Keď dnes na ulici zbadáte pestro pomaľovaný foodtruck, možno si ani neuvedomíte, že nestojíte pred obyčajnou kuchyňou na kolesách. Pred vami je miniatúrny podnik, ktorý v sebe nesie stopy histórie dlhej viac než 150 rokov. História foodtruckov nie je len o jedle, bol to príbeh nutnej mobility, kreativity, prežitia a napokon aj revolúcie v tom, ako dnes vnímame gastronómiu.
Koncom 19. storočia (1866), v období rozmachu amerického západu, sa v Texase zrodil nápad, ktorý predbehol svoju dobu. Charles Goodnight, rančer a vizionár, si uvedomil, že jeho pastieri dobytka potrebujú na prežitie niečo viac než len oheň pod kotlíkom.
Vytvoril preto úplne prvý chuckwagon – upravený krytý voz s jednoduchou kuchynskou výbavou, zásobami, vodou a miestom na varenie. Tieto vozy boli praktické, odolné a pastierom poskytli možnosť v pohode prežiť aj celé dni bez civilizácie. Neslúžili len na prípravu jedla.
Boli miestom odpočinku, výmeny príbehov, často aj jediným spoločenským bodom uprostred ničoho. Varila sa tu káva, muži sa vo vagónoch holili, dusili si typické fazule so slaninou a skladovali zásoby na dlhé dni cestovania.
História foodtruckov sa písala v Severnej Amerike
Chuckwagon bol teda predchodcom foodtrucku, ako ho poznáme dnes, v tom najpravdivejšom slova zmysle. Prvý raz v histórii išlo jedlo za človekom a nie naopak.
Na prelome storočí sa foodtruck presunul z prérií do mestského prostredia. V New Yorku sa rozšírili takzvané lunch wagons, ktoré stáli pred preplnenými továrňami a úradmi. Ich cieľ bol jasný: nakŕmiť rýchlo a lacno čo najviac robotníkov, aby mohli ísť rýchlo späť do dlhej pracovnej šichty.
Nepredstavujte si to romanticky, nešlo o žiadne gurmánske pochúťky. V obedových vagónoch, ako ich názov môžeme voľne preložiť, sa podávali najmä hotdogy, sendviče a americká prekvapkávaná káva. Mesto bol už vtedy hlučné, rýchle a hladné.
Preto sa v čase, keď si obed či večeru v reštaurácii mohol dovoliť len málokto, stal street food každodennou súčasťou mestského života. Už vtedy sa ukázalo, že jedlo mimo štyroch stien má svoj špecifický rytmus aj čaro, ktoré si zachovalo dodnes.
Obdobie stagnácie prerušili v Kalifornii
Po druhej svetovej vojne sa západná gastronómia posunula k reťazcom a štandardizovaným produktom. Pojazdné občerstvenie síce prežívalo, ale najmä ako súčasť veľkých podujatí či v školských areáloch. Stratilo na svojom lesku, stalo sa bežným, fádnym, často spájaným s nekvalitou. Do veľkej miery to (nielen v USA) súviselo s propagandou, ktorá nútila ženy zostať doma, starať sa o rodinu a variť niekoľkochodové večere pre manžela.
Foodtrucky v utlmenom režime prežívali a sem-tam sa ukázal nejaký, ktorý nabral na popularite a prežil aj dlhé roky fungovania. Trvalo to až do roku 2008, keď v Los Angeles vznikol foodtruck Kogi BBQ.
Roy Choi, mladý šéfkuchár s kórejskými koreňmi, využil spojenie kalifornskej uvoľnenosti s chuťami svojho detstva. V menu foodtrucku sa objavili tacos plnené kimchi, bulgogi a ďalšie netypické kombinácie, ktorými prepísal históriu foodtruckov.
Choi začal využívať Twitter, vtedy ešte čerstvú a málo známu internetovú platformu, na to, aby svojim fanúšikom oznámil, kde sa foodtruck nachádza. Bol teda (pravdepodobne) prvým človekom, čo si okolo jedla na štyroch kolesách vytvoriť celú digitálne aktívnu komunitu ľudí.
V priebehu niekoľkých rokov na to zažil svetový street food doslova explóziu. Tisíce mladých podnikateľov, kuchárov bez reštaurácie, milovníkov jedla a dizajnu si uvedomili, že foodtruck nie je náhradou. Je alternatívou, ktorá sa dokáže dostať ku všetkým a má potenciál byť absolútne zbožňovaná.
Aká bola história foodtruckov v Európe?
Európa zachytila vlnu foodtruckov s menším oneskorením. V Berlíne sa rozbehli street food trhy, v Paríži začali foodtrucky podávať typické foie gras, v Londýne ste si mohli kúpiť thajskú polievku rovno z autobusu.
Na rozdiel od USA však európske foodtrucky častejšie reflektovali lokálne tradície. Vznikali tu malé biznisy založené na jednom jedle. Vo foodtruckoch ste si mohli kúpiť napríklad klobásy, vafle, paellu, domáce burgre či donuty. Vyprofilovali sa a nesnažili sa napodobniť typické reštaurácie so širokou ponukou, práve naopak. Pokúsili sa vyniknúť a ponúkať niečo, čo je pre nich typické a jedinečné.
Aj na Slovensku začali foodtrucky naberať na popularite zhruba v tomto období. Spočiatku ako súčasť festivalových zón, kde ste si mohli dať poctivý burger, hranolky či pulled pork. Postupne si našli aj stabilnejšie miesta pred firmami, v mestských parkoch či na rohu ulíc, čím sa vrátili k tradícii starších lunch wagons v Amerike.
Foodtrucky sa stali hybridnou formou stravovania
Mnohé foodtrucky dnes fungujú hybridnou formou – ako hausbót, ktorý môže doslova zdvihnúť svoje kotvy a presunúť sa inam. Nejdú však po rieke, ale po ceste. Svoj stánok, ktorý má často počas roka jedno stabilné miesto, jednoducho zbalia a prevezú na miesto konania festivalov a podujatí.
Zlomovým obdobím pre mnohých podnikateľov v gastre sa stala pandémia. Mnohé reštaurácie zatvárali, no foodtrucky prežili. Flexibilita a možnosť podávať jedlo cez výdajné okienko boli ich najväčšou výhodou. V čase krízy sa potvrdilo, že niekedy je práve malý priestor najväčšou výhodou.
Aj oni však musia čeliť nemalým výzvam – napríklad tým ekologickým, keďže pracujú s jednorazovým materiálom, no nevzdávajú sa. Jednou z častých otázok, ktoré majitelia a prevádzkari foodtruckov dostávajú je, prečo sú ich ceny vyššie, ak nemusia platiť nájom priestorov.
Nedávano sme sa preto spýtali priamo slovenských podnikov, ktoré majú stály alebo aspoň letný foodtruck, akým výzvam čelia. Keď ich stretávame na festivaloch alebo streetfoodoch, radi si doprajeme svoje obľúbené jedlá. Málokedy sa však zamyslíme nad tým, koľko energie, času aj peňazí prevádzkarov foodtrucky stoja. Čítajte viac v tejto reportáži »
Pozývame vás na Food Fest do Piešťan a Senice
Vďaka ich praktickosti si ľudia foodtrucky zamilovali. Záujem rástol najmä u mladšej generácie, ktorá ocenila kombináciu rýchlo pripraveného dobrého jedla a uvoľnenej atmosféry. Práve preto na popularite čoraz viac naberajú aj čisto foodtruckové festivaly zamerané na slané a sladké pochúťky od výmyslu sveta.
Jeden takýto festival sa na Slovensko vrátil po krátkej pauze. Ide o obľúbený Food Fest, ktorý sa počas tejto jari koná dokopy až v 5 slovenských mestách. Ak ste predošlé tri nestihli, nemusíte zúfať.
Počas tohto víkendu (23.-25. máj) a o týždeň neskôr (30. máj-1. jún) si môžete v Piešťanoch a v Senci užiť jedinečné jedlá od obľúbených slovenských predajcov vo foodtruckoch. Prevádzky, ktoré sa festivalov zúčastnia, vyberá organizátorka Petronela Belková s tímom hlavne na základe ponúkaného sortimentu:
„Aby tam bolo z každého niečo a nie veľa z jedného typu. Za tie roky, čo sa tomu venujem, máme s viacerými už medzi sebou povytvárané kamarátstva a vždy sa na nich teším. Aj to tam hrá rolu – dobré vzťahy a osvedčená kvalita.“
V ponuke tak nájdete ázijské jedlá, obľúbenú gyozu, burgre, podpecníky, corndogy, halušky či dokonca indické parmezánové placky. Zo sladkého nebudú chýbať napríklad tradičné trdelníky, nadýchané waffle, ovocie v čokoláde a, samozrejme, nápoje rozličného druhu. Vidíme sa v Piešťanoch či v Senci?
zdroje: Mobile-cuisine.com, Prestigefoodtrucks.com
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na:
