Anna Grosmanová alias Foodpioneer: Mať trikrát denne na tanieri domácu stravu je skutočný poklad

910
foto: archív Anna Grosmanová

Kvalite potravín, prvovýrobe a príbehom miestnych poľnohospodárov sa venuje Anna Grosmanová už niekoľko rokov. Svoju lásku k jedlu ako takému šíri na rôznych frontov. Poznať ju môžete pod aliasom @foodpioneer na Instagrame, kde výsledky svojej práce komunikuje so svetom. A musíme povedať, že veľmi zaujímavo aj vtipne!

Ak ste o Anne ešte nepočuli, rýchlo vás uvedieme do témy. Asi najviac by jej prácu popisovalo slovo agroreportérka. Stretáva sa s prvovýrobcami a poľnohospodármi, pýta sa ich na to, čo ich trápi a reportáže dopĺňa autentickými fotografiami. Okrem toho sa venuje osvete pre deti a rieši aj zastúpenie žien v poľnohospodárskom sektore. Jej prácu sledujeme už dlho a veľmi si vážime, že nám teraz ochotne poskytla rozhovor.

Hovoríte o sebe, že rada objavujete svet prvovýroby potravín. Čo všetko to pre vás predstavuje?

V podstate sú to všetci poľnohospodári, ľudia, u ktorých surovina začína a stáva sa z nej následne potravina. Pekári, mäsiari, zeleninári či ovocinári, mliekari, syrári, jednoducho všetci, ktorí s ňou pracujú a na konci prinesú nejaký výsledok.

Online na vás môžu naši čitatelia natrafiť pod výstižnou prezývkou Foodpioneer. Čomu sa v rámci tohto projektu venujete?

Názov Foodpioneer nepredstavuje jeden konkrétny projekt, aby som to upresnila. Je to skôr môj pseudonym, alias, ktorý vznikol na základe mnohých aktivít spojených s jedlom, ktoré robím posledných 15 rokov. Predstavuje moju osobnosť a vyjadruje môj vzťah k jedlu ako takému. Som to ja.😊

Kvalitu potravín ste študovali a profesijne sa jej venujete dodnes. Čo bolo pre vás motiváciou sa o túto tému začať zaujímať?

Na gymnáziu to vyzeralo, že pôjdem študovať prírodné vedy, možno medicínu. Potom sa ukázalo, že ma láka niečo, čo je viac doslova nohama na zemi. Túžila som tráviť viac času vonku, zúčastňovať sa praktických činností. Koniec koncov, na medicínu som až tak skvelé študijné výsledky nemala, takže zemědelka bola pre mňa ako stvorená. Už v tej dobe som písala blog o jedle, bolo to po návrate z Ameriky, kde som utrpela malý kultúrny šok. Až vtedy som pochopila, aký poklad to pre nás v Čechách je mať trikrát denne na tanieri domácu stravu. Orientácia na kvalitu potravín ako odbor bola teda jasnou voľbou.

Ak by ste mali povedať, čo kvalitné potraviny a jedlo všeobecne znamená pre vás osobne, ako by ste odpovedali?

Kvalitu potravín a jedla si do určitej miery určujeme my sami, svojím vlastným očakávaním. Existuje všeobecná technologická kvalita potravín, napríklad počet nežiaducich mikroorganizmov na mililiter, textúra, čistota či šľahateľnosť bielku. Veľká časť toho je ale naozaj subjektívna, definovaná očakávaním spotrebiteľa. V mojom prípade je dôležitý pomer cena – výkon. Rovnako aj chuť a prapodstata jedla. Párok je párok, preto neočakávam, že v ňom bude 100 % mäsa, ale rešpektujem, že ide o zmes s vodou, korením, a soľou.

Mám realistické očakávania a nie je to tak, ako si to možno niekto predstavuje, že denne vyhľadávam iba prémiové potraviny. U nás doma sa konzumujú základné suroviny štandardnej kvality, z ktorých si pripravujeme jedlo. Nekupujeme predpripravené potraviny a zjednodušene, to pre mňa predstavuje kvalitu.

foto: archív Anna Grosmanová

Počas svojej praxe ste navštívili aj zahraničné farmy a laboratória. V čom sa líšia od tých českých?

V rámci praxe v Nemecku som bola vo veľkej výrobni sirupov a na biodynamickej farme. Obe boli vyhradené na produkciu produktov Demeter. Ide o ekologické a medzinárodne certifikované produkty, ktoré sa začali vyrábať práve v tom regióne, kde som bola. Od mainstreamu sa to líši výrazne. Pracovali sme s komplexným hospodárením, na farme museli byť zvieratá a povedala by som, že samotné pestovanie ovplyvňovala aj astronómia.😊 Biodynamický spôsob výroby potravín je však veľmi špecifický, určite by som nechcela zovšeobecňovať a porovnávať výlučne toto s českým poľnohospodárstvom.

Zanechalo to vo vás stopu?

Veľmi rada na to spomínam, určite. Ten holistický prístup k spracovaniu potravín mi zostal dodnes. Vždy sa mi v mysli objavuje ako dôležitý vzor.

Dokázali by ste do istej miery v oblasti poľnohospodárstva a kvality toho, čo jeme porovnať aj Česko a Slovensko?

Slovensko je oveľa hornatejšia krajina ako Česko, preto priamo porovnávať nemá zmysel. Určite by som však chcela pochváliť slovenský Slow Food Tatry, ktorý vedie šikovný Ladislav Raček. Pozrite sa na to, stojí za preskúmanie.

Jednou z vašich zásad pri pestovaní, zbere aj konzumácii je udržateľnosť. Čo robiť pre to, aby sme sa všetci stravovali lokálnejšie a udržateľnejšie?

Jedna vec, ktorú môžete urobiť celkom určite, je sledovať si sezónnosť. Práve preto som založila hashtag #zpravyzpole. Ide v podstate o spravodajstvo, ktoré hlási, čo je aktuálne čerstvé a dozreté, kedy začal hrášok, jahody a podobne. Rozumiem tomu, že nie všetci majú čas a peniaze nakupovať potraviny priamo od farmárov. Keď ale vedia, čo je aktuálne v sezóne, existuje veľká šanca, že si kúpia aj v supermarkete napríklad český lokálny karfiol.

foto: archív Anna Grosmanová

Keby sme ale celoročne všetci jedli iba to, čo je aktuálne u nás čerstvo dopestované, od októbra do mája, teda viac ako pol roka by sme jedli iba zemiaky, mrkvu, petržlen, kapustu a možno jabĺčka. Nie je možné ani zdravé to teda 100% dodržiavať. Koniec koncov, ani by nám to všetkým nestačilo.

Poľnohospodárstvo ako také však už roky čelí veľkým výzvam – klimatická kríza, inflácia, dovoz potravín. Čo vnímate vy ako najväčšiu hrozbu či prekážku?

Ilúziu toho, že máme málo potravín a musíme neustále zvyšovať ich produkciu. To, že veríme, že nedokážeme uživiť ľudí na planéte a že musíme za každú cenu vymyslieť mäso zo skúmavky. Domnievame sa, že svetový hlad spôsobuje málo potravín. V skutočnosti je to nerovnomerná distribúcia bohatstva na planéte. Je to otázka na politiku, najväčšia hrozba je aktuálny politický systém.

Venujete sa aj osvete v oblasti environmentálnej a gastronomickej výchovy. Povedzte nám o tom (a o projekte Slow Food) viac.

Vo všetkých ohľadoch je to protiklad slova fast food (teda rýchle jedlo). Zaoberáme sa osvetou v tejto oblasti, najmä pri vzdelávaní detí. Jeden z projektov, ktoré sme rozbehli, sú Záhonky pro školky. Osveta o tom, odkiaľ sa berie zelenina a kde vznikajú potraviny, ale formou vhodnou pre predškolákov.

Práca v poľnohospodárstve bola kedysi doménou mužov. Mení sa aj v tejto oblasti citeľne zastúpenie pohlaví?

Je nutné povedať, že moja osveta v oblasti women in agrifood vznikla v podstate omylom. Venuje sa jej Petra Kubálková zo spoločnosti Cats2cats, ktorá ma k projektu prizvala ako fotografku. Vďaka tomu som sa mohla dostať k prvoproducentkám ženám. Stále je to ale doména mužov, už len z hľadiska fyzickej náročnosti tohto povolania, tá sa nemení. Ženy sú si dnes ale viac vedomé svojej role v tomto priemysle. Nerobia tú najťažšiu prácu, ale na hodiny a psychickú záťaž jej koniec koncov majú trochu viac.

Témy na svojom blogu a v podcaste otvárate komplexne. Navštívili ste Európsky parlament, riešite zákony, no často sa objavíte priamo na poli a na malých farmách. Ktorý aspekt vaše práce vás najviac napĺňa?

Najviac ma napĺňa samotná osveta a neustále získavanie nových informácií. Stretávanie sa s reálnymi ľuďmi z tejto oblasti, počúvanie ich životných príbehov. Zaujíma ma, akým spôsobom uvažujú o ekológii, o spotrebe mäsa a podobne. Ľudský kontakt, teda dokumentaristický a fotografický aspekt mojej práce. Fotografiou dokážeme vyjadriť mnoho bez toho, aby to človek zložito opisoval.

foto: archív Anna Grosmanová

Nedávno ste stáli pri zrode projektu Restaurant Week. O čo konkrétne išlo? Plánujete akciu organizovať znova?

Áno, pravdepodobne dokonca túto jeseň. Ide v podstate o festival, kde máte možnosť navštíviť reštaurácie za zníženú, festivalovú cenu. Trvá asi 10-12 dní, počas ktorých sú reštaurácie, do ktorých by ste sa bežne nedostali, oveľa prístupnejšie verejnosti.

Aké sú vaše rady pre ľudí, ktorí by sa chceli pestovaniu vlastných potravín venovať viac, no nevedia, ako začať?

Zamestnajte sa ako brigádnik na nejakej farme.😊 Neodsťahujte sa hneď z mesta do domu s veľkou záhradou, ktorú zoriete a budete očakávať, že to všetko pôjde samo. Spoznajte najprv, ako funguje rastlinná aj živočíšna výroba, čo všetko to obnáša. Je to remeslo ako hociktoré iné.

U nás aj vo svete komunikujete dôležité témy, otvárate možno aj nepopulárne názory a odhaľujete pôvod toho, čo jeme. Stretávate sa aj s negatívnymi komentármi na vašu prácu?

Minimálne. Tak raz za pol roka sa ozve niekto, kto mi vyčíta, že som v rádiu rozprávala nespisovne.😊

Cítite, že niektoré témy s vašimi sledovateľmi takpovediac zamávajú viac?

Určite áno, niektoré témy rezonujú viac. Napríklad keď som riešila, že babičky do džemov pridávajú Gelfix a do nakladaných uhoriek Deko.😊 Aj vajíčka a klietkový chov sú nesmrteľná téma, jedia ich všetci napriek generáciami aj ľudia s rôznymi diétami, napríklad vegetariáni. Je to prístupný zdroj proteínu a zdá sa, že všetci majú patent na to, ako by mali žiť šťastné nosnice. Ľudí veľmi bavia mýty a vyvracanie „faktov“, ktorým všeobecne verili celé generácie.

Aké plány máte do budúcna, akým smerom sa budete uberať a na čo sa môžeme v dohľadnej dobe tešiť?

V dohľadnej dobe máme v pláne spomínaný Restaurant Week. Pokračovať chceme aj s projektom #zpravyzpole a mám nové spolupráce, z ktorých sa veľmi teším. Ich výsledkom budú ďalšie reportáže na blogu, nebudem však menovať, aby som to vopred nezakríkla.

Tento rozhovor vznikol prepisom Anniných odpovedí do slovenského jazyka. Pre autenticitu sme nechali niektoré názvy a výpovede v pôvodnom českom jazyku.

zdieľať tento článok na:
FacebooktwitterlinkedinFacebooktwitterlinkedin
reklama