Natália Pažická pred niekoľkými rokmi odišla zo sveta modelingu a naplno sa začala venovať témam o udržateľnosti. Na svojich sociálnych sieťach ukazuje, že aj láska k dobrému jedlu, cestovaniu či móde sa dá skĺbiť s oveľa menším dopadom na životné prostredie.
Jej sociálne siete sú plné inšpirácie a edukácie. Často poukazuje na nekalé praktiky veľkých módnych značiek a dostáva do povedomia dôležité témy týkajúce sa každého z nás. Okrem toho má aj občianske združenie Every individual matters a je spoluautorkou skvelého podcastu Fashion Session.
Naty, so svojím životným štýlom si skvelým príkladom toho, že užívať si život sa dá aj s minimálnym dopadom na životné prostredie. Aká je tvoja celková filozofia v tomto smere?
Nemyslím si, že mám minimálny dopad na životné prostredie, pretože v dnešnej dobe sme každý z nás do nejakej miery komplicom. Často žijeme v budovách, ktoré nie sú správne zateplené, a tak zbytočne míňajú energiu. Často sú to systémové veci ako napr. aj doprava, recyklácia atď., ktoré vieme ovplyvniť len do nejakej miery. Niekedy som sa snažila robiť všetko najlepšie ako som vedela – bolo to však ako bojovať s veternými mlynmi, namáhavé a dlhodobo neudržateľné. Teraz sa už nesnažím robiť maximum ale SVOJE maximum. Aby som dokázala bežne fungovať, a zároveň mať aj radosť zo života.
Nakupujem vedomo, pomáham neziskovým organizáciam (sama jednu mám) a snažím sa ľudí edukovať o témach, ktoré považujem za dôležité a ktoré sú podľa mňa stále neadekvátne málo komunikované vo všeobecnosti.
Ako si sa vlastne dopracovala k tomu, čo robíš dnes, teda k vzdelávaniu ľudí prostredníctvom svojich sociálnych sietí o environmentálnych témach?
ODPORÚČAME VÁM:
Ste zákazník reštaurácií?
Pozrite si denné menu v okolí. Ste majiteľ alebo manažér reštaurácie?
Pridajte sa na portál Menučka
a uverejňujte tu Vaše menu.
Priama registrácia tu.
Začalo to v čínskej fabrike, kde som na vlastné oči videla, v akých hrozných a neľudských podmienkach sa vyrába naše oblečenie. Následne som šla študovať módu do Amsterdamu, kde som sa v rámci bakalárskeho štúdia celé 4 roky venovala práve udržateľnosti. Popri škole som začala tieto informácie zdieľať aj na sociálnych sieťach. A robím to do dnešného dňa.
Máš aj svoje občianske združenie Every individual matters. Čo je jeho podstata a čo pre teba znamená?
Naše občianske združenie Every individual matters vzniklo veľmi prirodzene s myšlienkou, že každý z nás môže byť súčasťou zmeny a každý z nás vie niekomu pomôcť, ak chce. Naozaj stačí len chcieť, pretože pointa nášho OZ je nastaviť si trvalý príkaz na 1 euro mesačne. Za rok je to 12eur. My každý mesiac úplne transparentne pomáhame na inom mieste a na striedačku pomáhame ľuďom a zvieratám. Mesačne zbierame okolo 10 000 eur a pritom väčšina ľudí posiela len to spomínané 1euro. Nevieme pomôcť všetkým a všade, ale každý vie pomôcť aspoň niekde/niekomu. Ak by sa tak nastavil každý človek, ktorý na to má možnosti, verím, že by sa nám tu všetkým žilo krajšie.
Na tvojich sociálnych sieťach sa nedá nevšimnúť si, že si veľmi rada vychutnávaš dobré jedlo. Ako sa dá skĺbiť tvoje greenfluencerstvo s gastrom?
Presne tak, milujem dobré a kvalitné jedlo. Paradoxne však doma varím len veľmi rýchle a jednoduché jedlá, gastronómiu si chodím užívať do reštaurácií, ktoré si plánujem aj pri každom vycestovaní do zahraničia. Dá sa to skĺbiť jednoducho – vyhľadávam hlavne reštaurácie, ktoré používajú kvalitné vegetariánske suroviny.
Daj nám nejaký super tip na zero-waste v kuchyni.
U mňa to začína už pri samotnom nákupe. A potom varím zo všetkého, čo doma nájdem. Pri takom chlebe napr. viem, že pravdepodobne nestihneme zjesť celý, takže hneď pri príchode domov dávam 1/2 do mrazničky. Sú to také tie zvyky, na ktoré som si už úplne zvykla a vnímam ich ako niečo automatické.
Ako by si sa popísala vo svete gastronómie?
Milujem objavovať nové chute a zaujímavé kombinácie. Naposledy som mala polievku, v ktorej bola káva a dezert, v ktorom bola wasabi zmrzlina. Milujem ten pocit, keď ma niečo príjemne prekvapí. A milujem halušky a kapustnicu – aj tieto klasické slovenské jedlá fungujú bez mäsa rovnako chutne.
K vegánstvu ťa to ťahá čisto preto, že tento spôsob stravovania má menší dopad na životné prostredie, alebo sa celkovo cítiš lepšie a viac fit?
Neškatulkujem sa do vegetariánstva alebo vegánstva. Stravujem sa tak, aby mi to robilo dobre aj po fyzickej a aj po psychickej stránke. Moja strava je tak na 93% rastlinná. Dôvody sú všetky spomenuté dokopy.
Aký je tvoj vzťah k vareniu? Radšej si jedlo pripravíš sama alebo si ho vychutnáš niekde vonku?
Ako kedy a ako kde. Ale chodiť do reštaurácií mi vôbec nevadí, keďže vzťah ku vareniu stále veľmi nemám.
O ktorom jedle, ktoré pripravuješ, by sa dalo povedať, že sa pri ňom všetci zalizujú až za ušami?
Robila som napríklad vianočného kapra bez kapra :). Je to zeler v riase a chutí vynikajúco – aj rodinní príslušníci pochválili. V poslednej dobe často pripravujem shakshuku, ktorú som si veľmi obľúbila v Izraeli. Tak isto sa naša domácnosť pýši prípravou štavnatého Beyond burgru, ktorý naozaj chutí, ako mäso – len s omnoho menšou environmentálnou a etickou stopou.
Prezraď nám tvoje obľúbené podniky, do ktorých sa rada vraciaš.
V Bratislave je to Bistronomy a Fach. Fach je pre mňa miesto na bežný a rýchly oben a Bistronomy je miesto, kam sa idem gastronomicky vyžiť.
Ako modelka si precestovala kus sveta a aj teraz rada spoznávaš zahraničie. V ktorej krajine ťa gastronómia očarila najviac a prečo?
Počas modelingo som ešte nebola gurmán :) Ale Japonsko som si našťastie vďaka super kamarátkam užila aj po gastro stránke.
Ak by si mala porovnať slovenskú a zahraničnú gastro scénu, v čom vidíš najväčšie rozdiely?
Asi v celkovom prístupe. Ten prístup hneď vidieť v rámci služieb no a následne aj na tanieri. U nás je to často o tom, že tá reštaurácia existuje len aby existovala. Cieľom nie je snaha a kvalita. Cieľom je len profit.
Ešte sa vráťme k tvojmu nedávnemu výletu na Islande. Ako by si zhodnotila jedlo na tomto ostrove?
Na Islande sme sa snažili stravovať lokálne – papriky, paradajky, rôzne šaláty, kel, hríby. Všetko dopestované v ich skleníkoch, ktoré využívajú geotermálnu energiu. Tak isto som len vyšla z chatky a mala som tam nekonečné zásoby čučoriedok a ďalšieho bobuľovitého ovocia. Najväčší zážitok bola Michelin reštaurácia Dill v hlavnom meste – v Reykjaviku. Tak isto ma príjemne prekvapil obrovský výber vegetariánskych náhrad mäsa, dokonca rýb a aj syrov.
A na záver – máš pre našich čitateľov nejaký tip na dokument/ knihu/podcast, vďaka ktorému by si mohli lepšie ozrejmiť dopad jedla na životné prostredie?
Určite odporúčam dokument Kiss the ground na Netflixe.
zdieľať tento článok na:
