Kóšer nie je druh ani skupina jedál. Nie je to dokonca ani štýl varenia, ale oveľa komplexnejší prístup k potravinám a ich spracovávaniu. V jednoduchosti – ide o všetky pokrmy, ktoré môžu jesť osoby vyznávajúce judaizmus.
Pozrime sa na to, čo kóšer do hĺbky predstavuje a pripomeňme si pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry aj miesta, kde sa na Slovensku môžete kóšer najesť bez starostí.
Európsky deň židovskej kultúry a dedičstva sa prvýkrát oslavoval v Paríži v roku 1996. Jeho hlavnou myšlienkou je prezentácia židovského kultúrneho dedičstva, jeho priblíženie verejnosti a odstraňovanie predsudkov vďaka hlbšiemu poznaniu.
Pri tejto príležitosti synagógy usporadúvajú prehliadky, organizujú sa špeciálne výstavy a premietajú filmy so židovskou tematikou. My sme sa rozhodli priniesť náhľad na to, čo znamená kóšer stravovanie.

Pravidlá sú základom kóšer
Zákon o kóšer jedle má dlhoročné korene v židovskej histórii. Od ostatných náboženských predpisov, ktoré regulujú diétu svojich príslušníkov sa líši tým, že nielen upravuje konkrétne okruhy povolených potravín, ale zasahuje aj do ich zberu či samotnej prípravy. V doslovnom preklade slovo znamená niečo ako vhodné na konzumáciu.
Okolo židovského kóšer jedla sa tak pohybujú desiatky pravidiel, ktoré sú pre nich posvätné. Vzhľadom na komplexnú povahu kóšer zákonov sa pokúsime v tomto článku len priblížiť ich zmysel. Pre hlbšiu konzultáciu konkrétnych jedál je potrebné obrátiť sa na odborníkov na židovskú kultúru, prípadne priamo na rabína.
Aj keď sa dodržiavaniu kóšer zákonov v dnešnej dobe pripisuje najmä zdravotný a hygienický význam (napríklad nejesť kaziace sa potraviny), konečným účelom a zdôvodnením je podľa židov prispôsobiť sa Božej vôli, ako je vyjadrená v Tóre. V minulosti, keď sa väčšina jedla varila doma z vlastnoručne vypestovaných plodín, bolo jednoduchšie odsúhlasiť jedlo ako kóšer.

Dnes, keď potraviny cestujú cez pol sveta, sa museli nemoderné pravidlá mierne upraviť. V súčasnosti vychádza každý rok pod záštitou Rabinátu Židovskej obce v Prahe kniha kóšer jedla, v ktorej sa nachádzajú rabínom odsúhlasené potraviny, bežne dostupné aj v supermarketoch.
Podliehajú komplexným židovským stravovacím predpisom kašrut. Potraviny, ktoré s týmto zákonom nie sú v súlade, sa všeobecne nazývajú treif.
Ktoré potraviny sa môžu jesť?
„Tóra uvádza zoznam povolených a zakázaných zvierat (pre niektoré skupiny len zakázaných). Spomedzi cicavcov sa smú jesť párnokopytníky (majú úplne zrezané kopytá) a prežúvavce. Do tejto skupiny patrí hovädzí dobytok, ovce, kozy, jelene (napr. jeleň, zubor). Medzi zakázané a nečisté cicavce patria napríklad ošípané, králiky, kone a podobne,“ uvádza na svojej stránke e-shop s kóšer jedlom Jewish-eshop.cz.
Medzi zakázané druhy mäsa patria aj dravce a vtáky, ktoré sa živia zdochlinami. Na opačnej strane spektra nájdete domácu hydinu, ku ktorej v minulosti patrili aj pávy. Mlieko a vajcia sa môžu konzumovať len zo zvierat, ktoré sú kóšer.
„Dravé ryby, úhory, žraloky, raje, jesetery (vrátane kaviáru) a morské plody sú zakázané. Z ostatných živočíchov sú zakázané plazy a obojživelníky a okrem vybraných druhov kobyliek aj hmyz (kobylky sú špecialitou najmä jemenských židov). Výslovne zakázané sú mŕtve zvieratá a zdochliny (nevela) a choré a spálené zvieratá (trefa),“ pokračuje vo vymenovávaní česká stránka.

Med áno, včely nie
Existujú aj výnimky zo zákona, ktorý hovorí, že kóšer jedlo je iba také, ktoré, v prípade živočíšnych produktov, pochádza z kóšer zvieraťa. Napríklad taký med, ktorý je zaradený medzi tieto potraviny napriek tomu, že samotné včely kóšer nie sú.
Samostatnou kategóriou sú takzvané pareve jedlá, teda tie, ktoré nepatria ani do kategórie mäsa, ani mliečnych výrobkov. Patria sem práve vajcia, ovocie, zelenina či obilniny. Nevzťahujú sa na ne tak prísne zákony, väčšina z nich bez problémov prejde výberom a naviac sa môžu kombinovať aj s inými kategóriami jedál.
Výnimkou je ovocie, ktoré sa zo stromu nesmie jesť v prvých troch rokoch po zarodení. Zaujímavosťou je, že za pareve považujeme aj niektoré druhy rýb, tie sa však s mäsom konzumovať nesmú.

Zákony ďalej pokračujú
Kóšer strava je aj dnes naozaj prísne regulovaná, najmä v ortodoxne založených komunitách. Napríklad zákon o príprave jedla jasne hovorí o tom, že existuje prísny zákaz miešania mäsitých a mliečnych potravín.
V židovských domácnostiach, ktoré dodržiavajú kašrut, sú na prípravu mäsových a mliečnych potravín oddelené nádoby a kuchynské náčinie. Nesmú ich dokonca ani umývať spoločne v umývačke riadu! Definované sú aj časové limity, ktoré musia uplynúť medzi konzumáciou mliečneho a mäsového pokrmu.
Prísne zakázaná je aj konzumácia krvi, preto musí byť vopred z tela zvieraťa vypustená špeciálnou porážkou. Zviera počas nej nesmie trpieť, preto sú na ich usmrtenie vyškolení špeciálni mäsiari, takzvaní šochet. Nasleduje technika známa ako melicha, ktorou odstránia všetky zvyšky krvi z tela zvieraťa.

Hľadajte jedlo s certifikátmi
Ak si chcete vychutnať kóšer jedlo v jeho pravej podobe, hľadajte na obale špeciálne symboly. Ide o špeciálny symbol známy ako hešer (הכשר). Informuje spotrebiteľa, že výrobok bol vyrobený a spracovaný pod rabínskym dohľadom, a preto spĺňa požiadavky kašrutu.
„Existuje mylný názor, že certifikované kóšer jedlo je to, čo požehnal rabín. V skutočnosti sa kóšer certifikácia vzťahuje na proces, ktorým rabínski experti overujú, že produkty sú vyrobené v súlade s kóšer právom,“ dočítali sme sa na webe Kosheralliance.org.

Takúto certifikáciu môžu získať po prísnom zvážení aj produkty, ktoré by za normálnych okolností do kategórie povolených nepatrili. Je to napríklad židovské víno, aj tu však platí, že „ho môže vyrábať iba ortodoxný žid alebo židovka a látky aj zariadenia, ktoré sa vo vinárstve používajú, musia byť kóšer,“ uvádza stránka vinárstva Viatempia.
Slovensko malo kóšer podniky priamo v Bratislave
Išlo konkrétne o Sababa Restaurant by Yalla Hummus na Suchom mýte v Starom Meste. Okrem jedálneho lístka plného kóšer dobrôt ponúkali aj jediné cateringové služby svojho druhu. Žiaľ, aktuálne majú na webe napísané, že sú dočasne zatvorení a nevieme, či sa to v blízkej budúcnosti zmení.
Od roku 1993 pôsobila v Bratislave 10 rokov aj vychýrená reštaurácia Chez David. Pred dvoma rokmi sa v Múzeu židovskej kultúry konala výstava Kóšer – známy vs. neznámy. Jej súčasťou bola aj prednáška Ladislava Poláka, ktorý reštauráciu Chez David v roku 1993 zakladal.
„Reštaurácia a penzión Chez David sa nachádzala na bratislavskej Zámockej ulici v budove, kde pred vojnou sídlila židovská ľudová kuchyňa – vývarovňa a jedáleň a výsek kóšer mäsa. Chez David bol obľúbený nielen medzi miestnymi gurmánmi, ale navštívili ho aj známe domáce a zahraničné osobnosti,“ priblížila vtedajšiu výstavu kurátorka výstavy v múzeu.
Ďalšie zdroje: ourhosher.org, chabad.org
sledujte nás na sociálnych sieťach:zdieľať tento článok na: