Dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti: Dajte pozor, nie je to to isté

796
dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti
foto: Canva
zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterpinterestlinkedinFacebooktwitterpinterestlinkedin

Možno ste to dávno vedeli a možno je to pre vás novinka. Dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti neznamenajú jednu a tú istú vec. Ak si ich pletiete, radi vám vysvetlíme rozdiel. Možno tak predídete zdravotným komplikáciám, ktoré by v prípade konzumácie exspirovaného jedla mohli nastať.

Prečo nám to v škole nikto nepovedal? Podobne ako veľa iných vecí, spoznať rozdiel medzi tým, čo znamená dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti sa nám niekedy podarí až na vlastnej koži. A nie je to pekné – po konzumácii exspirovaného jedla môžete mať vážne zdravotné komplikácie.

Na obale potravín nás teda niekedy môžu zmiasť dva podobné, ale v skutočnosti rozdielne údaje:

  • dátum spotreby
  • dátum minimálnej trvanlivosti

Hoci si tieto pojmy často zamieňame, neznamenajú to isté. Vysvetlime si raz a navždy, aký je medzi nimi rozdiel.

Dátum minimálnej trvanlivosti

Dátum minimálnej trvanlivosti je skôr orientačný. Naznačuje, dokedy by si potravina mala udržať svoju 100% kvalitu. Otvorená pred týmto dátumom by mala vyzerať, chutiť a voňať presne tak, ako očakávate.

Ak ste tieto potraviny skladovali tak, ako je uvedené na obale a obal zostal zároveň nepoškodený, môžete potraviny zjesť aj po tomto dátume. Môže sa však stať, že potravina stratí svoju pôvodnú chuť či štruktúru. Ani otvorené potraviny po tomto dátume nejedzte – je pravdepodobné, že začnú rýchlejšie podliehať skaze.

potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti
foto: Canva

Potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti:

  • sušené potraviny (ovocie, fazuľa, šošovica)
  • mrazené potraviny (ovocie, zelenina)
  • konzervované potraviny (akákoľvek konzerva)
  • iné trvanlivé potraviny (cukor, polotovary, cestoviny a pod.)

To, či ich môžete zjesť aj po uvedenom dátume veľkej miery závisí od toho, o akú potravinu ide. Rovnako dôležité je, ako ste ju skladovali (či podľa návodu výrobcu) a či bola doteraz v pôvodnom, neporušenom obale.

Rozdiely sú aj v tom, ktoré potraviny koľko vydržia. Kým napríklad ovsené vločky neodporúčame jesť neskôr ako 2 mesiace po uplynutí tejto lehoty, cestovinám sa nič nestane ani počas ďalšieho roka.

Ak ste všetko dodržali, nemalo by vám pri konzumácii jedál pár dní (niekedy aj viac) po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti hroziť žiadne zdravotné riziko.

Prečítajte si, ako sa efektívne vyhnúť črevným problémom v cudzine »

Dátum spotreby

Presne určuje, dokedy je potravinu zo zdravotného hľadiska v poriadku zjesť. Po uplynutí tohto dátumu (spotreby) potraviny nejedzte ani v prípade, že sú neotvorené a správne skladované. Ide väčšinou o výrobky, ktoré rýchlo podliehajú skaze, množia sa v nich baktérie a mohli by vám spôsobiť vážne zdravotné problémy.

potraviny s dátumom spotreby
foto: Canva

Potraviny s dátumom spotreby:

  • čerstvé potraviny
  • mäso a mäsové výrobky
  • mliečne výrobky
  • pultové vážené výrobky
  • údeniny

Dátum spotreby môžete predĺžiť okamžitým zamrazením potraviny. Po otvorení dodržiavajte všetky pokyny na obale (skladovanie, konzumácia do uvedeného počtu dní a podobne).

Zmrazte potraviny v pôvodnom obale (alebo inom čistom uzavretom obale) hneď, ako si ich prinesiete z obchodu. V zásobe tak budete mať čerstvé jedlo, po rozmrazení ho však čím skôr skonzumujte.

Ako dlho vydrží jedlo v mrazničke?

Ani mráz neuchová potraviny navždy. Pri správnom skladovaní jednotlivých potravín existujú určité pravidlá, ako dlho je bezpečné ich v mraze skladovať. 10 mesiacov je však hranica, ktorú by ste väčšinou nemali prekročiť.

Čím dlhšie zostáva potravina v mrazničke, tým viac stráca živiny a vitamíny. Dlhodobé mrazenie sa negatívne prejaví aj na chuti a štruktúre jedla. Závisí to však od druhu potraviny a do veľkej miery aj od spôsobu jej spracovania predtým, ako ju zmrazíte.

Ide o veľmi komplexnú tému, preto pre vás zbierame materiály a chystáme samostatný článok, do ktorého zahrnieme aj sprievodcu a prehľadnú tabuľku s odporúčanými časmi skladovania jednotlivých potravín. Zapamätajte si však, čerstvé ovocie, zelenina a najmä mäso vydržia v mraze dlhšie než tie, ktoré už prešli tepelnou úpravou.

Tu je zopár príkladov vhodnej doby mrazenia:

  • hovädzie mäso – až 10 mesiacov
  • bravčové mäso – 6 mesiacov
  • hydina – až 10 mesiacov
  • zelenina – až 12 mesiacov
  • ovocie – 6 mesiacov
  • maslo a mliečne výrobky – 3 mesiace
  • pečivo – až 3 mesiace
sledujte nás na sociálnych sieťach:
FacebookpinterestlinkedinyoutubeinstagramFacebookpinterestlinkedinyoutubeinstagram

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterpinterestlinkedinFacebooktwitterpinterestlinkedin