Vedeli ste, že existuje hlasová alebo vokálna terapia? Narábanie s hlasom je mimoriadne dôležité a správna práca s ním nám dokáže uľahčiť mnohé životné situácie. Dnes sme vyspovedali odborníčku na hlas, venovali sme sa však skôr téme jedla, reštaurácií a vplyvu gastronómie na životné prostredie. Dámy a páni, toto je hlasová terapeutka Gabriela Dobiašová.
Pýtate sa, prečo by mala hlasová terapeutka odpovedať na otázky o jedle? V prvom rade preto, že jedlo je pohonnou hmotou života a naším jediným zdrojom energie, preto ho potrebujú všetci. V druhom (nemenej dôležitom) rade preto, že podľa Gabriely Dobiašovej aj jedlo a nápoje ovplyvňujú náš hlas. Chcete vedieť ako?
Pohodlne sa usaďte, vezmite si šálku obľúbenej kávy alebo čaju a prečítajte si zaujímavý rozhovor o láske k jedlu, o zero waste spôsobe varenia a o (takmer) zázračnej sile nášho hlasu ↓
Aký je váš vzťah k jedlu, vaše obľúbené kuchyne a nápoje a ako sa na jedlo pozerá vaša rodina? Koniec koncov, láska k jedlu začína väčšinou práve doma.
Môj vzťah k jedlu je od útleho veku veľmi pozitívny. Považujem sa za gurmána a s výnimkou pár jedál mi chutí snáď všetko. Jedlo pre mňa nie je len potreba, je to pre mňa zážitok. Obzvlášť vtedy, ak si ho môžem vychutnávať v kruhu príjemných ľudí.
Mám rada európske jedlá, skôr ma to ťahá k talianskej kuchyni, v lete preferujem najmä zeleninové jedlá, v zime skôr našu slovenskú kuchyňu. Je pre mňa ťažko vybrať obľúbené jedlo, lebo s rovnakým pôžitkom si vychutnávam bryndzové halušky ako aj zeleninový šalát s tofu. Z nápojov mám rada kávu, čaje, čistú vodu, ale vychutnávam si aj víno. Sladené nápoje mi, našťastie, nechutia.
Moja rodina má v podstate rovnaký vzťah k jedlu, akurát mladší syn ešte len prichádza na čaro chutí niektorých jedál. Kým starší jedol od malička všetko, ten mladší trochu protestoval. Najväčší úspech majú vždy, samozrejme, sladké jedlá. Asi aj preto, že u nás sú skôr výnimočne. Život bez jedla si neviem predstaviť, no zároveň asi nemám problém sa vzdať nejakého jedla, lebo nemám problém s alternatívami.
Kto u vás doma varí častejšie?
U nás doma varím ja aj manžel. Varíme podľa toho kto má chuť alebo čas, ale obaja varíme radi. Manžel si vychutnáva v príprave skôr mäsové jedlá, ja zase ľahšie a zeleninové. Keď varím pre muža s deťmi, tak najradšej majú moje cuketové rizoto alebo klasické zemiakové placky.
Okrem varenia ma však baví aj pečenie. V našej rodine má veľký úspech môj koláč – perník. Voláme ho Starkého perník, pretože kým žil môj starý otec, celé letné prázdniny som mu ho musela piecť každú sobotu, pretože mu tak chutil a rovnako ho má veľmi rád aj môj manžel. Pri varení vychádzam skôr z receptu, ale niekedy si ho obmením buď podľa domácich zásob alebo len tak improvizujem.
Aké reštaurácie máte rada a podľa čoho si ich vyberáte?
Mám rada reštaurácie, ktoré si vážia zákazníka. To znamená, že v reštaurácii je všade čisto, obsluha je prívetivá a ochotne mi poradí. Extrém je, keď obsluha ani netuší, čo sa nachádza v jedálnom lístku. Snažím sa vyberať si podniky, ktoré majú skôr menší výber jedál, ideálne lokálnych a sezónnych. Dáva mi to nádej, že potraviny budú čerstvé a nie polotovary. Mám rada poctivú prácu a poctivú kuchyňu, kde je všetko čerstvo pripravené. Tým, že pôsobím na strednom Slovensku, pohybujem sa hlavne v tejto oblasti.
Viete našim čitateľom odporučiť aj konkrétne podniky, na ktoré nedáte dopustiť?
Sympatizujem s konceptom, ktorý má reštaurácia Meridiana v Prievidzi, ale aj Masarykov dvor vo Vígľaši (medzi Detvou a Zvolenom). Sú to podniky, kde sú okrem spomínaných preferencií výborné podmienky aj pre deti, čo veľmi oceňujem, keď sa stravujem s celou rodinou.
Keď cestujete na dovolenku ochutnávate lokálne kuchyne? Ktorá najviac zaujala?
Samozrejme, ochutnávam. V mojom prípade to nie je ani tak o kuchyni, ale skôr konkrétnom jedle, lebo väčšinou mi skoro všade všetko chutí. A potom sú jedlá, resp. suroviny ktoré absolútne odmietam. Nikdy by som nedala do úst slimáka a rôznych chrobákov či larvy.
Máte jedlo alebo konkrétne nápoje spojené s rituálmi? Často je to napríklad ranná káva alebo kniha a čaj…
Áno, každé ráno u mňa musí byť káva, bez nej som taká neistá, akoby som sa nevedela naštartovať. Za dôležitý a pravidelný rituál považujem aj spoločné stravovanie v mojej rodine, na to si s manželom potrpíme. V týždni večeriame vždy spolu, je to pre nás priestor na spoločné rozhovory o zážitkoch z dňa. Neučíme naše deti, že pri jedle sa nerozpráva, ale že pri jedle sa nehovorí s plnými ústami. Rovnako je to aj počas celého víkendu. Samozrejmosťou je vypnutý televízor a odložené mobily. Jedlo si vážim a k tomu vediem aj svoje deti.
Sledujete gastronómiu, jej vývoj a trendy?
Sledujem najmä dopady gastronómie na ekológiu a to u mňa vplýva na stravovanie. Žiadala by sa mi širšia ponuka bezmäsitých jedál v reštauráciách, ktoré nie sú výlučne vegetariánske. Konzumujem mäso, ale nepreferujem ho každý deň, no ponuka je často obmedzená na niekoľko rovnakých jedál, ktoré sú v ponuke všade. V tomto mi chýba kreativita vo väčšine reštaurácií.
S týmto je úzko spojená aj filozofia zero waste, teda minimalizovanie odpadu v domácnosti. Snažíte sa o tento prístup pri varení aj vy?
Táto filozofia mi je prirodzená. Aj keď teraz to nazývame filozofiou, kým sme nezačali žiť v takom blahobyte ako teraz, pre ľudí to bolo bežné fungovanie. Ešte niekoľko rokov dozadu si ľudia všetko oveľa viac vážili a neplytvali. Dnes máme všetko, a tak sme rozšafní. Snažím sa jedlom neplytvať, nie je to otázka financií, ale racionálneho prístupu. Na čo mám kupovať a vyhadzovať? Nenechávam jedlo pokaziť a snažím sa všetko zužitkovať.
Je ešte niečo iné v súvislosti s gastronómiou, čo by ste nám radi o sebe prezradili ?
Okrem toho, že rada varím a snažím a nakupovať lokálne a sezónne suroviny, čiastočne do svojej kuchyne prispievam aj domácimi zásobami. Máme menšiu záhradku, kde v záhonoch pestujem zeleninu, ale teším sa najmä zo svojich bohatých bylinkových zásob. Veľmi rada ich používam v kuchyni ako dochucovadlo. Používam ich snáď v každom jedle.
Profesionálne pracujete s hlasom ako hlasová pedagogička. Má jedlo, prípadne nápoje na náš hlas nejaký vplyv?
Samozrejme, že má. Napríklad také víno. Ak nás na druhý deň čaká prezentácia alebo príhovor, mali by sme si na jeho konzumáciu dať pozor. Môže uškodiť aj inak ako iba “opicou”. Víno (a alkohol všeobecne) vysušuje hlasivky, čo môže viesť k chripotu a unavenému hlasu. Po vypití vína sa nám v žalúdku tvoria kyseliny, ktoré môžu cez noc podráždiť sliznice hrdla a hlasiviek. A my sa ráno môžeme čudovať, kde sa vzal zachrípnutý hlas, keď sme nekričali.
Pod vplyvom alkoholu rozprávame oveľa hlasnejšie, čím si namáhame hlasivky. A tie na druhý deň už nevládzu podať svoj najlepší výkon. Ak máme pred dôležitou prezentáciou, odporúčam myslieť na tieto riziká. Alkohol pime s mierou a nezabudnime piť aj dostatok vody.
Zaujíma vás téma hlasovej terapie podrobnejšie? Prečítajte si na túto tému rozhovor s Gabrielou Dobiašovou v magazíne Forbes »
Čomu sa aktuálne venujete v rámci svojej práce a ako pomáhate ľuďom zlepšiť ich hlasový prejav?
Nedávno sa začal nový školský rok, čo u mňa obnovilo aktívny pracovný kolobeh, keďže cez letné prázdniny aj kvôli deťom pracujem v obmedzenom režime. Popri pedagogickej činnosti som vytvorila kolektívne hlasové školenia pre ženy a pre pedagógov. Ich cieľom je naučiť ľudí hovoriť hlasnejšie, zrozumiteľne, aby ich prejav znel presvedčivo a suverénne. V prípade pedagógov aj ako hovoriť čo najdlhšie a bez námahy, pretože denne v práci veľa rozprávajú, čo niekomu dá zabrať.
Takmer 20 rokov pôsobím ako hlasová pedagogička a vyučujem spev. Okrem toho som sa začala venovať hlasovej terapii a tréningu reči. Pomáham nielen ľudom, ktorí potrebujú hovoriť hlasno, zrozumiteľne a sebavedomo, ale aj ľuďom, ktorí majú hlasové problémy. Učím ich používať a pracovať s hlasom tak, aby sa im hlasové problémy neopakovali a aby dokázali hovoriť bez námahy.
sledujte nás na sociálnych sieťach:zdieľať tento článok na: