Pýtate sa ako? Existuje mnoho spôsobov a väčšina z nich vás nebude nič stáť. Byť o trochu viac milý, o trochu viac láskavý spúšťa vo svete reakciu, akú by ste možno ani nečakali. Dobré skutky reštaurácií k takýmto spúšťačom určite patria.
Teší ma, že napriek rôznym strašiakom a nepríjemným situáciám v živote či politike, ktoré, samozrejme, netreba brať na ľahkú váhu, prevláda vo svete stále ľudskosť. S láskavosťou sa stretávam každý deň a čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je na každom kroku. Stačí ju objaviť. Vrhnite sa na to s nami a pozrite si zoznam toho, aké dobré skutky môžu urobiť majitelia a manažéri reštaurácií.
Nepoužívať vajíčka z klietkového chovu
„V klietkovom chove u nás žijú takmer 3 milióny sliepok a pochádza z neho až 9 z 10 vajec v našich obchodoch. Firmy týmto zaobchádzaním usilujú o maximalizáciu ziskov a zo sliepok robia stroje na vajcia, ktorých potreby a záujmy sú druhoradé. Krutosť klietkového chovu v 21. storočí naozaj nemá svoje miesto a mnohé krajiny ho už preto postavili mimo zákon,“ hovorí časť petície Humánneho pokroku. Vyzýva ľudí, aby prestali používať vajíčka z klietkového chovu.

Za petíciu a názor, že sliepky z klietkového chovu do 21. storočia nepatria sa postavili aj mnohé reštaurácie. Je krásne vidieť, že na ich čele stoja láskaví a uvedomelí ľudia, ktorým záleží na našej planéte. Ako prvé na Slovensku sa pre bezklietkovú politiku sa rozhodli jedny z najznámejších a zároveň najväčších bratislavských podnikov.
Boli to 1. Slovak pub, Kláštorný pivovar, Bratislavská reštaurácia Flagship a Kaviareň F. X. Messerschmidta, ako aj stupavská reštaurácia spojená s farmou – Biofarma Príroda. Postupne sa k nim pridávajú ďalšie, jednotlivé aj siete reštaurácií. Aj keď sú takéto vajíčka nepochybne drahšie, dávajú svetu jasný signál. Že dobré skutky nevymreli a ľuďom záleží na tom, aby bolo dobre aj zvieratám.
Variť zero waste spôsobom
Skúste variť bez odpadu. Alebo odpad aspoň minimalizujte. Podobne ako to robí napríklad jedna z našich TOP reštaurácií Gašperov mlyn v Batizovciach pri Poprade. Vďaka tomu sa šéfkuchár Jozef Breza prepracoval aj do jedného z dielov svetovej produkcie HBO – Zero Waste Chef (v slovenskej verzii ju môžete poznať ako Varenie bez zvyškov).
Podporovať lokálnych farmárov a výrobcov
Vždy sa dá vybrať si. Dobré skutky reštaurácií, to môže znamenať aj podpora miestneho trhu, lokálnych farmárov či výrobcov produktov. Ak sa ako reštaurácia rozhodnete napríklad odoberať mlieko a syry z neďalekej farmy alebo mäso od známeho, čo hospodári, ide o víťaznú situáciu pre obe strany.
Slováci milujú lokálnosť. Sú hrdí na svoju krajinu, preto môže prezentovanie takýchto lokálnych produktov byť výbornou reklamou pre váš podnik. Spojený s dobrým pocitom, že ste pomohli niekomu, kto sa snaží robiť svoju prácu čo najlepšie a poctivo.

Darovať jedlo zatiaľ nemôžu
Legislatíva je nastavená tak, že reštaurácia môže každé jedlo predávať iba niekoľko presne stanovených hodín. Žiaľ, po tomto čase ho musia vyhodiť, prípadne si ho zamestnanci môžu vziať domov. Oficiálne darovať ho však zatiaľ nemôžu, čo osobne považujem za veľkú škodu.
Najmä pri podnikoch, ktoré ponúkajú denné menu sa často stane, že niekoľko porcií zostane. V budúcnosti by mali byť reštaurácie povinné darovať nespotrebované nezávadné potraviny napríklad charite. Pre agentúru SITA to uviedol odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Zavedenie takéhoto kroku plánuje envirorezort v rámci Envirostratégie 2030.
Predávať jedlo za symbolickú cenu
Povedzme si narovinu, v dnešnom digitálne prepojenom svete by sme nemuseli vyhadzovať ani gram jedla. V každom meste aj dedine by sa našiel niekto, kto by uvarené jedlo zjedol a, pokiaľ zrovna netrpí histamínovou intoleranciou, ešte by si aj pochutil.
Na princípe darovania jedla, ktoré už z rôznych dôvodov nie je možné predať za plnú cenu, funguje napríklad známa aplikácia To Good To Go (pridobré na vyhodenie, pozn. redakcie). V nej si viete vyhľadať reštaurácie, pekárne, obchody či dokonca miestne vinárstva alebo výrobcov medu. Tí do aplikácie nahrajú zľavnené reštauračné jedlá a vy si ich môžete za symbolickú cenu v určenú hodinu vyzdvihnúť.
U nás, žiaľ, To Good To Go zatiaľ nefunguje. Je to škoda, niekedy celkom neviete, čo vlastne dostanete a okrem toho, že robíte pravidelnou konzumáciou takéhoto jedla dobré skutky, je to aj veľká zábava. Aplikácia funguje napríklad v susednom Rakúsku, rozšírila sa aj do Ameriky. U nás sa sľubne rozbieha aplikácia fungujúca na podobnom princípe. Volá sa MUNCH a sú v nej zatiaľ nahodené iba podniky v Bratislave.

Brať si príklad zo zahraničia & tlačiť na zákony
Ak sa veci nezmenia systémovo, ťažko sa budú meniť zospodu či vo vnútri. Práve to je však miesto, kde k najväčším zmenám dochádza. Stačí si vziať príklad zo zahraničia, najmä zo severských krajín, kde sú zero waste reštaurácie alebo varenie z druhotriednych potravín úplnou samozrejmosťou. Majú inak nastavené zákony, preto bol po tomto type stravovacích zariadení dopyt. A veci sa menia najviac vtedy, ak politici pociťujú (neustály) tlak spoločnosti.
Krásnym príkladom fungovania zero waste reštaurácie je švédska reštaurácia Spill (zo slova odpad, niečo na vyhodenie, pozn. redakcie). Pár, ktorý si koncept otvoril, sa pustil do podnikania s myšlienkou, že treba využiť všetko jedlo. Aj to, čo nevyzerá práve vábne či lákavo.
Ich menu je prevažne vegetariánske. Z jednoduchého dôvodu, celosvetovo vyhadzujeme najviac práve ovocie a zeleninu. Zdá sa, že sa im myšlienka osvedčila, v prvej polovici tohto roku vydali oznámenie, že sa chystajú otvoriť druhú reštauráciu fungujúcu na podobnom princípe.
sledujte nás na sociálnych sieťach:zdieľať tento článok na: