Podnikateľka a koučka Gabika Revická pôsobí ako hlavná koordinátorka občianskeho združenia E-ženy. Poznať ju môžete okrem iného aj vďaka jej krásnym knižkám. Aká je kuchárka a čo má rada pred sebou na tanieri?
Vďaka internetu môže spolupracovať s celým svetom. Poskytuje poradenstvo, a tak sa vďaka jej dlhoročným skúsenostiam môžete dozvedieť, ako si založiť cestovnú kanceláriu, ako vydať či začať písať knihu, ako podnikať napríklad aj z domu… Táto multi-žánrová žena sa venuje aj tvorbe kníh. Viac o jej dvoch dcérach, výletoch a večeroch venovaným rodine a vareniu, sa dočítate v knižke Momenty zo života vydatej ženy. Za touto publikáciou nezaostávajú ani jej knihy o atrakciách Slovenska, či hĺbavá kniha o ženskej energii – Juliet a tá druhá.
Gabika, aký je tvoj vzťah k jedlu? Riadiš sa nejakými nastolenými stravovacími návykmi?
ODPORÚČAME VÁM:
Ste zákazník reštaurácií?
Pozrite si denné menu v okolí. Ste majiteľ alebo manažér reštaurácie?
Pridajte sa na portál Menučka
a uverejňujte tu Vaše menu.
Priama registrácia tu.
Závisí od intenzity hladu. Napríklad teraz by som si dala bryndzové halušky, ale keďže je takmer polnoc, uskromním sa aj s inou ponukou v chladničke. Ale čo zásadne nikdy nerobím – nelíham si hladná! Mám mnoho obľúbených jedál, uprednostňujem vegánsku kuchyňu, k čomu ma priviedla Niki, naša staršia dcéra. Zrejme by som sa sama odhodlávala dlhšie, ale keď sa rozhodla zmeniť vlastné stravovacie návyky, ohúrila nás neznámymi jedlami, ktoré boli výborne ochutené a postupne som sa ich naučila pripravovať aj ja.
Skús nám dať nejaký tip z kuchyne tvojej dcéry.
Mám rada cviklové burgre v žemli so všetkým, čo do burgrov patrí. Zbožňujem jej nátierky, napríklad aj jej šošovicovú nátierku, jej unikátne polievky na všetky spôsoby a potom jej čokoládové vegan-torty. Odporúčam vyskúšať jej kuchyňu, človeku ani nenapadne pomyslieť na mäso.
Tvoju dcéru teda oslovila gastronómia. Ako je to u teba? Vychovala si dve dcéry, a a hoci by ti to nikto nehádal, máš už aj dve vnúčatká. Pripravuješ svojej rodine nejaké obľúbené recepty?
Nemám špeciálne recepty. Mám rada kreativitu a baví ma vytvárať nové jedlá. Závisí od ponuky ingrediencií, najradšej varím jedlá, ktoré sú aj pre mňa nové. Tvorím podľa toho, aký je stav v našej chladničke. Keď sme na chalupe, dopomôže ponuka byliniek na lúke. Varím vyše štvrť storočia, tak ma celkom baví spájať jedlo s kreativitou. Málokedy pripravím to isté jedlo rovnako, a doma si ho celkom chvália. Veľmi rada používam kombináciu hlivy s cuketou, zelerové hranolky alebo rizotá na rôzne spôsoby dochutené ryžovou smotanou a šafránom… Keď mám menej času, siahnem po polotovaroch, jeden ma naučila používať Bruncherka, vôbec by mi nenapadlo položiť falafel na ryžu, kým sa dovára. Je to výborný trik, vďaka ktorému pôvodné suchý falafel naberie do seba šťavy a jedlo má v kombinácii so zeleninovou ryžou pestrejšiu chuť.
Kde si ako gurmánka najradšej vychutnáš dobre jedlo? Ktoré reštaurácie ťa nikdy nesklamú?
Mám rada senecký Marathón, lebo sa v ňom môžem spoľahnúť na štandard jedla, obsluhy, interiéru. Emiliu v Ivanke pri Dunaji, lebo dokážu urobiť dokonale chutné jedlo a príjemnú obsluhu, Starý hostinec vo Svätom Antone, kde robia božské dedele s čučoriedkami, Kolibu u Krištofa za Banskou Bystricou, ich halušky a strapačky sú fakt veľmi výborné, Forhaus v Trnave, jedlo, dizajn, atmosféra, Dedinku v Novej Dedinke, lebo poznám šéfkuchára. Napriek tomu, že ťažko spracúva, že nejem mäso, vie vyčarovať dobroty aj z iných ingrediencií. Okrem toho mám zoznam kolíb a reštaurácií na zabudnutých miestach, kde varia skvelé domáce špeciality a slovenskú klasiku. Napríklad blízko našej chalupy je obec Župkov, kde majú halušky a vyprážaný pastiersky syr, plnia ho kápiou a môžete si ho dať so skvelými opekanými zemiakmi s nejakým zvláštne chutným korením a unikátnym kapustovým šalátom. Alebo v totálne zabudnutej chate pri dolnohodrušskom tajchu…
Spomínaš koliby a slovenské reštaurácie… Aké slovenské jedlo je pre teba to najchutnejšie?
Asi zemiakové placky. Nie všade ich však vedia urobiť chutné a naplniť ich ingredienciami pre vegetariánov. Napríklad v Biolke pri Modre sú v tom unikátni. Do bezmäsitej placky pridávajú tempeh, čo málokde kuchári používajú. V Biolke si môžete dať dokonca aj bezlepkové cestoviny, špaldové pivo či domáce parené buchty so slivkovým lekvárom.
Návšteva reštaurácií býva často spojená aj s rôznymi kurióznymi situáciami. Ocitla sa niekedy v podobnej?
Zopárkrát sa stalo, že som vrátila halušky, lebo aj mrazené halušky z Coop Jednota pripravené za pár minút sú neporovnateľne lepšie než nepodarený pokus doručený na tanieri (inak Jednota ich má celkom chutné). Asi najzapamätateľnejší bol pre mňa šokujúci okamih, keď sme v jednej bratislavskej reštaurácii boli s kamarátkami prvé razy a neriešili sme, čo stojí minerálka, kým nám nepriniesli šokujúci účet, na ktorom viedli astronomické ceny nápojov. Moje podnikanie v cestovnom ruchu je pretkané so skúsenosťami v službách v rámci celého Slovenska. O niektorých z nich sa zmieňujem v knižke Juliet a tá druhá. Moje najkurióznejšie príhody spojené s jedlom sú zväčša príbehy spojené s mojim pečením. O niektorých z nich píšem zase v prvej knihe Momenty zo života vydatej ženy.
Skúsme prejsť za hranice. Ktoré lokálne kuchyne ťa oslovili najviac v dovolenkových destináciách či v iných krajinách, ktoré si navštívila?
Mám rada ryby. Viem, že aj ryby majú dve oči, ale ryby jednoducho jem a keď som pri mori, neviem sa ich dojesť. Neviem, či je to mojim maďarským pôvodom, ale milujem halászlé a rada ho degustujem najmä u južných susedov, no zväčša s partnerom vyhodnotíme, že moja mama v jeho príprave vedie a stále dúfame, že príde čas, kedy prezradí tajomstvo svojho receptu. (úsmev) V Belgicku mi veľmi chutili plnené paradajky, špecialita jednej reštaurácie pri Severnom mori. Odkedy (okrem rýb a slaniny na haluškách) nejem mäso, okruh výberu zo špecialít sa celkom zúžil, čo mi je často dosť ľúto. Ale napríklad v bratislavskom Starom Meste sú v ponuke jedál úžasné vegánske burgre z húb. Hm, možno sme predsa jedinečná metropola…
Snažíš sa žiť zdravšie, vyhýbaš sa mäsu, živočíšnym mliekam a bielemu cukru. V čom vidíš najväčšiu prekážku tohto spôsobu života?
Vyhýbam sa živočíšnym mliekam a obľubujem kaviarne a reštaurácie, ktoré ponúkajú modernejší výber pre tých, ktorí by si radi dali do kávy iné ako kravské mlieko. Výborne chutí napríklad kokosové mlieko (dostupné aj vo variante vegan v prášku) a úžasne sa k nemu hodí kokosový cukor. V bratislavskom Foxforde je to bežná ponuka, ale Foxford je stále ešte raritný. Kiežby možnosť výberu bola širšia v každom podniku, ktorý má snahu poukazovať na svoju úroveň. Často na otázku: Máte, prosím, iné mlieko ako kravské, dostávam odpoveď: Iba bezlaktózové. Túto vtipnú odpoveď by bolo vhodné vysvetliť všetkým, ktorý v gastre pôsobia. Sú totiž ľudia, ktorým nevadí laktóza, prekáža im princíp, ako sa živočíšne mlieko získava a spracúva…
Čo ti pri dobrom jedle nesmie chýbať? Niektorí čítajú noviny, iní majú ako kulisu pustené rádio…
Rada degustujem pivo. Niekedy ani nejde o značku, ale spôsob, ako je načapované. Keď mi prvýkrát ponúkli kdesi na strednom Slovensku Urpiner, zneistela som, či vôbec chcem pivo. Podobne to bolo so Zubrom. Viem, moje predsudky… Ale veľmi rýchlo som v oboch prípadoch pochopila, že dobre načapované pivo bez prehnaného množstva CO2 je delikatesa. Obľubujem tento nápoj a veľmi by ma potešilo, keby sa aj ponuka nealko piva v čapovanej forme rozšírila do slovenských reštaurácií. Niektoré značky, známe svojou nasladlou príchuťou, sa presadili všade, ale som presvedčená, že je nás stále viac, ktorí by ocenili pravú chuť nealko piva.
Aké iné nápoje okrem pohára dobre chladeného piva si rada dopraješ?
Neodmietnem ani dobré víno, ale dobre načapované pivo je na úvod večera veľmi príjemné. No a bez kávy si rána neviem predstaviť. Nechápem môjho muža, ako dokáže bez takejto skvelej drogy byť..
Ako podnikateľka a poradkyňa sa pohybuješ vo vodách podnikania už pomerne dlho. Čo podľa teba chýba na slovenskom gastronomickom trhu najviac?
Mám rada nevšedné ponuky a kreativitu v podnikaní. Napríklad aj možnosť vziať si so sebou viac druhov jedál, ktoré kuchyňa ponúka, urobiť si piknik v tráve, rozložiť si deku a degustovať rozmanitosť ponuky kuchyne. Nepríde mi to ničím náročné, vnímam to ako nevyplnenú dieru na trhu. Ale to možno preto, lebo dobrých reštaurácií nie je nikdy a nikde dosť. Ak je dobrá kuchyňa, zväčša to zbadáte a je plno. Hostia neriešia primárne len interiér, ide im o kvalitu jedla a úmeru cien. Napadá mi príklad jednej moravskej kuchyne, kde je neustále plno a ak sa chcete zastaviť v čase obeda, musíte si rezervovať stôl. Zvonka vyzerá krčmička ako totálna zrúcanina, vnútri je to celkom príjemný interiér, ale nič extra. Jedlá sú však tak chutné a spoľahlivo zvládnuté, ako sa očakáva od nás, keď varíme našim rodinám.
Ani naše nepodarené jedlá by predsa nik nejedol a už vôbec za ne neplatil. Naopak, často sa stretávam s tým, že sú ľudia ochotní platiť, aj keď nie sú spokojní a najsmutnejšie je, že vynechajú aj spätnú väzbu. Podľa mňa je dobré položiť si niekedy otázku, či by ste boli spokojný s jedlom, ktoré jete, ak by ste ho vytvorili vy. Ak áno, kuchár si zaslúži pivo na váš účet, ak nie, je namieste odkázať mu, že by ste s týmto gastro výkon neuspeli ani doma. Nie je predsa jedno, čo do svojich úst vkladáme a pokladám za dôležité oceňovať kuchárov, ktorí pri tvorbe jedál pridávajú do jedla ingredienciu lásky k jedlu. Ingredienciu, ktorú určite neprehliadnete.
Vedieš občianske združenie E-ženy, pomáhaš šikovným žienkam v podnikaní. V čom spočíva tvoja náplň? Ako kombinuješ pracovný a osobný život?
Páči sa mi prosperovať vďaka svojim talentom a učiť to aj iných. Byť v kontakte s ľuďmi, s ktorými je príjemné tráviť čas a spoznávať sa aj v hlbších vrstvách. Prispôsobiť pracovný život osobným potrebám a nie naopak. Vydávala som sa veľmi mladá a veľmi skoro sme si založili rodinu. Moje pôvodné sny o cestovaní museli do úzadia, no časom som sa rozhodla, že oprášim svoje cestovateľské sny a založila som cestovnú kanceláriu Tricio.sk so špecializáciou na Slovensko. Po vyše dvadsiatich rokoch som ju odstúpila, dnes poskytujem poradenstvo pre začínajúcich podnikateľov, ktorí majú záujem založiť cestovnú kanceláriu. S manželom prenajímame dve vlastné drevenice a postupne, vďaka autorskej škole Literario.eu, ktorú vediem s Andreou Trávničkovou, realizujem svoje vydavateľské sny. Naučila som sa, ako vydať knihu vydať prostredníctvom vlastného vydavateľstva. Môj najúspešnejší titul Ukážem Ti Slovensko/ I will show You Slovakia sa dostal na všetky kontinenty sveta. Je mi jasné, že je to vďaka jej obsahu a dvojjazyčnosti. Aktuálne je v predaji podobná knižka Tips for trips around Slovakia/Tipy na výlety na Slovensku, ktorá bude mať, dúfam, podobný príbeh.
Rozhodne sa vo svojej profesii nenudíš. Čo z tohto všetkého ti je srdcu najbližšie?
Mojou pracovnou srdcovkou sú E-ženy. Pri vzniku tejto platformy bolo zámerom podeliť sa o naše skúsenosti s on-line podnikaním, dnes majú Eženy úplne iný rozmer. Je radostné vidieť, ako niečo, čo vytvoríte, žije, a že sa medzi sebou zoznamujú ženy, ktoré sa ešte pred nedávnom nepoznali, vytvárajú nielen pracovné, ale aj osobné spojenia a namiesto súťaženia sa podporujú.
Autorka úvodnej fotografie: Viki Revická
zdieľať tento článok na:
