To, že podnikanie v gastronómii nie je nič jednoduché, je dobre známa vec. Stačí však trochu lásky k jedlu a k práci, ktorú milujete, a všetko sa dá zvládnuť s úsmevom na perách. O malom podnikaní v gastronómii, skorom rannom vstávaní, ale aj úsmevných zážitkoch, ktoré prináša táto práca, sme sa porozprávali s kuchármi a zároveň konateľmi spoločnosti Gastromas, s.r.o. sídliacej v rodisku dvoch významných slovenských dejateľov.
Stanislav Naštický a Milan Opáth tvoria dvojicu, ktorá zásobuje skvelými obedmi počas celého pracovného týždňa celú dolinu okolo mestečka Uhrovec, v ktorom sa narodili Ľudovít Štúr a Alexander Dubček. Ich spoločnosť sídli len pár krokov od spoločného rodného domu týchto pre Slovensko významných pánov. Stanislav s Milanom sa pre spoločné podnikanie rozhodli pred niekoľkými rokmi a napriek tomu, že to nie je jednoduchý chlebíček, ani jeden z nich by nemenil.
Je to už 6 rokov, čo spolu podnikáte v gastronómii. Ako sa vaše cesty spojili?
Stanislav: Naše cesty sa spojili v jednom zamestnaní, kde sme spolu varili. Milan tam robil dlhodobo a ja som nastúpil neskôr. Mojím tajným snom vždy bolo mať vlastnú prevádzku, takže som len hľadal parťáka, ktorého som v Milanovi našiel. Zo začiatku nám ale veľmi do smiechu nebolo, podnikanie na Slovensku je naozaj náročné.
Milan: Je to pravda, spoznali sme sa v práci a sadli sme si najmä ľudsky. Mali sme rovnaké zmýšľanie, slovo dalo slovo a dnes už nejaký ten rok spolu podnikáme.
Túžili ste odmalička po tom, že budete v práci stáť za sporákom, alebo sa vaše ambície zmenili až neskôr?
Stanislav: Môžem zodpovedne povedať, že to bol môj detský sen. Kuchyňa mi vždy imponovala a bavila ma, cítil som sa v nej dobre.
Milan: Ale áno, bolo to mojím snom, za ktorým som si išiel. Varenie bolo a stále je pre mňa aj koníčkom, moja práca ma baví a robím ju rád. Už ako malý som sa hrával a piekol koláče z piesku.
Váš pracovný deň je plný, a každý kuchár vie, že nie ľahký. Prezraďte, ako prebieha bežný deň profesionálneho kuchára?
Milan: Náš deň začína už o druhej hodine v noci, takže sme trochu posunutí oproti ostatným pracujúcim ľuďom. Začíname, samozrejme, varením.
Stanislav: Ale nie je to len o varení, aj keď to je pre nás priorita. Sú to veci, ktoré robíme každý deň, ako objednávka tovaru, dodržiavania HCCP, rozdeľovanie si úloh a príprava na ďalší deň.
Zameriavate sa prevažne na varenie a dovážanie obedov pre starších ľudí, ktorí si už sami nedokážu alebo nevládzu navariť. Dá sa povedať, že vaša práca má aj trochu morálny rozmer?
Stanislav: Takto by som to asi nepovedal, pretože tí ľudia si za obedy platia, nemajú ich zadarmo. Snažíme sa ich však uspokojiť tým, že im jedlo dovezieme priamo domov.
Milan: Mnoho z nich sa k jedlu nedokáže dostať nijakým iným spôsobom. Seniori neboli pôvodne našou cieľovou skupinou, ale zistili sme, že im takýmto spôsobom dokážeme uľahčiť život. Na začiatku sme mali 8 obedov a nevedeli sme, čo robiť. Dnes ich denne pripravíme okolo dvesto.
Kto vymýšľa jedálny lístok na ďalší týždeň? Zaraďujete do jedálnička často nové a nepoznané chute?
Milan: Jedálny lístok vymýšľame spoločne. Baví nás vymýšľať a skúšať nové recepty, ale skúšame ich prevažne doma, na blízkych a známych, aby sme vedeli, či budú mať úspech.
Stanislav: Z pohľadu klientov bude rezeň vždy rezňom a guláš gulášom, ak mi rozumiete. (úsmev)
Spoločnosť Gastromas sídli v obci Uhrovec, v rodisku jedného z národných hrdinov Ľudovíta Štúra a veľkého politika minulého storočia, Alexandra Dubčeka. Máte blízko k slovenskej gastronómii? Vyskytujú sa na vašom jedálnom lístku často typické slovenské jedlá?
Stanislav: Skôr by som povedal, že k československej, ale naše zameranie jedál je rôzne. Nájdete u nás napríklad aj špagety či pizza koláč. Opäť sa však vraciam k tomu, čo som spomínal aj v predošlej otázke. Naša klientela je zvyknutá skôr na tradičné jedlá. Špeciality ako Dubčekov rezeň alebo Štúrove halušky na jedálnom lístku zatiaľ nemáme, ale prečo nie?
Milan: Uhrovec je mojím rodiskom, takže s týmito dvoma pánmi sa stretávam celý život. Tiež mám veľmi blízko k našej gastronómii, a hoci si rád pochutím aj na všelijakých špecialitách, na tradičnú slovenskú kuchyňu nedám dopustiť.
Okrem denného varenia a skorého vstávania máte takmer každý týždeň varenie na svadbu, oslavy, či trochu smutnejšie udalosti, kary. Nie je to všetko únavné? Máte čas aj na súkromné aktivity a koníčky?
Stanislav: Áno, je to ďalšia vec, ktorou sa zaoberáme. Uhrovská dolina je veľká a oslavy a smútok k tomu patria. Toho voľného času veľa nezostáva.
Milan: Ale keď sa chce, tak sa všetko dá pekne skombinovať. Mojím koníčkom popri práci, kde vždy dokážem vypnúť, je futbal. Okrem toho si rád zahrám aj tenis.
Zažívate vo svojej práci aj uvoľnené a usmiate momenty, na ktoré radi spomínate?
Stanislav: Samozrejme, sme mladý kolektív a sranda je na dennom poriadku, veď bez toho by to ani nešlo. Takto sa pracuje oveľa ľahšie.
Milan: Jasné, že zažívame vtipné momenty. Máme aj mladých brigádnikov, ktorí nám pomáhajú s rozvozom jedál, a preto nikdy nepociťujeme núdzu o úsmevné zážitky.
Za 6 rokov spoločného podnikania sa musíte skvelo poznať. Prezraďte nakoniec naším čitateľom na seba nejaké pikošky.
Stanislav: My sme už ako rodina, poznáme sa skvelo, to je pravda. Nielen v profesii, ale aj v súkromí si nájdeme čas na pivo. A pikošky? Nemôžem na neho nič zlé povedať. Je to človek s obrovskou chuťou do práce a ešte ho to aj teší. V dnešnej dobe je náročné nájsť človeka, ktorý sa nepozerá len na seba. Určite by som ho nevymenil. Možno len v súkromí, za nejakú peknú slečnu (ale musela by variť minimálne tak dobre, ako Milan).
Milan: Vtipné a plné pikošiek boli najmä začiatky, keďže ja som bol zvyknutý na veľkú kuchyňu a Stano zase na minútkové varenie. Obom nám trvalo dlho, kým sme sa zladili a veľa vecí sme pokazili, no dnes nám to v práci ide od ruky. A dobrí priatelia na seba predsa nevyzrádzajú. (úsmev)
Zdroj foto: autorka
