zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin

Veronika Rabada bola odmalička vedená k tomu, aby si jedlo vážila a nebrala ho ako samozrejmosť. Aj vďaka tomu z nej napriek veľkému talentu ostala skromná osoba, ktorá v jedle hľadá najmä zážitky. Prečítajte si rozhovor (nielen) o tom, čo pre ňu znamená dobré jedlo.

Veronika, aký je tvoj celkový vzťah k jedlu a čo ťa pri tomto vzťahu ovplyvňovalo?

Keďže som vyrastala na dedine, moji rodičia ma vychovávali tak, aby som si jedlo vážila a nebola príliš prieberčivá v jedle. U nás sa nikdy neplytvalo s jedlom a málokedy sa niečo vyhadzovalo, snažím sa aj ja takto vychovávať deti, i keď v dnešnej dobe pestrosti a rozmanitosti je to ťažké.

Veronika bola odmala vedená k láske k jedlu.

Keď sa vrátim ešte k tomu detstvu, veľmi dôležitý je fakt, že moji rodičia stále pestovali zeleninu a ovocie a v zime kupovali veľa ovocia a zeleniny, robia to doteraz, ku každým raňajkám majú jeden veľký tanier nakrájanej všelijakej zeleniny a ešte sa u nás stále jedli jablká, veľa jabĺk. Môj manžel, vtedy ešte len môj priateľ, keď začal k nám chodievať, tak nás občas nazval, takým východniarskym názvom, že ‘’Jablučkáre’’ :)

Si gazdiná, ktorá doma rada varí a vypeká alebo skôr preferuješ reštaurácie?

Rada varím, keď mám na to čas, chuť a inšpiráciu. Keď som sa vydala, myslela som si, že to nebudem vedieť, ale nebola to až taká katastrofa. :) Asi radšej pečiem ako varím. Dalo by sa povedať, že v kuchyni rada experimentujem, keď sa mi podarí niečo zaujímavé a chutné, vrátim sa k tomu maximálne raz a skúšam ďalej, samozrejme také klasiky robím často, ako stroganov, segedínsky guľáš, rezne, paradajkovú polievku… Za najväčší úspech a na čo som veľmi hrdá je čokoládová torta s ovocím a krémom ganache. Bola taká dobrá, že sa návšteva nehanbila vypýtať si dupľu.

Táto čokoládová torta sa Veronike skutočne podarila :)

Rada sa nechávaš v kuchyni inšpirovať inými receptami alebo si skôr improvizátor?

V kuchyni využím google a babky na telefóne, no vždy recept niečím ozvláštnim. Niečo doplním, nahradím , vynechám, keď potrebujem poradiť čo sa týka zeleninových chutí, korenín a olejov, volám sestre, ona je špecialistka. Rada sa učím nové veci a skúšam nové potraviny.

Keďže, ako sa zdá, doma varíš celkom často, chodievaš si vychutnať nejaké výnimočné jedlo aj do reštaurácie?

Veľmi do reštaurácií nechodím, len tak výnimočne s kamarátkou. V Košiciach chodievame do Halmí, výborne varia, bez mäsa. Ďalšou mojou obľúbenou reštauráciou je Burekas, židovská kuchyňa, mám rada to prostredie najmä vonku, pretože reštaurácia má spoločný dvor s bábkovým divadlom, je to tam také rozprávkové. S priateľmi občas chodievame do Kozlovne a Pubu u kohúta, prevádzkuje to náš kamarát, tiež muzikant, výborne tam varia a manžel je pivár, takže aj po tejto stránke nám to vyhovuje.

Prezraď nám nejakú vtipnú príhodu z kuchyne, na ktorej sa vždy rada pobavíš.

Keď som bola dieťa, mala som rada hubovú polievku až do momentu, keď som ju raz jedla a natrafila som na hubu, ktorá nešla prehrýzť. Nakoniec to bol slimák. Od tohto momentu huby nejem, bola to pre mňa poriadna trauma. 

Keď som sa ešte len učila variť, chcela som prekvapiť mamku, že uvarím kuraciu polievku, no keď som už pomaly končila , zdalo sa mi, že je nejaká sladká, tak som si povedala, že som asi dala veľa mrkvy, tak som dosolila, no ona bola stále sladká, tak ešte som prisolila, ale chuť sa nemenila, ba dokonca bola ešte sladšia, až po chvíli som pochopila, že v domnení, že ja solím, solím, tak v skutočnosti cukrím, cukrím. Nedalo sa to zachrániť.

Ktorá zahraničná kuchyňa ťa najviac oslovila?

Na túto otázku je u mňa jednoznačná odpoveď, je to Taliansko, milujem ich ľahkosť v kuchyni, tie chute a kombinácie. Keď sme boli na dovolenke na Sardínii, tak sme skonštatovali, že to bola jedna úžasná gastro dovolenka a more bolo len bonus. Neskutočné chute, jemné, lahodné, ľahké. Chutilo mi tam úplne všetko, dokonca aj morské potvorky, ktoré ja inak nemusím.

A čo typická slovenská kuchyňa, si jej fanúšikom?

Nie som veľmi vyberavá a ľúbim aj našu slovenskú kuchyňu. Na chate máme vonku pec, takže varím tam typické slovenské jedlá, je to poriadna romantika a zároveň taká alchýmia, keďže pec je na drevo a ovládať teplotu nie je až také jednoduché. Ale zatiaľ sa nič tragické nestalo, až na spálenú vianočku a dosť nepodarené osie hniezda, ktoré vyzerali všelijako, len nie ako osie hniezda.

Pri peci jej to ide, aj keď je to hotová alchýmia.

Máš nejaké jedlo alebo nápoj spojený s pravidelným rituálom?

Kuracia polievka sa mi neodmysliteľne spája s nedeľou, guľáš s našou chatou, ráno s kávou. Ja som inak veľká milovníčka dobrej kávy, veľmi často večer zaspávam s predstavou o rannej káve, o jej úžasnej horkastej chuti. Stane sa, že kávou zaháňam chuť na sladké. Pijem kávu na chuť, málokedy na to, aby ma prebrala.

Aký je tvoj názor na filozofiu zero waste, teda minimalizovanie odpadu v domácnosti, predovšetkým v kuchyni, vo varení?

Priznám sa, registrujem túto filozofiu, ale ešte som sa k tomu nedostala, ja triedim odpad vo veľkom, dokonca sme si teraz zaobstarali afrického slimáka a ten zrecykluje zase zvyšky zeleniny, ale to je asi tak všetko. Ale milo ma prekvapilo, keď som nedávno mala debatu s mojimi študentkami na Konzervatóriu a oni už tak fungujú, spracujú aj šupy z karfiolu, lebo je to škoda vyhodiť. Veľmi sa z toho teším, že takto zmýšľajú mladí ľudia. Moja sestra tiež dokáže všetko spracovať, ja sa od nej učím. Pri nakupovaní sa snažím využiť čo najmenej sáčikov a obalov, nákupné tašky si stale nosím svoje plátené. 

Veronika, ešte nám prezraď, keďže veľkú časť svojich dní tráviš so svojou kapelou, ako to máte s jedlom tam?

V predchádzajúcej kapele bol kapelník veľký milovník jedla, zjedol úplne všetko a stále ma chválil, ako super varím. Teraz raz ročne zorganizujem kapelnú guľáš akciu a to tam je okrem guľaša všeličo, každý niečo prinesie, je tam dobrá zábava a veľa jedla, pitia, detí… mám rada tieto chvíle. Ale keď si pospomínam na koncerty, pred ktorými boli muzikanti hladní, to bolo zlé, mozog nepracoval, to ja už viem, že to musím nejako riešiť, keď chceme zahrať dobrý koncert. Hladný muzikant = zlý muzikant :)

A na záver otázka aj mimo jedla a gastra – ako aktuálne vyzerajú tvoje dni?

Momentálne sa teším každú stredu na skúšku s kapelou, teším sa veľmi, že budú v lete nejaké koncerty a veľmi sa teším na blížiacu sa spoluprácu s PUĽS ( Poddukelský umelecký ľudový súbor). Ideme spolu robiť jednu nádhernú pieseň, tak tým teraz žijem, okrem toho chystám nový album a snažím sa manažovať kapelu, aby sme aj mali kde hrať.

S dcérkou pri pečení medovníčkov.

Teším sa už aj na leto, že budem s deťmi, že si trochu oddýchneme od školy, ale zároveň aj pripravíme na ďalší školský rok , budeme mať doma ďalšieho školáka – školáčku, ktorá sa už nevie dočkať nástupu do školy :)

Ďakujeme Veronike za krásny a úprimný rozhovor, prajeme jej veľa úspechov, odohraných koncertov a zážitkov s fantastickým jedlom. Viac o jej tvorbe si môžete pozrieť TU.

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin

sledujte nás na:

FacebooklinkedininstagramFacebooklinkedininstagram