Lýdia Machová je jazyková mentorka, ktorá učí ľudí, ako sa efektívne učiť cudzie jazyky bez toho, aby sme museli vycestovať do zahraničia. Sama však cestuje veľmi rada. Je to polyglotka, ktorá sa sama naučila 7 jazykov, a dnes sa o svoje know-how delí na svojich seminároch a kurzoch na stránke www.jazykovymentoring.sk. Zisťovali sme, či je jej záujem o jedlo rovnako pestrý ako záujem o jazyky a zahraničné kultúry.
- Lýdia, aký je celkovo tvoj vzťah k jedlu?
- Čo ty a varenie? Varíš doma? Vieš v kuchyni zahviezdiť?
- Bežne teda využívaš denné menučka v reštauráciách? Prezraď, ktoré najradšej.
- Aké máš rada reštaurácie? Chodievaš do nejakých v Bratislave pravidelne?
- Je o tebe známe, že dosť veľa cestuješ. Si otvorená aj úplne exotickým jedlám?
- Aké sú tvoje stravovacie návyky, čo sa týka napríklad počtu jedál za deň? Si skôr človek, ktorý sa naje dvakrát, ale poriadne, alebo stále niečo mlsáš?
- Je niečo netypické, čo si nikdy neochutnala?
Lýdia, aký je celkovo tvoj vzťah k jedlu?
Veľmi dobrý :) Čím som staršia, tým viac som otvorená poznávaniu nových chutí a možností. Ako dieťa som skoro nič neľúbila. Hrachovú polievku som jedávala bez hrachu, šošovicovú bez šošovice, fazuľovú bez fazule. Vždy som mala iný obed ako zvyšok rodiny. Dnes v reštauračnom menu hľadám vždy niečo nové, a rada skúšam aj veci, ktoré viem, že mi v minulosti nechutili. Chute sa postupne menia, a veľakrát to závisí od toho, za akých okolností niečo ochutnáme – takto som sa napríklad naučila jesť olivy, keď som bola v Španielsku s kamoškami Španielkami, ktoré ich priam zbožňovali. Predtým som nechápala, ako môže niekto zjesť niečo tak zvláštne ako olivy, a dnes ich viem zjesť na posedenie celý pohár. Rovnako si presne pamätám, kde som prvýkrát ochutnala (a zamilovala si) balzamikový ocot na šaláte alebo čierny čaj s mliekom.
Čo ty a varenie? Varíš doma? Vieš v kuchyni zahviezdiť?
Obávam sa, že tu sa nebudem môcť pochváliť ničím výnimočným. V bežnom živote je pre mňa časovo výhodnejšie stravovať sa mimo domu resp. na menučkach. Varím skôr výnimočne, a vtedy rada skúšam úplne nové recepty z kuchárskej knihy.
Bežne teda využívaš denné menučka v reštauráciách? Prezraď, ktoré najradšej.
Áno, menučka mám veľmi rada a teším sa, že niečo také v našej slovenskej kultúre máme. Je to dosť rarita v porovnaní s inými krajinami, aj cenovo, aj tým, že menučka sú úplne všade. Je skvelé, že sa vieme počas obednej prestávky rýchlo a lacno naobedovať, pričom strava v denných menu je veľmi podobná tomu, čo by sme si aj sami uvarili. Keď si to porovnáme s reštauračnou stravou napr. v Anglicku, je to obrovská výhoda: tam si človek na bežný obed môže kúpiť akurát tak bagetu alebo potom ide do plnohodnotnej reštaurácie a nechá tam cez 13 libier za jediný obed. Konkrétne môžem určite pochváliť reštauráciu Pioppo na Jégého, kde si vždy viem vybrať a takmer vždy som veľmi spokojná.
Aké máš rada reštaurácie? Chodievaš do nejakých v Bratislave pravidelne?
Moja najobľúbenejšia je Thali – indická kuchyňa, kde netreba mať vysokú odolnosť na pikantné jedlo (čo ja teda nemám), a navyše majú neskutočne príjemný personál aj priestory. Ale rada si vychutnám aj dobré talianske reštaurácie, kde si najradšej objednávam rizoto alebo cestoviny. V poslednom čase ma zaujali hlavne vegetariánske a vegánske reštaurácie, ktoré využívajú veľmi zaujímavé suroviny a koreniny. Nie som vegetariánka, ale kvalitná vegetariánska strava mi veľmi chutí. Predpokladám, že čím ďalej, budú tieto reštaurácie populárnejšie.
Je o tebe známe, že dosť veľa cestuješ. Si otvorená aj úplne exotickým jedlám?
Áno, snažím sa. Ochutnala som obrovské pečené šváby v Thajsku (nebolo to také hrozné), morské prasiatko (dosť šľachovité mäso) aj tučné grilované larvy v Peru (tie boli fakt chutné). Beriem to ako súčasť cestovateľského zážitku, doma by som to určite nejedla každý deň. Je veľmi zaujímavé, ako sa v jednotlivých kultúrach považujú niektoré zvieratá za tabu, ale iné sú spoločnosťou považované za úplne normálne. Napríklad také kura. Nikomu na Slovensku nepríde divné, že jeme kurence, ale ľudia sú zhrození z toho, že som ochutnala morské prasiatko. Mne osobne však pripadajú kuriatka rovnako milé ako morské prasiatka. Je to otázka zvyku a výchovy. Cestovanie mi veľmi otvorilo myseľ, a prejavuje sa to aj v jedle a mojej otvorenosti skúšať nové pokrmy. No tiež mám svoje hranice.
Aké sú tvoje stravovacie návyky, čo sa týka napríklad počtu jedál za deň? Si skôr človek, ktorý sa naje dvakrát, ale poriadne, alebo stále niečo mlsáš?
Skôr to druhé. Môj denný jedálniček pozostáva z množstva malých drobností – jogurtov, ovocia, koláčikov a pod., na ktorých si často pochutím. Ale uvedomujem si, že je to potrebné aj na to, aby som sa vedela sústrediť na svoju mentálnu prácu. Práve z toho dôvodu mávam aj na svojich seminároch jazykového mentoringu počas prestávok kopec ovocia a iného drobného občerstvenia. Mozog potom lepšie prijíma informácie. Samozrejme, nie ak to preženie.
Je niečo netypické, čo si nikdy neochutnala?
Áno, kávu. Nikdy som nemala ani jednu šálku kávy, a ľudia mi to nechcú veriť, hlavne keď zistia, že sem tam pracujem za počítačom až do rána. Keď som pracovala ako tlmočníčka, káve som sa aktívne vyhýbala, lebo som videla na kolegoch, že sú od nej dosť závislí, a dostupnosť kávy ráno pred konferenciou mala veľký vplyv na ich tlmočnícky výkon. Do toho som nechcela spadnúť. Povedala som si však, že svoju prvú kávu ochutnám v Kolumbii, kam sa onedlho chystám. Asi to bude riadny nárez, taká silná káva hneď na začiatok, ale vyskúšam. V rámci cestovateľského dobrodružstva :)
————————————————————
Lýdia Machová je jazyková mentorka, ktorá na svojej stránke www.jazykovymentoring.sk ako aj na Facebooku ponúka množstvo rád a tipov o tom, ako sa učiť cudzie jazyky. Organizuje rôzne semináre, prednášky a kurzy, na ktorých do detailov vysvetľuje, akými rôznymi spôsobmi sa dajú jazyky učiť, pričom každý si z toho vyberie svoj vlastný spôsob, ktorému sa musí systematicky venovať. Lýdia je polyglotka, sama sa naučila 7 jazykov na plynulú úroveň a učí sa ďalšie. Je presvedčená, že cudzí jazyk sa dokáže naučiť každý, len zatiaľ väčšina nenašla ten svoj najlepší spôsob.
Autor úvodnej fotografie: Milan Lahučký
