Odkedy sme začali chodiť vzpriamene, naše jedálničky sa rapídne zmenili. Stalo sa tak najmä v posledných dekádach, keď žezlo v našich špajzách a chladničkách prebrali ultraspracované potraviny. Viete, aká bola evolúcia stravovania a ako naše meniace sa životné návyky ovplyvňovali spôsob, akým jeme?
Predstavte si, že ste sa prebudili v tele pravekého človeka. Nemáte chladničku, mikrovlnku ani mobil, ktorý by vám oznámil, že je čas na obed. Jedlo nie je samozrejmosť, ale cieľ dňa. Možno ulovíte zviera, možno nájdete plody, možno budete hladovať. Vitajte v začiatkoch evolúcie stravovania.
Evolúcia stravovania = tisíce rokov adaptácie
Zdá sa, že práve týmto rytmom si naši predkovia vybudovali imunitu, odolnosť a metabolizmus, o akom dnes môžeme len snívať. Ľudská strava je výsledkom (pre nás) nepredstaviteľne dlhých rokov adaptácie.
No kým zmeny v prírode trvali tisícročia, naše stravovacie návyky sa v posledných storočiach zmenili raketovým tempom. Ako sme prešli od korienkov a zveriny ku croissantu a energetickým nápojom?
U lovcov a zberačov bol hlad súčasťou života
Naše telá sú evolučne prispôsobené životu v nestabilných podmienkach. Paleolitický človek jedol podľa toho, čo mal práve k dispozícii – lesné plody, semená, korienky, listy, ryby, zverinu, pomerne často aj hmyz. Počas dňa nevedel, kedy príde ďalšie jedlo, preto sa telo naučilo efektívne hospodáriť s energiou, ukladať tuky a prepnúť do šetriaceho režimu počas hladovky.
Zaujímavé je, že strava v rôznych častiach sveta bola odlišná. Ľudia na severe konzumovali takmer výhradne živočíšne tuky, zatiaľ čo africké kmene jedli viac rastlinných potravín. Napriek tomu boli ich telá vitálne a ich zdravie prekvapivo dobré. V kostrách pravekých ľudí sa len zriedka nachádzajú stopy zubných kazov, chronických zápalov či obezity, teda ochorení, ktoré sú dnes bežné.
Vedeli ste, že…? Jednou z najzásadnejších teórií o ľudskej evolúcii je tzv. expensive tissue hypothesis. Tvrdí, že keď naši predkovia začali konzumovať viac živočíšnych bielkovín a tukov, mohli si dovoliť menšie tráviace ústrojenstvo a väčší mozog. V porovnaní s inými primátmi máme kratšie črevá, ale omnoho komplexnejší nervový systém.
Strava zároveň ovplyvnila naše správanie. Antropologické výskumy ukazujú, že zdieľanie jedla bolo kľúčové pre formovanie komunít. Spoločné jedenie podporovalo spoluprácu, hierarchiu a neskôr aj vznik kultúrnych rituálov.
Neolitická revolúcia priniesla poľnohospodárstvo
Zhruba pred 10 000 rokmi začali ľudia na viacerých miestach sveta nezávisle objavovať poľnohospodárstvo. Pestovanie plodín ako pšenica, jačmeň, ryža či kukurica postupne nahradilo zber a lov. Tento krok znamenal začiatok usadenej spoločnosti, rozvoj miest, remesiel, obchodu, no aj prvé veľké výživové kompromisy.
Zrazu bola strava jednotvárnejšia. Obilie dominovalo jedálničku a ľudia začali trpieť na nedostatok určitých vitamínov a minerálov. Výskumy archeológov ukazujú, že s príchodom poľnohospodárstva sa priemerná dĺžka života populácie znížila a pribudli ochorenia ako anémia, infekcie, ochorenia kostí a zubné kazy.
Napríklad v starovekom Egypte (považovanom za kolísku civilizácie) bol vysoký výskyt zubných kazov, a to najmä kvôli častej konzumácii lepku, škrobov, ale aj sladkostí ako datle a med, ktoré boli bežne dostupné. Cukry a škroby sa stali bežnou súčasťou stravy a telo, ktoré bolo stavané na občasný prísun sacharidov, zrazu čelilo ich nadbytku.
Zlom nastal v priemyselnej revolúcii
Aj 18., 19. a 20. storočie znamenali obrovský zlom, prakticky vo všetkom. Vďaka novým technológiám sa jedlo začalo vyrábať vo veľkom. Do popredia sa dostali nové spôsoby spracovania potravín ako konzervovanie, rafinácia, chladenie, neskôr polotovary a fast food. Jedlo sa zrazu stalo tovarom, marketingovým produktom aj kultúrnym symbolom.
Zmenila sa aj štruktúra stravy. Biely cukor a múka boli lacnejšie a dostupnejšie, začali ich totiž vyrábať strojovo. Tuky nahradili priemyselne vyrábanými olejmi a margarínmi. Vznikli prvé umelé sladidlá, emulgátory a aditíva, ktoré sa objavovali prakticky vo všetkých produktoch na pultoch obchodov.
Ľudia sa „odpojili“ od stravy
Dovtedy si väčšina obyvateľstva potraviny pestovala, zbierala alebo pripravovala doma. Vďaka technologickému pokroku sa však začalo jedlo vyrábať vo veľkom. V obrovských továrňach, pre anonymného spotrebiteľa, na export a skladovanie.
Konzervovanie, pasterizácia, spracovanie múky, rafinácia cukru a neskôr aj chladenie umožnili dlhšie skladovanie potravín a masovú výrobu. To výrazne zmenilo vzťah ľudí k jedlu.
Evolúciu stravovania ovplyvnila aj urbanizácia
Státisíce ľudí sa sťahovali z vidieka do miest, kde už nemali vlastné záhrady, hospodárstvo ani prístup k čerstvým surovinám. Potravinová samostatnosť bola nahradená závislosťou na obchode a priemysle. Vznikol nový typ jedla.
Bolo lacné, trvanlivé a kaloricky výdatné, ale nutrične chudobné. Tento model vyhovoval rýchlemu tempu mestského života, no zároveň znamenal prvý krok k strate kontroly nad tým, čo vlastne jeme. Aj takto môže vyzerať evolúcia stravovania.
Začali sme pracovať dlhé hodiny
Osem- a viac hodinové zmeny vo fabrikách si vyžadovali jednoduché, rýchle a sýte jedlá. Práve v tomto bode začala rozkvitať popularita spracovaných potravín. Strava sa prispôsobovala rytmu stroja, nie prirodzenému rytmu tela. Tento zlom odštartoval trend, ktorý dnes kulminuje v podobe fast foodu, instantných polievok a ultraspracovaných potravín.
Prejedli sme sa k civilizačným chorobám
V 20. storočí sa objavila nová kategória ochorení, tzv. civilizačné alebo „choroby hojnosti“. Kým infekčné choroby boli spojené s nedostatkom a zlými hygienickými podmienkami, civilizačné choroby sa spájajú s nadbytkom všetkého: energie, tukov, cukrov, ale aj stresu a sedavého spôsobu života.
Podľa údajov WHO tvoria neinfekčné chronické ochorenia (napr. srdcovo-cievne choroby, diabetes, niektoré druhy rakoviny) až 71 % všetkých úmrtí na svete. Výraznou príčinou týchto ochorení je práve strava. Nielen kalorický prebytok, ale aj nevhodná kvalita potravín.
Výskum z Harvardu ukazuje, že ľudia, ktorí konzumujú stravu bohatú na rastlinné potraviny, celozrnné produkty, zdravé tuky a minimum spracovaných jedál majú významne nižšie riziko chronických ochorení. Naopak, diéta bohatá na ultraspracované potraviny, cukry a nasýtené tuky vedie k tzv. metabolickému syndrómu, stavu, ktorý predchádza cukrovke, obezite a infarktom.
Moderný človek často konzumuje o desiatky percent viac kalórií, než denne spáli. Ak k tomu pripočítame sedavý spôsob života, výsledkom tohto druhu evolúcie stravovania sú narastajúce problémy s obezitou a metabolickými ochoreniami. Sme evolučne pripravení na nedostatok, no žijeme v prebytku. A naše telo to nezvláda. Čo s tým?
Vezmime si od našich predkov to najlepšie
Hoci nemôžeme žiť ako pravekí ľudia, môžeme sa nimi v niečom inšpirovať. Ich strava bola:
- prirodzená, nespracovaná a lokálna
- sezónna a pestrá
- viazaná na pohyb a výdaj energie
- bez priemyselných aditív
Dnes máme výhodu vedy. Vieme, čo ľudské telo potrebuje, aké živiny nám chýbajú, ako funguje črevný mikrobióm, ako ovplyvňuje strava imunitu či mozog. Môžeme si teda vyberať potraviny, ktoré sú blízke našej biologickej výbave.
Do stravy by sme mali zaradiť fermentované výrobky, kvalitné tuky, vlákninu, dostatok bielkovín a minimálne spracované suroviny. Hoci sme technologicky vyspelejší než kedykoľvek predtým, práve návrat k jednoduchosti a vedomému prístupu k jedlu môže byť riešením mnohých problémov.
Stravovanie nie je len o tom, čo jeme, ale aj o tom, ako žijeme. Ak nájdeme rovnováhu medzi tým, čo vieme, a tým, čo sme počas evolúcie stravovania potrebovali, môžeme sa opäť priblížiť k zdraviu, sile a vitalite našich predkov.
zdroje: Wired.com, Who.int, Cambridge.org, Forkesoverknives.com
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na:
