Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo niektorí ľudia obľubujú mimoriadne zvláštne kombinácie jedál? A nielen jednotlivci, ale dokonca celé krajiny, ktoré ich stavajú na piedestál a chvália sa nimi aj v zahraničí? Aj o tom bude tento článok, ktorý vám predstaví čudné národné jedlá z celého sveta.
Možno si hovoríte – ak by boli čerstvé a bol/a by som v danej krajine, prečo nie? Tieto čudné národné jedlá by som ochutnal/a, dal/a by som sa nahovoriť. Keď by však došlo na lámanie chleba, existuje veľká pravdepodobnosť, že by ste cúvli. Nebojte sa – nie ste sami. Aj my by sme mali problém s ochutnaním hadieho vína či najsmrteľnejšej ryby na svete.
Mexiko: Escamoles
Možno to znie neškodne a takmer lahodne. Môžeme vám však garantovať, že mexické (takmer) národné jedlo escamol alebo escamoles by ste neochutnali, ak nepatríte k pravým dobrodruhom. Sú to totiž kukly a larvy mravcov, ktoré sú v Mexiku považované za výbornú pochúťku. Názov je odvodený od slova azcamolli, preloženého z miestnych slov pre mravca a dusené mäso. Táto pochúťka, ktorá na pohľad pripomína píniové oriešky, má vraj jemnú maslovú chuť a v ústach konzistenciou pripomína tvaroh.
Escamoles sa vyprážajú na masle s cibuľou a čili. Potom sa zabalia do kukuričných tortil a podávajú sa v štýle tacos. Ide o drahú pochúťku – mravcov, ktoré tieto vajíčka produkujú, je málo. Naviac tak robia výlučne od februára do apríla, čo robí z escamoles sezónne jedlo.
Japonsko: Jedovatá ryba fugu
Japonci sa, zdá sa, radi zahrávajú so smrťou. Ryba fugu, ktorej mäso na prvý pohľad vyzerá veľmi lahodne, je totiž známa vysoko toxickým jedom obsiahnutým v jej orgánoch. Napriek svojím potenciálne smrteľným vedľajším účinkom sa fugu v Japonsku konzumuje už stovky rokov.
Pre obrovský počet úmrtí bolo konzumovanie tejto ryby zakázané od roku 1570 do roku 1870. V súčasnosti tento pokrm nájdete v reštauráciách po celom Japonsku. Musí ho však pripraviť licencovaný šéfkuchár a je zakázané pripravovať ho doma. Zaujímavosťou je, že hoci ľudí presviedčajú o neškodnosti ryby fugu, japonská kráľovská rodina ju jesť nesmie.
Rusko: Šiškový džem Varenye
Varenye (druh džemu) je staré ruské slovo, ktoré znamená „varená pochúťka“. Slovo nemá ďaleko od slovenského, preto ste to určite pochopili. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že chudoba prinútila ľudí uvariť si džem zo šišiek, keď nič iné nebolo poruke. Nie je to však celkom tak.
Varenye sa používa na liečbu astmy, bronchitídy a iných zdravotných problémov. Na vytvorenie džemu sa od mája do júna zbierajú mladé zelené šišky. Mali by byť mäkké, ľahko prepichnuteľné a dlhé jeden až tri centimetre. Postup je pomerne jednoduchý, varenye sa dá ľahko pripraviť doma. Všetko, čo potrebujete, je konkrétny druh šišky, cukor a voda. Na dochutenie môžete pridať citrón, vanilku, škoricu a iné korenie, ako aj čierne ríbezle či brusnice. Môže to byť celkom chutné, čo poviete?
Čína: Hadie víno
Čína má niekoľko nezvyčajných kulinárskych pochúťok v ponuke a hadie víno je len jednou z nich. Čínske hadie víno vyrobené zo zmesi jedovatých hadov a alkoholického ryžového vína sa konzumuje už od čias dynastie Western Zhou (1046 – 771 pred Kristom) a tradične sa považuje za liečivý likér.
Víno sa pripravuje vložením celého hada – často ešte živého – do suda s ryžovým vínom. Potom sa nechá niekoľko mesiacov kvasiť, dozdobí sa bylinkami a korením. Etanol v ryžovom víne denaturuje jed, čo z neho robí bezpečný nápoj s ľahko zemitou chuťou. Hadie víno sa zvyčajne nachádza na trhoch a v tradičných hadích reštauráciách v Hongkongu.
Fínsko: Dusené sobie mäso poronkäristys
Ironicky, dusené sobie mäso, v podstate akési soté z neho, si môžete objednať v krajine, odkiaľ pochádza ikonický Santa Claus. Poronkäristys pochádza z arktického Laponska, kde polokočovní domorodí Sámovia pasú tieto zvieratá celé stáročia.
Plátky mäsa sa zvyčajne pripravujú s maslom, cibuľou a dusia sa v pive alebo vývare domäkka. Tanier poronkäristys sa tradične podáva so zemiakovou kašou a brusnicovým džemom, ale môžu sa k nemu pridať aj cestoviny alebo ryža. Poronkäristys si môžete objednať vo väčšine fínskych reštaurácií, ale vo väčšine supermarketov nájdete aj surové sobie mäso, ktoré si môžete sami uvariť.
Taliansko: Syr s červíkmi Casu Marzu
Ak vám plesňový syr pripadá nepríjemný na pohľad a chuť, casu marzu by ste do úst nevložili. Tento syr dostal status nelegálnosti pre zjavné zdravotné riziko, ktoré predstavuje. Casu marzu pochádza z talianskeho ostrova Sardínia. Ako pri všetkých kvalitných syroch z ovčieho mlieka, jeho výroba trvá nejaký čas. Je to však čiastočne kvôli tisíckam červov, ktoré zamorujú hotový výrobok.
Najprv sa mlieko zohreje a potom sa nechá asi tri týždne odležať, aby sa zrazilo. Po odrezaní kôry prichádzajú muchy, ktoré kladú vajíčka. Potom sa syr nechá dva až tri mesiace v tmavej miestnosti. Za ten čas sa z vajíčok vyliahnu larvy a začnú požierať teraz už hnijúci syr. Nevyhnutné sú ich telesné výlučky, ktoré syru dodávajú výraznú jemnú textúru a bohatú chuť. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín syr zakázal. Aj keď sa vám ho podarí nájsť niekde na predaj, radšej by ste ho mali vynechať.
Havaj: Manapua buchtičky
Čudné národné jedlá uzatvoríme havajskými manapua buchtičkami, ktoré zo zoznamu vyzerajú najlahodnejšie. Minimálne pre tých, ktorí obľubujú sladko-slané kombinácie a neprekáža im ananás na pizzi.
Čínski prisťahovalci v priebehu storočí priniesli do havajskej kuchyne svoje vlastné chute a jedinečné vplyvy. Jeden z nich viedol k vytvoreniu manapua buchtičiek. Inšpirované boli klasickými bao buns, žemličkami, ktoré dobre poznáme už aj v slovenských reštauráciách. Havajčania si k mäsovej náplni pridali ovocie z tropických ostrovov. Na zväčšenie žemle použili aj droždie a sódu bikarbónu. Vnútro je typicky plnené bravčovým mäsom, kuracím mäsom a sladkými zemiakmi zmiešanými s ananásom.
Zdroj: Internationaltraveller.com
sledujte nás na sociálnych sieťach:
zdieľať tento článok na:
