Dnešný deň, 29. august, patrí každoročne spomienkam na hrdinských vojakov bojujúcich v Slovenskom národnom povstaní. To vypuklo presne na deň v roku 1944 a bolo potlačené po dvoch mesiacoch. Povstalecká armáda potom sčasti prešla na partizánsky spôsob boja a my si každoročne pripomíname, aký náročný tento boj skutočne bol. Ako vyzerala napríklad taká strava vojakov, základ všetkej energie?
Osobných svedectiev týchto bojov z roka na rok ubúda. Predsa len ide o udalosť, ktorá sa odohrala pred 79 rokmi a jej účastníci už dnes väčšinou, bohužiaľ, nie sú medzi nami. Napriek tomu by sme nikdy nemali zabúdať na minulosť či nebodaj dokonca spochybňovať historické udalosti.
„Ak sa to už raz stalo, môže sa to stať znova,“ vyjadril sa na margo vojny Primo Levi, taliansky židovský chemik a spisovateľ. Preslávilo ho najmä jeho autobiografické dielo, v ktorom vypovedal o svojom väznení v koncentračnom tábore Osvienčim. Akokoľvek by sme tú citáciu parafrázovali, vždy by z toho vyšlo jediné – musíme sa zaujímať o našu minulosť, aby sme podobným tragédiám dokázali predísť v súčasnosti.
S pribúdajúcimi generáciami akoby sme strácali niť s príbehmi z druhej svetovej vojny. Máme tendenciu zľahčovať niektoré udalosti a nedokážeme si predstaviť, ako sa v tejto dobe skutočne žilo. Pri príležitosti výročia SNP sme sa preto aj my rozhodli pripomenúť si niektoré čriepky týchto rokov. Konkrétne sme sa zamerali na jedlo, ktoré je našou srdcovou záležitosťou. Pozrite sa s nami na to, ako vyzerala strava vojakov cez vojnu.
Od sporáka do lesa
Začnem práve Slovenskom a tým, čo jedlo ako symbol znamenalo počas Povstania. Rola žien v SNP je často bagatelizovaná. Pritom aj ony žili počas toho obdobia a robili všetko preto, aby mohli dôstojne žiť aj naďalej. „Kto sú tieto ženy? Aké sú ich príbehy? Prečo sa na ne zabudlo? Sú zásluhy mužov v SNP hrdinskejšie ako tie ženské?“ pýtala sa vo svojom článku pre Tachles autorka Erika Meszárosová.
Snaha vtedajšej vlády bola urobiť zo ženy poslušnú bytosť, ktorá bude sedieť doma pri kozube, vyšívať a – samozrejme – variť pre celú rodinu. Toto všetko sa dialo podľa vzoru Nemeckej ríše, ktorá presadzovala filozofiu “Die drei K- Kinder, Küche, Kirche” (z nemeckého deti, kuchyňa, kostol, pozn. redakcie).
Ženy už vtedy nebojácne zastávali desiatky úloh. Ošetrovali, utešovali, spojovali, prekladali, písali, strieľali, bojovali a ukrývali ľudí. A varili, aj vtedy varili a chystali jedlo a dokázali z ničoho vyčariť niečo aj pre desiatky ľudí.
Prirodzene sa aj takmer pred 80 rokmi vžili do svojej role a okrem toho, že sa snažili všemožne zaobstarať jedlo pre svoju rodinu, podelili sa aj so susedmi, nakŕmili vojakov ukrývaných v stodolách a na povalách a postupne prešli aj do lesa.
Skutočné príbehy žien
Pani Božena Palacková, ktorá mala počas SNP iba 19 rokov, si pre Tachles zaspomínala aj na to, „ako s kamarátkou prenášala z Predajnej do Jasenia v kočíku, s požičaným batoľaťom, mäso a chlieb pre partizánov. Cesta bola rozmočená, ledva tlačili kočík a nemeckí vojaci sa na ne podozrivo pozerali.“
Účastníčka SNP Marta Eisenhutová dokonca priamo v Bystrici varila aj pre vojenskú elitu. Predtým pracovala vo vývarovni v Bratislave, dokázala tak zorganizovať celý proces a začať variť pre takmer 150 ľudí. „Ale potom za mnou začali chodiť a prosiť, či by som nenavarila aj do kastróliku, keď si tam už nemajú kde sadnúť. Za pár dní ma poznala celá Bystrica, ľudia ma zastavovali na ulici a pýtali sa, či nemôžu u mňa jesť. Sama neviem, kde sa vo mne brala sila a odvaha niečo takéto rozbehnúť.“
Vývarovňu zavrela po tom, ako bolo Povstanie oficiálne potlačené. Postarala sa však ešte o to, aby sa zvyšné jedlo dostalo k vojakom, ktorí sa rozhodli pokračovať v boji v horách. Celý jej príbeh si môžete prečítať ako súčasť cyklu Partizáni v Denníku N.
Ľudskosť na prvom mieste
Vojaci, ktorí bojovali partizánskym spôsobom na jeseň v roku 1944, boli často ešte takmer deti. V porovnaní s dnešnou mládežou, ktorá si môže detstvo užívať o čosi dlhšie, boli prinútení dospieť a naučiť sa žiť s vlastným svedomím. Napriek tomu zostávala u väčšiny z nich ľudskosť na prvom mieste. Vždy, keď mali čo do úst, sa podelili s ostatnými a sily si šetrili spoločne.
Lásku a úctu, ktorú v sebe nosili, krásne ilustruje aj výpoveď pána Eduarda Trizuljaka, ktorý mal v čase SNP iba 18 rokov: „V takom potôčiku sme boli a zrazu prišla srnka. Vravím si, že ju zastrelím a budeme mať čo jesť. Namieril som a vidím, ako jej steká taká veľká slza. Ona to už cítila. Tak hovorím, ja ju nezastrelím ani neviem za čo. Aj tak bolo. Aj sa nás chvíľu držala, ale potom sme odišli ďalej,“ povedal pre projekt Partizáni fotografa Šymona Klimana.
Družnosť a láskavosť ich teda neopúšťala. Niektoré zásoby im priniesli ženy, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou odboja, niektoré si zaobstarali sami v lese. V múzeu SNP v Banskej Bystrici dnes nájdete napríklad recept na polievku. Toto bola strava vojakov, ich každodenná realita.
„Voda sa v kotlíku uvedie do varu. Súčasne sa na panvici v tuku osmaží dožlta nadrobno nakrájaná cibuľa. Tá sa dá do vriacej vody a hodiny sa varí. Potom pridáme závarku (krupicu, krúpy alebo ryžu). Všetko sa nakoniec osolí a podáva. Na jednu porciu sa počíta: 10 gramov tuku, 5 gramov cibule, 50 cl vody a 35 gramov ryže, krúpov, resp. krupice,“ uvádza konkrétny zachovaný recept v Múzeu SNP.
Ako fungovala poľná kuchyňa?
Počas druhej svetovej vojny boli práve poľné kuchyne dôležitou súčasťou vojenskej logistiky rôznych krajín, vrátane Slovenska. Tieto mobilné kuchyne zohrali kľúčovú úlohu pri poskytovaní jedál vojakom na frontoch a počas vojenských ťažení.
Vojsko sa neustále presúvalo, preto boli poľné kuchyne navrhnuté na kolesách, aby boli mobilné a ľahko prenosné. Boli vybavené veľkými hrncami, panvicami, sporákmi a rúrami, ktoré dokázali pripraviť veľké množstvo jedla naraz. Jedlo pripravovali najmä z konzervovaných výrobkov, zaváraného mäsa a zeleniny, sušeného mäsa, ovocia či múky a krúpov.
Poľné kuchyne boli neoddeliteľnou súčasťou vojenskej logistiky. Museli spolupracovať s dodávkovými jednotkami, aby zabezpečili neustály prísun ingrediencií a paliva na varenie. Taktiež sa museli pohybovať súčasne s vojakmi, aby bola strava vojakov aspoň v nejakej miere pravidelná.
Aj tu však často dochádzalo k veľkým výpadkom a poľní kuchári museli experimentovať so zvyšnými zásobami tak, aby vydržali čo najdlhšie. Zaujímavú expozíciu poľnej kuchyne nájdete napríklad vo vojenskom múzeu na poľskom polostrove Hel.
Strava vojakov na tanieri
Počas druhej svetovej vojny sa strava vojakov líšila v závislosti od ich krajiny pôvodu, frontu, na ktorom slúžili a dostupnosti zdrojov. Napriek tomu existovali niektoré spoločné prvky v stravovaní a jedálnom lístku.
K takýmto jedlám patrila napríklad konzervovaná strava v podobe mäsa, zeleniny aj ovocia. Ďalej to bolo sušené mlieko do kávy, odvodnené polievky a chlieb, ktorý dostávali ako základný potravinový prídel. Chlieb bol niekedy nahrádzaný tvrdými plackami podobnými keksíkom, ktoré mali zázračne dlhú životnosť.
Ak sa podarilo, vojakom poskytovali konzervované alebo sušené mäso, ako napríklad konzervovaná šunka či nakladané mäso v soli. Tieto zdroje bielkovín boli dôležité pre udržanie ich sily a energie. Do dávok výnimočne patrili čokoládové tyčinky a iné sladkosti, ktoré mali poskytnúť rýchly zdroj energie a zvýšiť morálku. Podobne na tom boli aj tabak či napríklad alkohol.
Vojna, čas vynálezov
Nielen na poli technológie či zdravotníctva zrýchľuje vojna procesy výroby. Inak tomu nie je ani v gastronomickom segmente. Práve 30. a 40. roky minulého storočia nám priniesli niekoľko vynálezov spojených s jedlom, ktoré používame dodnes.
Patrí sem napríklad instantná káva, veľmi podobná, ako ju poznáme dnes. Vývoj rozpustnej kávy sa zrýchlil počas druhej svetovej vojny, aby vojakom poskytol rýchly zdroj kofeínu. Aj práškové a sušené formy vajec a mlieka boli vyvinuté, aby sa popasovali s výzvami spojenými s prepravou a skladovaním rýchlo sa kaziacich potravín.
Potreba kompaktných a energeticky bohatých zdrojov stravy viedla k vytvoreniu tyčiniek s vysokým obsahom energie, cukru aj vlákniny. Popularite sa po chvíli tešili aj instantné polievky, potraviny na báze sóje, začala sa tvorba prvých výživových doplnkov. Tie zabalili vždy do malých dávok. Obsahovali nevyhnutné vitamíny a minerály na zabezpečenie zdravia vojakov napriek obmedzenému prístupu k rôznorodým potravinám.
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na:
