poraďte nám, ako rozoznať, ktoré huby sa hodia na akú prípravu.

Huby sú v tomto čarovné. Viete ich pripravovať a použiť akokoľvek, či už na praženicu, sušenie alebo na mrazenie na zimné obdobie. Ťažko sa mi hovorí o tom, ktoré druhy sú vhodné na čo. Každý hubár vie, ktorý druh je na čo najlepší. Huby, ktoré sú vodnaté, sa logicky ťažšie sušia, čiže je dobré ich buď mraziť alebo používať v čerstvom stave. Aj sušené huby sa môžu používať na rôzny účel. Buď ako sušené plátky alebo sa môžu rozdrviť úplne na prášok a používať ako korenie.

Aké sú vaše obľúbené spôsoby prípravy húb?

Huby milujem na rôzne spôsoby. V letných mesiacoch, keď je horúco, sú to polievky na kyslo. Praženicu môžem jesť hocikedy, smažené huby, vyprážané rezne z huby, sušené huby v kapustnici alebo vo vianočnej polievke.

Prezradíte nám aj konkrétny recept?

Samozrejme. Na masti si spením a dozlata restujem cibuľku, pridám podpňovky. Buď malé plodnice alebo väčšie, nakrájané. Restujem ich, aby pustili vodu a následne ich pomaly dusím. Pripravím si krupicu, ktorú na masti tiež opražím a trocha zalejem vodou. Vodu odparím. Napokon tieto dve zložky zamiešam dohromady. Môžete si pridať aj petržlenovú vňatku. K takto pripraveným podpňovkám na krupici sa najviac hodí uhorkový šalát so smotanou.

Erik Valentovič kvety
foto: archív Erik Valentovič

Našich respondentov sa pýtame na konkrétne podniky, do ktorých sa vždy radi vracajú. Ktoré podniky sú to pre vás?

Rád by som ich vymenoval, žiaľ, pri mojej časovej vyťaženosti nemám čas navštevovať ani reštaurácie, ktoré zásobujem. Čo ma veľmi mrzí. Dúfam, že sa to v blízkej dobe zmení, keďže ma aj moji kamaráti často pozývajú, aby som ich už konečne navštívil. Nie je to o tom, že by som nechcel, ak, tak je to naozaj sporadicky. Ak však niečo ochutnám, je to vždy veľký zážitok a zdieľam to aj na sociálnych sieťach. Kto má rád huby a sleduje moju prácu, vie, kam ich vozím aj kto z nich varí.

Prezraďte nám na záver svoje pracovné plány dobudúcna.

Snažím sa každým rokom mať väčšie portfólio, keďže nezbieram iba voľne rastúce lesné huby, ale to portfólio ma veľmi široký záber. Môžem spomenúť, že som aktuálne najväčší pestovateľ jedlých kvetov. Zásobujem nimi celé Slovensko. Od najlepších reštaurácii, barov až po cukrárky a cukrárenské výrobne. Ďalej sa zaoberám drobným ovocím, lesnými plodmi, bylinkami, liečivými rastlinami, sušenými jedlými kvetmi, sušenými hubami, machom a rôznym netradičným tovarom.

Hubárčiť chodím po celom Slovensku. Moje pôsobenie nie je iba v mojom domácom prostredí, ale aj mimo domu. Portfólio rozširujem aj čo sa týka obchodu, nie iba tovaru. Aktuálne máme napríklad rozpracovaný projekt, v ktorom chceme dodávať kvalitné sušené huby do slovenskej komunity žijúcej v Dubaji.

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
reklama