Emma zo Slovak in the Netherlands: Ľudí pohoršil recept na bryndzové halušky s vegánskou slaninou

2073
Slovak in the Netherlands (1)
foto: archív Emmy Urbanovej

Emma Urbanová je Slovenka, pôvodom z Martina, ktorá študuje v holandskom meste Groningen. Okrem toho, že sa venuje štúdiu a práci v neziskovej organizácii, tvorí aj videá s typickými slovenskými receptami na profile Slovak in the Netherlands.

Niektoré ingrediencie ale musí nahrádzať, v Holandsku ich totiž nevyrábajú. Práve to sa občas stretáva s nepochopením a nezmyselným hejtom, ktorému nerozumie Emma a, úprimne, ani my. Šikovná študentka odboru Writing, Editing and Mediating na University of Groningen (odbor sa dá voľne preložiť ako písanie, editorstvo a vydavateľská prax) žila predtým 4 roky v Škótsku, kde vyštudovala literatúru. Aký je jej vzťah k jedlu a prečo sa rozhodla natáčať recepty typické pre náš región?

Na Instagrame tvoríš pod prezývkou Slovak in the Netherlands – venuješ sa slovenským receptom v holandskom prostredí. Ako vznikol tento nápad?

Dodnes si pamätám ten večer. Chcela som si spraviť na večeru pečené zemiaky a samozrejme, kyslá smotana k nim nesmie chýbať. Vrátila som sa z Jumba (pozn. red. holandský supermarket), kde mali vypredanú kyslú smotanu, a tak som sa musela uspokojiť s crème fraîche. Utešovala som sa, že to predsa je mliečny výrobok, a tak to nemôže chutiť až tak rozdielne. Ako som sa len mýlila!

Slovak in the Netherlands (3)
foto: archív Emmy Urbanovej

K zemiakom sa to vôbec nehodilo a úplne tomu chýbala tá známa kyslá chuť. Frustrovaná som zavesila príbeh na svoj hlavný účet, aké “problémy” ako Slovenka v Holandsku zažívam: nedostatok tradičných surovín. Vtedy mi skrslo v hlave: ostatní Slováci sa s týmto musia potýkať takisto. Čo keby som založila spoločnú platformu, kde si budeme vymieňať nápady, rady, a “návod na prežitie” v tejto krajine? Veď sme predsa všetci v tom spolu! Ešte v ten večer som si založila účet, pridala prvý príspevok a fotku – a Slovak in the Netherlands bolo na svete.

Dalo by sa teda tvrdiť, že tvoju tvorbu podnietila nostalgia za slovenskými chuťami?

Áno, aj napriek tomu, že som nevyrastala v rodine, kde by sa jedli každý deň na obed bryndzové halušky, chute detstva mi občas zachýbajú. Najväčším predmetom nostalgie sú pre mňa práve klasiky od mojej babky: francúzske zemiaky, zemiakový šalát, kapustnica, krupicová kaša, fašírky či parené buchty, ktoré sa často aj na mojom účte snažím zreprodukovať.

Ako by si jednoducho opísala slovenskú kuchyňu niekomu, kto ju ešte nevyskúšal?

Ťažká! Založená na mäse, múke, mlieku, zemiakoch… Odkedy kvôli Instagramu doma varím tradičné, sýte slovenské jedlá, chudnutie nám veru nehrozí (smiech).

Často na profile zdieľaš aj netypické produkty, ktoré by zase prekvapili Slovákov. Ktoré holandské jedlá či výrobky považuješ za zvláštne, no zároveň veľmi chutné?

Asi každého Slováka na návšteve v Holandsku prekvapí, že Holanďania si na chlieb sypú čokoládové stružlinky – hagel slag. Je to niečo, čo som si osvojila aj ja a s maslom to naozaj chutí dobre, keď mám chuť na sladké. Taktiež mi nevadia ich tradičné surové slede s cibuľou, na ktorých si rada pochutím.

hagel slag
foto: ilustračné / Canva

Vráťme sa k tvojim receptom. Aké ingrediencie alebo zložky, ktoré potrebuješ na prípravu svojich receptov, sú ťažko dostupné v Holandsku?

Bryndza, krupica, tvaroh, čerstvé droždie… Ak mám šťastie, niektoré z nich sú dostupné v poľských potravinách, no chuť je, samozrejme, mierne odlišná. Potom sú tu špeciality ako škvarky, údený bôčik či domáce jaternice, ktoré by som ani na Slovensku nejedla na dennej báze, no tu mi občas chýbajú.

Si celiatička a všetky tvoje recepty sú 100% bezlepkové. Stalo sa ti niekedy, že sa ti recept nepodaril práve preto, že v ňom chýbal lepok?

Moje recepty na pečivo (knedle, buchty, kysnuté koláče) pripravujem starostlivo a robím si naozaj dôkladný prieskum, pretože nie všetky bezlepkové múky sa správajú rovnako. Takisto nestačí len zameniť v recepte bežnú múku za bezlepkovú, tak to nefunguje. Veľa sa učím od skúsených bezlepkových pekárov a netrúfam si experimentovať až tak veľmi ako napr. vo varení. Musím povedať, že zatiaľ sa vydarilo takmer všetko, len sa niekedy stalo, že koláč bol sypkejší.

Reaguje tvoje publikum na niektoré témy citlivejšie? Povedzme napríklad na domácu výrobu nepravej bryndze?

Ako každý tvorca digitálneho obsahu sa stretávam denne s hejtom, niekedy až šikanou. Ľudí pohoršilo najmä moje video o “bryndzových” haluškách s vegánskou slaninou, ktoré som robila narýchlo a improvizovane pre návštevu. Písali, že som zmasakrovala naše národné jedlo a že si nezaslúžim byť Slovenka. Iná followerka cynicky vypichla to, že som použila poľské droždie na prípravu slovenskej knedle. Ľudia nechápu, že človek v zahraničí nemá k dispozícii to isté, čo oni doma, a že si musí vystačiť s tým, čo má. A je za to vďačný.

Emma Urbanová Slovak in the Netherlands
foto: archív Emmy Urbanovej

Niektoré z našich jedál sú veľmi výrazné a aromatické. Aké boli reakcie ľudí, ktorí ich jedli po prvýkrát?

Od Holanďanov som vždy mala pozitívny ohlas na slovenské jedlá. A to sú jedným z najúprimnejších národov, ktorý sa teda nebojí kritizovať. Neviem, aké jedlá máš konkrétne na mysli, ale mne z tých výraznejších a netradičnejších napadá jedine drožďová nátierka a kapustové fliačky, ktoré môjmu priateľovi (Holanďanovi) obidve chutili.

Postrehla si aj nejaké stravovacie zvyky, ktoré sa na Slovensku a v Holandsku zásadne líšia?

Najväčší kultúrny šok pre Slováka je jednoznačne – žiadny teplý obed. Teplý obed je luxus, ktorý máme na Slovensku (a v iných susedných krajinách). Holanďania obedujú sendviče, v najhoršom prípade iba suchý chlieb s plátkom syra, bez masla, zeleniny, čohokoľvek!

Jedlo uprostred dňa vnímajú čisto ako nevyhnutnosť, palivo, ktoré potrebujú na fungovanie, a je im jedno, že je úplne bez chuti. Večera je potom najdôležitejším jedlom dňa. Osvojila som si tento zvyk, pretože počas pracovného dňa niekedy nie je čas, a zároveň mi nebýva ťažko po výdatnom obede. Večer v kuchyni je pre mňa potom príjemným rituálom, časom zamestnania rúk po celodennej práci mozgu.

Slovak in the Netherlands (2)
foto: archív Emmy Urbanovej

Má podľa teba jedlo v kontexte kultúrneho prepojenia a zachovávania identity v zahraničí dôležitú úlohu?

Samozrejme, prostredníctvom jedla ostávam v spojení so svojou slovenskosťou. Viem, že podobne to má aj mnoho iných zahraničných Slovákov. Som na svoju kuchyňu pyšná ako na to, čo ma kultúrne odlišuje a čo môžem odprezentovať iným. Jedlo zohráva dôležitú úlohu aj v mojom bikultúrnom vzťahu – láska ide cez žalúdok.

Aké plány máš s projektom Slovak in the Netherlands do budúcna?

Chcela by som pokračovať v tvorení a inšpirovať slovenských študentov v Holandsku, ktorí nevedia, ako nájsť “naše” suroviny a orientovať sa v holandských názvoch. Mojím cieľom je aj šíriť povedomie o slovenskej kuchyni v kontexte medzinárodného publika. Preto aj tvorím obsah v angličtine – dúfam, že môj profil tvorí akési premostenie medzi týmito dvoma kultúrami. Zároveň by som chcela prinášať “relatable” obsah z môjho každodenného života, pomáhať, odpovedať na otázky, vytvoriť akúsi komunitu, v ktorej sa všetci budeme cítiť príjemne.

Našich respondentov sa vždy na záver pýtame na konkrétne podniky, do ktorých sa vždy radi vracajú. Odporučíš nám nejaké v Groningene a nejaké, ktoré máš rada na Slovensku?

V Groningene si sadnite do Wereldburgers (burger v holandčine znamená občan, slovná hračka: world citizen) na burgre z organického hovädzieho a do Florentin, ak máte radi zážitkovú gastronómiu. Keď som na Slovensku, vždy sa rada vraciam do vietnamského bistra NhàBè a do Stránskych Medveďov v Martine. A v Bratislave Pán Cakes na bezlepkové palacinky!

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
reklama