Uplynulý (skoro)jesenný víkend patril v našom kalendári výletu na juh Čiech. Podľa recenzií, fotiek a videí na internete sme tušili, že sa máme na čo tešiť. Český Krumlov však svojou úžasnou rozprávkovou atmosférou ďaleko predčil naše očakávania.
Výlet k našim západným susedom je dobrý nápad v každom ročnom období. Počas prvého septembrového víkendu nám však vyšlo krásne a na pocit aj pohľad veľmi príjemné počasie – takmer leto, takmer jeseň. Mohli sme si tak v plnej miere vychutnať všetky poklady, chute a vône, ktoré toto mestečko so sotva 15-tisíc obyvateľmi ponúka turistom aj domácim.
Večera pri sviečkach so zurčaním Vltavy
V piatok po práci sme sa do Krumlova dostali trochu neskôr, ako by sme chceli. Slnko práve zapadlo, keď sme sa z ubytovania vzdialeného sotva 7 minút chôdze od centra mestečka vybrali obdivovať jeho historické krásy. Dlhé ulice lemované desiatkami obchodíkov, cukrární, výkladov a reštaurácií sa tiahli až k majestátnemu hradnému komplexu.
Prvý večer sme sa rozhodli pre trochu schovanú uličku a penziónik s malou reštauráciou Kristínka. Po otázke, či majú otvorenú aj terasu, nás čašníčka zaviedla na dvojstupňovú vyhliadkovú časť reštaurácie tiahnucu sa pozdĺž Vltavy. Pri našom stole sa však asi minútu po tom, ako sme si objednali, vypálila lampa.
Čašníčka, ktorá nám zapálila na stole sviečky, sa milo zasmiala a nechala nás aj s mojou veľkou výzvou. Objednala som si typického vltavského pstruha na bylinkovom masle, ktorého som musela zjesť a očistiť od drobných kostičiek pri svetle sviečok. Romantika ako vyšitá.
Jedlo však bolo vynikajúce a atmosféra nemala chyby. Za chrbtom sme mali most cez Vltavu, cez ktorý prechádzali stovky turistov, obdivujúc týčiacu sa hradnú vežu a spev pouličných umelcov. Vitajte v rozprávke.
Voňa surového mäsa a pálivé bonbóny
Český Krumlov počas prvého septembrového víkendu ponúkal bohatý program pre prípad každého počasia. Ak by pršalo, regionálne múzeum lákalo mnohými výstavami, zablúdiť ste mohli aj do múzea mučenia alebo si len tak prezerať desiatky obchodíkov.
Nám ale svietilo slniečko, preto sme sa hneď ráno vybrali do zámockej záhrady. Deň predtým nás zlákal plagát, ktorý sľuboval pravú atmosféru praveku a stredoveku. Už z diaľky sme cítili vôňu mäsa, vravu a staré hudobné nástroje. Celé nádvorie sa hemžilo ľuďmi v oblečení z kože či ľanu a lemovali ho stany z látky a dreva. Uprostred prebiehal výklad a na ohni sa jednoducho pieklo surové neochutené mäso a ryby, z ktorých ste mohli (s dostatkom odvahy) ochutnať. Návrat k prírodným koreňom našich predkov a pútavá prednáška nás celkom očarili.
Pri ďalších potulkách mestom sme natrafili na malú čokoládovňu, v ktorej milá mladá predavačka ponúkala na výber z viacerých druhov lokálne vyrobených praliniek. Ochutnali sme lieskovo-orieškovú, marcipánovú, no najviac nám chutila tá z horkej čokolády s prídavkom chilli lupienkov. Zaujímavá horko-sladko-pikantná chuť nás postavila na nohy, aby sme mohli objavovať krásy mesta ďalej.
U Švejka sme sa dočkali typickej kuchyne
Tesne pred tým, ako sme sa vybrali na neskorý obed (alebo skorú večeru?) sme zablúdili do, pre všetkých voľne prístupného, múzea obchodu. Niekoľko izieb za sebou predstavovalo stálu expozíciu obchodu v minulom storočí. Prevažnú väčšinu vystavovaného tvorili obaly z dobových produktov. Zasmiali sme sa napríklad na reklame na cukríky Hašlerky, ktorá ich predstavovala ako zaručený liek na chrípku. Nevyskúšate?
Hlad nás vohnal po dlhom hľadaní a rozhodovaní sa medzi desiatkami dostupných reštaurácií k tej, ktorá vyzerala najtypickejšie. Reštaurácia Švejk, pomenovaná podľa typickej postavy českej literatúry od Jaroslava Haška, prekvapila prostredím zladeným do najmenších detailov. Švejka ste našli na stoličkách, ale aj na mosadzných podstavcoch stolov.
Na stole nám onedlho pristálo typické české jedlo – pomaly pečená krkovička s dusenou kapustou a houskovým knedlíkom – takzvané vepřo, knedlo, zelo. U mňa vyhrali sezónne slivkové knedle so strúhankou. Taniere zostali celkom prázdne, tak nám chutilo. A z miesta s podobnou atmosférou sa nám nechcelo odísť, preto sme zvládli ešte za tanier českých zemiačikov a pohár piva. Krumlov nám veľmi zachutil.
Odvážili sme sa aj na niečo pre nás menej tradičné. V obchodíku s typickými pochúťkami pre južné Čechy, kde predávali v regáloch medovníky, perníčky, džemy a iné sladké dobroty, bol celý regál venovaný špeciálnym pálenkám. Skúsili sme pálenku z mrkvy, z ktorej nás patrične striaslo a vedeli sme, že tadiaľ ceste rozhodne nevedie. :)
Magická čajovňa nakoniec
Ponevierajúc sa po meste sme pobadali výrazné schladenie, preto nás zlákala veľmi útulne vyzerajúca Dobrá čajovňa. Nízke stropy, tlmená hudba aj svetlo a k tomu desiatky pravých čajov a čaju podobných nápojov na výber. Po dlhej a náročnej voľbe sme sa rozhodli ochutnať pravý biely čaj, ktorý je najvzácnejší a najzdravší na svete. Druhý čajník obsahoval čaj africkej princeznej, čo bol vlastne silný vývar z afrického roiboosu ochutený nevädzou, slnečnicou a ibištekom. Priznám sa, k jeho objednaniu ma presvedčil popis: “Vhodný to nápoj afrických žen před nočním krocením velkého nosorožce”. Kto by odolal? :)
Za zvyšné české koruny sme si kúpili plný pytel bieleho čaju s antioxidačnými a imunitu posilňujúcimi účinkami a večernou prechádzkou sme sa rozlúčili s prekrásnym mestečkom. Dovidenia nabudúce, Český Krumlov!
Zdroj foto: autorka
zdieľať tento článok na: